Peter Parker je známy väčšine ľudí ako Spider-Man. Mladý hrdina, ktorý inšpiroval mnoho generácií detí aj dospelých. No nie vždy to má jednoduché. A hlavne nie vtedy, ak má riešiť veľký problém v tomto pokojnom vianočnom období. Každý deň až do Vianoc vám prinesieme časť tohto príbehu, ktorý donúti Spider-Mana ísť až za hranice svojich síl. Pozrite sa s nami teda na jeho predvianočnú historku, ktorá je však pre neho skôr predvianočná nočná mora:
3 dni do Vianoc
Peter, čakajú nás spoločné posledné tri dni. Tak teda: Obchod s hračkami FAO Shwarz, Rockefellerovo centrum. Čím skôr, tým lepšie. Inak ti dnešný cieľ utečie. Ponáhľaj sa, pavúčik.
Peter volal s MJ, ktorá mu rozprávala o prestavbách a opravách na ich zničenom dome, no prerušilo ho vibrovanie druhého mobilu od Taskmastera. Peter nasucho preglgol, pomaly sa nadýchol a prečítal si správu, ktorá mu prišla. Keď videl slovo rýchlo, hodil mobil na posteľ a zaťal ruky v päste. Čo najpokojnejším hlasom zastavil MJ, povedal jej, že ju ľúbi, no už musí končiť, pretože má prácu. MJ sa s ním teda rozlúčila a on rýchlo vybehol z izby.
Teta May nebola doma, pretože bola v práci, avšak Peter si od nej našiel na stole v kuchyni odkaz s tým, že mu zašila jeho roztrhnutý oblek. Položený ho vraj má u nej v izbe na posteli.
Peter tak šiel do jej izby, ktorá bola o trošku menšia než jeho a celá jedna stena v nej bola tvorená veľkou vstavanou skriňou. Zvyšné tri steny boli bledoružové a okrem toho tam už bola iba posteľ, nočný stolík a vysoká dlhá lampa. Na posteli ležal oblek a Peter si hneď všimol, že May spravila skvelú prácu. Oblek bol na nohe zošitý, a dokonca tak dobre, že pod istým uhlom ani nebolo vidno, že niečo bolo šité. Na rozdiel od jeho nohy, ktorá síce bola v poriadku, nebolela, no zostane mu na nej dlhá jazva.
Peter sa v duchu poďakoval May a obliekol sa. Nasadil si vystreľovače pavučín a masku a rýchlo vyšiel von z domu. Vystrelil pavučinu a skákal k Rockefellerovmu centru.
V centre bol ruch ako zvyčajne, veľa ľudí si ani nevšimlo, že by bol nejaký problém. Všimol si to až Peter, ktorý videl, ako z hračkárstva v panike utekajú rodičia s deťmi. Za oknami hračkárstva bolo možné vidieť veľa hmly.
Peter sa teda pustil poslednej pavučiny, pristál pred vstupom do hračkárstva a potom vbehol do hmly vo vnútra. Okrem neho tam už nebolo žiadne dieťa ani rodič, iba muž v zelenom kostýme s fialovým plášťom. Namiesto hlavy mal priesvitnú guľu, v ktorej sa stáčala zelená hmla. Bol to Mysterio, majster trikov, ilúzií a halucinácií. Peter s ním osobne ešte nebojoval, no tú česť s ním mal už raz jeho kamarát z práce Daredevil. Peter o ňom teda niečo vedel.
Mysterio akurát vyberal peniaze z plnej pokladnice (na Vianoce hračkárske obchody praskajú vo švíkoch) a dával si ich do tašky, keď si všimol, že neďaleko neho stojí Spider-Man. Vzpriamil sa a zakýval mu. Na chvíľu guľa zmizla a objavila sa tvár reálneho človeka s modrými očami, hnedými vlasmi a bradou, ktorý sa na neho zaškeril. Potom sa však hlava opäť premenila na guľu.
Peter zostal jemne šokovaný, no chcel hneď zareagovať vystrelením pavučín na zločinca. Tomu však z rúk, ktoré dvihol k Peterovi, vyšla zvláštna zelená hmla a celého ho obalila. Začal kašľať a začali mu slziť oči. Po pár sekundách to našťastie prestalo. Peter si strčil ruku pod masku a keď si pretrel oči a opäť niečo uvidel, zistil, že je uprostred bojového poľa.
