Peter Parker je známy väčšine ľudí ako Spider-Man. Mladý hrdina, ktorý inšpiroval mnoho generácií detí aj dospelých. No nie vždy to má jednoduché. A hlavne nie vtedy, ak má riešiť veľký problém v tomto pokojnom vianočnom období. Každý deň až do Vianoc vám prinesieme časť tohto príbehu, ktorý donúti Spider-Mana ísť až za hranice svojich síl. Pozrite sa s nami teda na jeho predvianočnú historku, ktorá je však pre neho skôr predvianočná nočná mora:
7 dní do Vianoc
Peter sa zobudil na zvonenie budíka. Vypol ho, pretrel si oči a zazíval. Poškrabal sa na hlave, zoskočil z postele a roztiahol závesy na okne. A zostal šokovaný.
„Videla si to, May?“ pribehol ešte v pyžame oblečený Peter k svojej tete, ktorá akurát pripravovala praženicu.
„Čo sa stalo?“ opýtala sa so strachom v hlase.
„Sneží! Konečne k nám dorazil sneh,“ povedal Peter a rozosmial. Nevedel prečo, ale veľmi ho to potešilo. V New Yorku nebol sneh už zhruba dva alebo tri roky, no Peter sneh miloval. Vždy sa chcel naučiť lyžovať, no pri „svojej práci“ na to nemal veľmi veľa času. A taktiež nepoznal nikoho, kto by ho to mohol naučiť.
Teta May dorobila praženicu a rozdelila ju na dva taniere. Jeden si nechala pred sebou a druhý posunula smerom k Peterovi, ktorý si práve sadol na stoličku k stolu. Obaja sa pustili do raňajok a popri tom sa rozprávali o všeličom. Prebrali blížiace sa Vianoce, Peterovu školu a nakoniec len ticho pozerali von z okna na padajúci sneh. Pôsobil veľmi upokojujúco. Keď dojedli, Peter sa obliekol a šiel na autobus do školy, zatiaľ čo sa teta May chystala do práce.
Peter sa poriadne obliekol, dal si na hlavu modrú čiapku s veľkým bielym brmbolcom a cez veľké záveje snehu sa predieral k autobusu. Keď nastúpil, bol celý zasnežený. Otrepal sa, vďaka čomu narobil hrozný neporiadok pri šoférovi, ktorý na jeho adresu uštedril pár nepekných slov. Peter sa mu ospravedlnil a išiel si sadnúť na svoje tradičné zadné miesto v autobuse. Dal si do uší slúchadlá a počúval vianočnú hudbu. Cítil sa šťastný. Bol to posledný deň školy, keďže po víkende už začínali vianočné prázdniny. K tomu všetkému ešte aj začalo snežiť, s MJ deň predtým večer vyriešili mnoho detailov ohľadom jej vianočného večierka a už pomaly dostal aj nápad, čo pod stromček kúpi tete May.
Potom si ale spomenul, že dnešný pekný deň znamená aj niečo iné. Ďalší súboj s ešte neznámym páchateľom. Trpko si povzdychol a dobrá nálada sa mu zmenila k horšiemu. Stále netušil, kto mu posiela tie správy, ale unavovalo ho to čím ďalej, tým viac. Bol z týchto súbojov len unavený a nechápal, prečo to musí robiť práve on. Veď v New Yorku je kopec iných hrdinov a Avengerov, ktorí by to mohli robiť tiež. No z nejakého dôvodu si vybral neznámy práve Petera. Možno majú spoločnú minulosť a on sa mu chce za niečo pomstiť. Alebo ho pre niečo nemá rád. Alebo…
Petera z rozmýšľania vytrhol autobus, ktorý prudko zastavil nárazom do niečoho veľkého. Z jeho motora sa začal šíriť smrad. Peter sa zľakol, že na nich niekto zaútočil, no keď si dal dole slúchadlá, tak zistil, že autobus iba narazil do kopy snehu. Stále snežilo a cesty boli zatarasené. Mesto ich nestíhalo upratovať a tak bolo jasné, že skôr či neskôr sa s dopravou stane niečo takéto.
