4. séria Castlevania RECENZIA – Silno anime inšpirovaný seriál podľa hernej predlohy sa nám dostáva do finále. Warren Ellis (ktorý je len tak mimochodom aj autorom desiatok Marvel komiksov) a viacero režisérov, medzi ktorými ale najviac figuroval Sam Deats, si pre nás prichystali posledných 10 epizód. Podarilo sa v rámci nich rozuzliť rozbehnuté dejové línie? A to dokonca aj tak, aby nás uspokojili?
Na celý seriál a samozrejme tým pádom aj poslednú sériu som sa pozeral ako veľký fanúšik celej hernej ságy. Seriál bol inšpirovaný dvomi konkrétnymi dielmi, Castlevania III: Dracula’s Curse (ktorá je veľký hardcore, niekedy si ju skúste) a značne novším, Castlevania: Curse of Darkness. Samozrejme, že sa odklonili od deja a priniesli ďalšie dejové línie, aby zaplnili série. Ako dokázali chytiť aj mňa?
4. séria Castlevania RECENZIA
Ale pekne zaradom – štvrtá séria sa spolieha na to, že si pamätáme veci, ktoré sa stali predtým. Pre skalných fanúšikov by to však zrejme nemal byť problém. Niekedy nám aj tak vrátia zopár scén, ktoré sa týkajú toho, čo už sa stalo a plynule na to nadviažu. Tak nás hneď uvrhnú do deja, kde Trevor so Syphou cestujú krajinou. Počas náročných šiestich týždňov objavujú pri porážaní nočných tvorov čoraz viac znakov, že sa niekto snaží priviesť Draculu naspäť. Ale kto by to už len robil?
Medzitým sa na hrade Styria odohrávajú intrigy Carmilly a jej spoločenstva. Čoraz viac túži po moci a neštíti sa žiadnych praktík, aby ju dostala. Plánuje vlastnú armádu nočných tvorov, s čím jej má dopomôcť mág Hector. Lenže to vyzerá tak, že jej prílišná túžba po ovládnutí Európy sa prestáva páčiť aj tvorom z jej vlastných radov.
Nemá problém pracovať s viacerými dejmi
Samozrejme sa tu nezabúda ani na Isaaca, ktorý na prvý pohľad nadobudol akýsi vnútorný mier a viac sa venuje budovaniu ako ničeniu a vojnám. Nedajme sa však oklamať prvým pohľadom, pretože je to celé iba cesta k niečomu väčšiemu a najväčšiemu boju, aký doteraz zviedol. Nerád by som prezradil o čo viac. Práve tieto dejové linky boli pre mňa v 3. sérii trochu problematické, ale 4. séria ich zvládla úplne bravúrne a netrvalo jej ani polovicu, aby ma maximálne chytili.
Samozrejme sa tu dejov odvíja aj viac, vidíme aj Strigu a Moranu – viac ako budujú svoj vzťah, než slúžia Carmille. Ale vidieť jednu z nich v obrovskom, nepreniknuteľnom brnení sekať mečom, je pastva pre oči. Nechýba ani dynamická, večne rozhádaná dvojica Varney a Ratko, a držte sa, pretože tu naplno ukážu, čo v nich je. Vráti sa aj Saint Germain, ktorý nesmie chýbať ani pri rozuzlení. Práve on veľa dejmi pohne a vidíme aj čo sa stalo, keď zmizol v chodbe medzi realitami.
A ak by chýbal Alucard, nebola by to Castlevania. Práve on teraz vládne na hrade svojho otca a snaží sa, aby sa nestal tým, čím bol on. Namiesto toho reaguje na výzvy ľudí, ktorí žiadajú o pomoc. Pri jeho nohách teda pribúda viac rozsekaných nočných tvorov a my sa smejeme na jeho ďalších obavách o to, či sa aj on nemení na Belmonta.
Už teraz sa môžete čudovať, ako dokáže toľko postáv a samostatných dejov fungovať. Ale vedzte, že to funguje. Všetky sa prepoja, dávajú zmysel a keď si to tvorcovia niekedy uľahčia vsuvkou „portál medzi miestami“, tu to funguje perfektne, lebo to vzhľadom na mágiu dáva zmysel. Prvá polovica seriálu nám teda buduje atmosféru a posúva ďalej deje.