Vyzeralo to, ako keby sa z ničoho nič ocitol uprostred bitky niekedy počas druhej svetovej vojny. Naľavo aj napravo od neho boli zákopy. Keď sa Peter pozrel lepšie, zistil, že v zákopoch napravo sú myši, avšak vo veľkosti človeka, v zelených uniformách a s helmami na hlave. Naľavo v zákopoch boli našťastie ľudia, v hnedých uniformách a s helmami, no pohybovali sa akosi strnulo a aj napriek tomu, že mali farbu pokožky ako bežní ľudia, svetlo sa od nej odrážalo ako od kovu.
Peter mal pár sekúnd na zhodnotenie celej situácie, keďže okolo neho vzduchom lietali guľky z pištolí. Po rýchlom rozhodnutí sa rozbehol smerom k zákopom s ľuďmi, cestou sa párkrát šmykol na väčších hromadách piesku a skočil dole k nim. Vojaci sa na neho začudovane pozreli, no naďalej opätovali paľbu súperom. Peter sa na nich zahľadel tentoraz zblízka a zistil, prečo sa im od pokožky odrážalo svetlo ako od kovu. Títo vojaci boli totiž cínoví.
„ČOŽE?! Kde to som? Čo sa deje? Prečo ste cínoví?“ obrátil sa s mnohými otázkami k najbližšiemu vojakovi, chytil si rukami hlavu a neveriacky ňou krútil. Vojak na neho iba smutne pozrel, ukázal mu jednou rukou na svoje ústa s gestom, že nevie rozprávať, a s druhou rukou ho nasmeroval k niekomu, kto od nich stál asi tri metre a bol k ním otočený chrbtom. Zjavne šlo o generála, a to podľa uniformy a toho, že ostatným dával rozkazy. Peter sa tak za ním vybral.
„Ehm, prepáčte, pane, môžem sa vás… ehm… spýtať asi tak milión otázok?“ opýtal sa Peter a poklepal generála po pleci. Ten dal posledné rozkazy a otočil sa k nemu. Peter onemel. Muž bol totiž z dreva a vyzeral presne ako vianočný drevený nástroj na rozbíjanie orechov, zvaný taktiež luskáčik.
„Nuž, pýtaj sa, mladík v červenom pyžame. Aké máš otázky? Ale rýchlo, sme predsa uprostred boja,“ povedal energickým tónom generál Luskáčik a podal granát cínovému vojakovi po jeho ľavici, ktorý ho vzal a hodil von zo zákopu. O chvíľu bolo počuť výbuch a pišťanie myší.
„No, ehm, pane… generál… čo sa to deje? Kde to sme?“
„Sme predsa na fronte, bažant. Bojujeme proti tomu hnusnému myšaciemu vojsku, ktorému vládne myšací kráľ so sklenenou hlavou, zvaný aj Myš Terio. A situácia je zlá. Nie tak dávno sme stratili celú jednotku perníkových vojakov, vďaka čomu sú v presile,“ povedal a ukázal na kôpky perníkových odrobiniek, na ktorých sa predtým Peter šmykol a ktoré považoval za kopy piesku. „Cínoví vojaci idú na 120 %. A kto si ty? Čo tu robíš? A čože nevieš nič o vojne?“ prísne sa po vysvetlení opýtal generál Luskáčik a po dorozprávaní vety mu ostali voľne visieť ústa. Musel si ich rukou zatlačiť dohora. Peterovi začalo pomaly dochádzať, čo sa tu deje. Daredevil mu spomínal, že Mysterio dokáže človeka zhypnotizovať alebo na neho použiť také triky, že má pocit, ako by sa okolo neho zmenila realita. A to sa práve stalo. Peter nechápal ako, no dávalo to jeho mozgu poriadne zabrať.