Vodič autobusu povedal všetkým, že autobus už ďalej nepôjde, a musia teda vyjsť von. Príde po nich však náhradný spoj, ak prejde cez kopce snehu, alebo môžu ísť ďalej peši. Ľudia so šomraním vyšli von, niektorí zostali stáť pri autobuse a iní sa vybrali pešo do svojich cieľových destinácií.
Peter to nemal do školy úplne najbližšie, no tiež sa rozhodol, že sa prejde. Či by počkal na druhý autobus, alebo by šiel peši, vyšlo by ho to asi narovnako. Cestovanie pešo však nebolo úplne jednoduché, keďže ešte stále snežilo. Jednak bol po chvíli pomerne zmočený, no taktiež sa mu ťažko prechádzalo cez veľké záveje. Rozhodol sa, že si dá pauzu, a šiel sa skryť pod prístrešok, ktorý bol nad vchodom do luxusného hotela. Oprášil zo seba sneh. Ten sa mu ale dostal aj pod bundu, takže sa rozopol, aby zistil, kde všade je zmoknutý. Popri tom si všimol, že mu vo vnútornom vrecku svieti mobil. Vybral ho a so skrehnutými prstami ho zapol. Prišla mu nová správa, no nejako to cez vrstvu oblečenia nepočul a ani necítil. V správe stálo:
Obleč si svoj oblek a premávaj sa po Manhattane. On si ťa nájde.
Peter si smutne vzdychol, vložil si mobil do vrecka a vošiel do hotela. Na recepcii sa spýtal recepčnej, či môže použiť ich toalety, aby sa vysušil. Slečna sa nad ním zľutovala a ukázala mu smer, ktorým boli toalety. Peter sa jej poďakoval a vošiel na toalety. Skontroloval, či je niekto dnu, no zistil, že je tam sám. Otvoril si školskú tašku a vytiahol si odtiaľ oblek.
„Vonku je zima a ja som už teraz celý mokrý. Bol by to hrozný nápad napasovať sa do tohto obleku,“ povedal si, strčil ho naspäť do tašky a vytiahol odtiaľ hodinky od Tonyho, ktoré si dal na ruku, nastavil správnu kombináciu a o chvíľu mal na sebe oblek Iron Spider. Zapol si v ňom vyhrievanie, dal si ruksak na plecia, otvoril okno na toaletách a vyskočil von.
Ako mu bolo nakázané, vystreľoval pavučiny a krúžil po Manhattane. Nebol si istý, koho čakať, no zjavne šlo o niekoho, kto je skvelým pozorovateľom. To si teda najprv myslel, no potom si uvedomil, že má na sebe červeno-zlatý oblek v bielom prostredí. Ihneď pochopil, že tak ho teda môže nájsť každý. Zosadol teda na zem do Central Parku a jemne sa pohral s nastaveniami obleku. Ako dúfal, oblek mal aj mód zvaný kamufláž, vďaka ktorému sa dokázal sfarbiť do bielo-čierna. Peter tento mód aktivoval a nanočastice sa do pár sekúnd prefarbili. Spider-Man bol zrazu celý biely, až na logo pavúka na hrudi a oči, ktoré boli čierne.
Opäť vystrelil pavučinu a už menej viditeľný sa premával po Manhattane. Robil to asi pol hodinu, no nič sa nedialo. Už začal rozmýšľať nad tým, že či sa PiNokio nepomýlil, keď mu pavúčí zmysel napovedal, aby sa rýchlo uhol doprava. Okolo hlavy mu preletela sieť na lov veľkých mačiek. Peter pristál na najbližšej budove a očami ostril po okolí. Nikoho však nevidel.
Jeho pavúčí zmysel mu začal v hlave pípať ako šialený a tak skočil do hora. Miesto, na ktorom predtým bol, prevŕtala harpúna. Pete pristál na budove asi o dva metre vyššie, no už počas pristávania cítil, že ho trafilo niečo, čomu sa nestihol vyhnúť. Bola to uspávacia šípka. Našťastie mu neprešla cez nanooblek a len sa odrazila a spadla.
Peterovi sa zrýchlil dych a tep a pochopil, s kým má tú česť. Avšak stále ho nevidel. S týmto pánom sa stretol už niekoľkokrát aj predtým, no našťastie vždy prežil. A Sergei Kravinoff skončil vo väzení.