Po polovici série sledujete len s otvorenými ústami
No a potom príde tá druhá a vy neviete, čo skôr. Či skákať od radosti, skandovať postavám alebo nehybne upriamene pozerať na obrazovku. Rozbehnú sa epické boje, krv tečie potokmi (naozaj, nie je to metafora) a skvele naanimovaná epická akcia si berie slovo. Rok sme čakali, aby sme mohli opäť vidieť Alucarda, Syphu a Trevora bojovať bok po boku proti nepriateľom. A tu – tu prekonali všetky naše očakávania. Sám mám chuť niektoré scény pozerať opakovane.
O bojoch toho príliš prezradiť nechcem, aby sa sem nedostali spoilery a nepokazili sme zážitok zo sledovania. Vedzte len, že vás uspokojí každý jeden. A to nielen s veľkými kľúčovými hráčmi, ale aj proti monštrám a iným výtvorom temnej mágie. No a kvôli tomu sa dočkáme aj jedného veľkého záporáka, ktorý zatiaľ nechýbal ako boss v takmer žiadnej hre. Kto hral, vie, kto nehral, nechajte sa prekvapiť, stojí to za to.
Odkazy na hry nesmú chýbať
Ale keď už sme pri tých hrách. Nejedného fanúšika potešia príjemné odkazy na zdrojový materiál. Trevor Belmont prehrabávajúci sa v kopách zlata, aby našiel mocnú zbraň, o ktorej čítal v rodinných kronikách? Máme. Boje vo vnútri Draculovho hradu s ozubenými kolieskami na pozadí? Máme. Rozpadávajúci sa hrad, ktorý je daný dokopy mágiou? Máme. A tak ďalej a tak ďalej. Či už ide o predmety alebo lokality, iste sa nejeden hráč pozastaví a prinesie mu to príjemný pocit na duši.
Anime s anglickými hlasmi funguje stále skvele
Od animácie už po predchádzajúcich sériách vieme, čo máme čakať. Anime štýl vo svojej najkrajšej podobe, a ak by sa na tom nepodieľali tvorcovia a herci z Británie a USA, tak veríme, že to je úplne japonské. Niektoré scény vás však aj tak poriadne dostanú. Carmilla v červených šatách stojaca v kaluži krvi alebo ústredná trojica, okolo ktorej sa otáča „kamera“, kým bojujú proti „bossom“ – to sú len dva najvýraznejšie príklady za všetky.
Ak sme už spomenuli tých tvorcov, určite stoja za zmienku aj hlasy. Už vieme, ktoré sú za ústrednými postavami (napríklad Richard Armitage ako Trevor). Ja preto vyzdvihnem iba tie, ktoré ma najviac fascinovali. Bill Nighy ako Saint Germain je absolútne perfektný a hlcem každé slovo, ktoré hovorí. A že sa za hlasom Varneyho skrýva Malcolm McDowell, pri tom som tiež nedokázal skrývať svoje nadšenie.
4. séria Castlevania RECENZIA – Zhrnutie
Takže ak sa vám páčila Castlevania a jej predošlé série, tu budete blahom bez seba. Ak ste fanúšikom hier, určite vás finále nemálo poteší tiež. A možno aj práve vďaka tomu, že niektoré dejové linky skončili úplne inak, ako by ste očakávali. Mňa osobne ale veľmi potešilo, že Dracula sa nepotrebuje neustále vracať, ale našiel akýsi vlastný pokoj…
Hlasy, hudba (niekedy ako vystrihnutá z hier), vizuály – priniesli nám jednoducho veľkolepé, epické a kvalitné finále. V prvej polovici sa niektoré deje možno na prvý pohľad trochu naťahovali, ale ku konci to dalo všetko perfektný zmysel. Atmosféra sa neustále budovala a akcia je taká, že si ju chcete pozrieť znovu. Preto dávam o bod viac a 4. séria Castlevanie u mňa dostáva 9/10.