„No, viete… ja som sem prišiel náhodou, ale tiež bojujem proti tomu kráľovi. Ako ste ho nazvali? Myš Terio? Nuž, tiež som ho prišiel poraziť.“
„Výborne, regrút, každá ruka sa nám v tejto situácii zíde,“ povedal a dvihol ruku cínového vojaka, ktorému ju odstrelila nepriateľská guľka. Peterovi sa pod maskou iba rozšírili oči, no to, samozrejme, Luskáčik nevidel. Peterove ticho si vysvetlil tím, že je pripravený na rozkazy. Vzal tak nejakému vojakovi helmu a inému zbraň. Hnedú helmu dal Peterovi na hlavu, zbraň do ruky a ukázal mu rebrík, na ktorý mal vyjsť a strieľať.
Peter ho poslúchol, ako v tranze vyliezol a začal strieľať po myších vojakoch. V živote so zbraňou nestrieľal, no akosi sa mu z nej podarilo občas niečo vystreliť. Myši mu paľbu opätovali a často sa preto musel kryť. Potom ktorási z myší hodila granát, ten vybuchol pár metrov pred Peterom a odhodilo ho dole do zákopu.
Začalo mu zvoniť v ušiach a nič nepočul. Videl však, ako z rebríkov padajú ďalší cínoví vojaci, niektorým chýbajú končatiny a cínoví medici sa ich snažia dať aspoň ako tak dokopy, aby sa mohli opäť vrátiť do boja. Vojaci nevedeli rozprávať, no na očiach im bolo vidieť, akú hrôzu a strach prežívajú. A Peter ho začal cítiť tiež. Porážali ich. Myši ich za chvíľu postrieľajú a tých, ktorí prežijú, zožerú zaživa.
Začal sa celý triasť, natlačil sa do rohu zákopu, schúlil sa do klbka a zatvoril oči. Myslel na MJ, na tetu May, na Harryho a na to, ako s nimi už neoslávi najbližšie Vianoce. V tom momente ho niečo chytilo za plece a on si už bol istý, že je koniec. Nič sa však nedialo a tak otvoril oči. Pozeral sa na neho Luskáčik a niečo mu hovoril. Peterovi ešte stále zvonilo v ušiach, no po pár sekundách to prestalo a už ho počul úplne zreteľne, až na občasné prerušenie kvôli výbuchom zo zbraní a granátov.
„Si v poriadku, Červená čiapočka?“ opýtal sa generál Luskáčik.
„Pane, nie, pane. Porážajú nás. Umrieme tu. Nechcem tu byť. Chcem ísť domov. Už nevládzem bojovať. Bojujem už dva týždne a som unavený…,“ so slzami v očiach povedal Peter. Luskáčik sa pozrel na svojich vojakov a potom späť na Petera.
„Chlapče, všetci chceme ísť domov. O chvíľu sú Vianoce a ver či nie, ja mám na Vianoce inú prácu než bojovať. No teraz som tu. Neutekám z boja. Dobojujem ho, pretože to, čo tu robíme, je dôležité. Ak dnes prehráme, myši nezničia len nás, ale aj našich blízkych. Bojujeme až do konca, aby sme ochránili nie len seba, ale aj ich. Sme vojaci a máme v rukách veľkú moc v podobe zbraní. Ale zároveň to je aj zodpovednosť. A keďže s veľkou silou prichádza veľká zodpovednosť, ako vravieval môj praotec, admirál Benkáčik, musíme s ňou narábať opatrne a tak, aby sme ochránili to, čo je pre nás najcennejšie. Takže, ak tu nechceš zdochnúť ako krysa, vstaň, zober do ruky zbraň a bojuj až do konca. Lebo tak to robia hrdinovia. Vždy sa postavia proti zlu, nech to stojí, čo to stojí.“
Peter na neho chvíľu nechápavo hľadel, no keď si prehral jeho slová ešte raz v hlave, musel uznať, že generál mal pravdu. Prišlo mu hlúpe, že takto spanikáril, no po dňoch bojovania a strachu z Taskmastera a toho, že ublíži jeho rodiny, bol vyčerpaný najmä psychicky a už nevládal. A táto Čajkovského svetová vojna jeho psychike určite nepomohla.
„Máte pravdu, generál. Ospravedlňujem sa,“ povedal Peter, postavil sa, napravil si prilbu a hneď sa cítil lepšie. Mal pocit, že sa mu do tela vlieva teplo a cítil sa konečne v poriadku. Presne takúto reč potreboval počuť.