Kraven the Hunter, ako ho často volali, bol špičkový lovec, strelec a stratég. Na jeho stene viselo veľa hláv rôznych obyčajných aj ohrozených zverov, avšak zatúžil po novej trofeji – ľudskom pavúkovi. Peter s ním preto veľa bojoval a vyhral. Kravena však väzenie nikdy neudržalo, keďže vďaka svojím zlepšeným zmyslom a sile sa z obyčajnej cely vždy dostal von. Asi bolo na čase, aby bol presunutý do silnejšieho väzenia. Peter dal preto pre istotu signál S.H.I.E.L.D.-u, ktorých väzenia už boli predsa len na vyššej úrovni. Nevedel však, či sa cez takéto nehostinné počasie k nemu dostanú. A ak ho nájdu, otázkou je, či bude v tom čase ešte nažive.
Kraven dnes bol totiž až príliš agresívny a Petera držal nažive len pavúčí zmysel, ktorý bol asi pre najhostinnejšie snežné prostredie viac vycibrený. Rôzne typy projektilov prilietavali z každej strany v nepravidelnom čase, avšak určite to malo strategický význam. Kraven nerobil nič len z tak. Pravdepodobne ho chcel uštvať, aby ho potom bolo jednoduchšie chytiť.
Peter netušil, koľko času prešlo od prvého výstrelu, no po dlhom čase vyhýbania sa konečne uvidel Kravena. Prestal sa skrývať a postavil sa doprostred Central Parku. Kraven bol vysoký muž s dlhšími hnedými vlasmi a bradou. Aj napriek chladnému počasiu mal na sebe iba nohavice a vestu, obe z kože nejakých divokých zvierat. Občas sa mu kde tu na tele skvel zvierací zub, v ľavej ruke držal veľkú strelnú zbraň a v pravej mal vak s nábojmi. Na pravom boku mal tiež pripevnenú dlhú dýku.
Kraven si všimol, že na neho Peter pozerá, a niečo na neho zakričal. Peter, ktorý stál na boku budovy asi stodvadsať metrov od Sergeia Kravinoffa, ho však nepočul. Bolo to príliš ďaleko, no odhadoval, že ide o typickú zlodušskú reč. Niečo v zmysle: „Dochádzajú ti možnosti, Spider-Man. O chvíľu tvoja hlava bude visieť na mojej stene, hneď vedľa slona afrického. Vzdaj sa a ukončím tvoje trápenie rýchlo.“ Bla, bla, bla, reči, ktoré nikoho nezaujímajú.
Peter mu zo srandy niečo zakričal naspäť, no bolo mu jasné, že Kraven to nepočul. Namiesto toho si nabil zbraň a namieril na Petera. Ten na krátku sekundu rozmýšľal, že opäť odskočí, no potom si povedal, že takto mu naozaj po čase dôjde energia. Vystrelil pavučinu do hora a spustil sa smerom ku Kravenovi, ktorý v tej chvíli vystrelil tesne nad Spider-Mana. Peterovi sa tak pretrhla pavučina, no on to očakával. Dopadol na zem, urobil kotrmelec a rozbehol sa smerom ku Kravenovi. Ten sa iba zlomyseľne usmial a nabil zbraň. Potom ju však spolu s vakom hodil do snehu, vytiahol si spoza opasku dýku a rozbehol sa naproti Spider-Manovi.
Po krátkej chvíli k sebe dobehli a pustili sa do blízkeho súboja pästí a jednej dýky. Peter bol rýchly, no Kraven sa mu celkom vyrovnal. K tomu všetkému mal ešte nôž, ktorý bol pre neho veľkou výhodou a Peter by bol niekoľkokrát porezaný, ak by nemal silný oblek. Bol si ale vedomý, že ani oblek ho nemôže chrániť večne. A taktiež mu už trochu dochádzali sily. Preto po tom, ako sa mu podaril nečakaný pravý hák do Kravenovej tváre, odskočil dozadu za kopu snehu.
Naštvaný Kraven sa otriasol a chystal sa skočiť za Spider-Manom, no ten vykukol spoza snežného nánosu a hodil Kravenovi guľu zo snehu do tváre. Lovca tento nečakaný a detský ťah zaskočil a zmočil mu celú hlavu. Peter teda v osvedčenej stratégie pokračoval a ohadzoval ho guľami. Kraven sa však spamätal a začal postupovať dozadu k svojej zbrani. Peter bol tak nútený ísť k nemu bližšie a opustiť svoju skrýšu, ak chcel po Kravenovi aj naďalej hádzať snehové gule.
Zvyčajne pokojný a takticky založený Kraven bol celý mokrý od snehu, nahnevane funel a na čele mu z toho až navrela žila. Dostal sa k svojej zbrani, chytil ju a začal strieľať. Peter sa projektilom, ktoré odtiaľ vychádzali, vyhýbal s úspechom, a s ešte väčšou vervou mu opätoval paľbu snehom. Kraven mal špeciálnu zbraň, z ktorej sa vždy vystrelilo niečo iné. Po záplave harpún, malých nábojov, otrávených šípok či reálnych šípov (pri ktorých Peter nechápal, ako ich tam dostal), na Spider-Mana vystrelil sieť s ťažiskami.
Peter sa jej vyhol a spadol na zem, no zároveň po nej vystrelil pavučinu a v lete ju otočil. Ešte predtým ale po Kravenovi hodil dve snehové gule a tak ho do tváre a genitálií zasiahol stvrdnutý sneh, čo ho zabolelo. Pustil zbraň a chytil sa zraneného miesta. O pol sekundy neskôr na neho dopadla jeho vlastná sieť a vďaka ťažisku ho zvalila na zem do snehu, v ktorom zostal ležať a nevedel vstať.
Peter víťazne rozhodil rukami a začal tancovať. O pár minút na to prileteli aj napriek silnému sneženiu tri helikoptéry patriace S.H.I.E.L.D.-u. Tentoraz v čele jednotky nebol Nick Fury, ale jeho zástupkyňa Maria Hill. Poďakovala sa Peterovi za dolapenie Kravena, ktorý pred niekoľkými dňami ušiel z väzenia v Chicagu. Peter ich teda nechal, aby Kravena zobrali a pozrel sa na svoj chrbát, na ktorom mal stále školskú tašku. Teda, aspoň jej zvyšky. Kravenove náboje mu ju úplne roztrhali, rovnako aj väčšinu vecí v nej vrátane bežného superhrdinského obleku. Smutne sa so zvyškami rozlúčil a išiel ich hodiť do odpadkového koša. Pri vyhadzovaní mu zavibroval mobil s novou správou:
Ani sneh ťa neodradil od ukončenia tvojej dnešnej úlohy. Kravena si opäť raz premohol, uvidíme, či sa mu ťa niekedy podarí povesiť na svoju stenu slávy. HA HA. Som rád, že robíš svoju prácu dobre. Inak by som musel zakročiť a to nechcem ani ja, ani ty. A ver mi, že vďaka tomu, že poznám každý tvoj pohyb, by to pre mňa bolo jednoduché. A ako každý deň:
Dvanásť dní do Vianoc, sliepke pristrihol si krídla,
Vulture v rukách polície sedí na väzenských bidlách.
Jedenásť dní do Vianoc, obraz si získal späť,
Venoma aj s Eddiem Brockom porazil si hneď.
Desať dní do Vianoc, banka vykradnutá bola,
Rhino bez peňazí visí na lane, je to pre neho smola.
Deväť dní do Vianoc, elektrina všade praská,
Electrovi v izolácii sa smeje aj lukostrelecká kráska.
Osem dní do Vianoc, krvavé Vianoce to mohli byť,
v Morbiovi vzbudil si svedomie, už len slovami krv bude piť.
Sedem dní do Vianoc, sneh zafarbil krajinu do biela,
z veľkého lovca Kravena je v sieti chytená gazela.
„Pozná každý môj pohyb… to znamená, že… že tým tajomným zadávateľom je Tonyho zabijak, … Taskmaster.“
POKRAČOVANIE ZAJTRA…
Pokiaľ chcete pravidelne čítať náš vianočný Spider-Manov príbeh, navštívte podstránku Spider-Man: Predvianočná nočná mora a každý deň až do Vianoc si prečítajte časť unikátneho príbehu.
Autor: Ondrej Kačkoš