„V poriadku, nováčik. Tu máš zbraň a choď znova hore.“
„Nie, pane. Mám lepší nápad. Taký, ktorý navždy skončí vojnu,“ povedal Peter, usmial sa pod maskou a zatvoril oči. Po Luskáčikovej reči si totiž uvedomil jednu zásadnú vec – on nebojoval v skutočnej vojne, toto bola stále len Mysteriova ilúzia. Prečistil si teda myseľ a zapol si v hlave pavúčí zmysel. Netrvalo dlho a odrazu sa mu v mysli vynoril obraz poľa. Nevidel však myši ani vojakov, ale len niekoľko robotov, ktoré premietali projekciu a ktoré robili rámus a výbuchy. Ten najbližší, ktorý bol pri ňom, premietal Luskáčika. Peter otvoril oči.
„Ospravedlňujem sa, Luskáčik. A ďakujem,“ povedal a celou silo vrazil Luskáčikovi päsť do trupu. Cez jeho trup mu ruka prešla ako cez vzduch, avšak zastavila sa trochu za ním. Ozval sa praskot a robot, ktorý premietal ilúziu, sa zrútil. Luskáčik zmizol a postupne začala miznúť celá ilúzia. Všetci roboti boli zrejme prepojení a tak stačilo vyradiť iba jedného na to, aby všetko zmizlo.
„Nieeeee. Ako? Prečo? Prečo ja?“ počul Peter kdesi z diaľky nariekanie Mysteria a po chvíli, keď všetky ilúzie zmizli a nezostala ani hmla, ho uvidel. Tentoraz bol rýchlejší Peter, vystrelil pavučinu a prilepil ho k regálu s plyšovými potkanmi.
„Hahá, a máš to, myší kráľ,“ povedal mu Peter, podišiel k nemu a rozbil mu guľu na hlave. Ukázala sa spoza črepín Mysteriova ľudská, no hlavne smutná tvár. „Veselé Vianoce,“ povedal mu, zobral tašku s peniazmi a dal ju policajtom, ktorí prišli na miesto činu pred pár minútami, no báli sa vojsť dnu. Peter ich ubezpečil, že všetko je v poriadku a že páchateľ je chytený vnútri. Keď sa chystal odísť, prišla mu na mobil nová správa:
Heh, kto by bol povedal, že slávny Quentin Beck si zvolí za ilúziu crossover medzi druhou svetovou vojnou a baletom Luskáčik. Treba ale uznať, že bol kreatívny. Tak zas zajtra, Peter. A:
Dvanásť dní do Vianoc, sliepke pristrihol si krídla,
Vulture v rukách polície sedí na väzenských bidlách.
Jedenásť dní do Vianoc, obraz si získal späť,
Venoma aj s Eddiem Brockom porazil si hneď.
Desať dní do Vianoc, banka vykradnutá bola,
Rhino bez peňazí visí na lane, je to pre neho smola.
Deväť dní do Vianoc, elektrina všade praská,
Electrovi v izolácii sa smeje aj lukostrelecká kráska.
Osem dní do Vianoc, krvavé Vianoce to mohli byť,
v Morbiovi vzbudil si svedomie, už len slovami krv bude piť.Sedem dní do Vianoc, sneh zafarbil krajinu do biela,
z veľkého lovca Kravena je v sieti chytená gazela.
Šesť dní do Vianoc, šach-mat si dal podsvetia kráľovi,
muž bez strachu teraz veľkého Kingpina rozhovorí.
Päť dní do Vianoc, MJ si sa úplne otvoril,
Doctor Octopus vo vlastnom objatí riečne dno pokoril.
Štyri dni do Vianoc, hrdina sa mohol stať v love korisťou,
J. Jonah Jameson v synovom objatí ho však obdaril milosťou.
Tri dni do Vianoc, nie zbraňou, ale ilúziami na teba mieri,
Luskáčik ti ukázal cestu, Mysteria si vyhnal z myšacej diery.
POKRAČOVANIE ZAJTRA…
Pokiaľ chcete pravidelne čítať náš vianočný Spider-Manov príbeh, navštívte podstránku Spider-Man: Predvianočná nočná mora a každý deň až do Vianoc si prečítajte časť unikátneho príbehu.
Autor: Ondrej Kačkoš
