Peter Parker je známy väčšine ľudí ako Spider-Man. Mladý hrdina, ktorý inšpiroval mnoho generácií detí aj dospelých. No nie vždy to má jednoduché. A hlavne nie vtedy, ak má riešiť veľký problém v tomto pokojnom vianočnom období. Každý deň až do Vianoc vám prinesieme časť tohto príbehu, ktorý donúti Spider-Mana ísť až za hranice svojich síl. Pozrite sa s nami teda na jeho predvianočnú historku, ktorá je však pre neho skôr predvianočná nočná mora:
1 deň do Vianoc
Hodinka nad vianočne ozdobeným kozubom u Parkerovcov v dome odbila osem hodín večer. Peter sa celý deň iba flákal a jeho maximálnou činnosťou bolo to, že si mobil Nokiu skontroloval asi každých päť minút. Taskmaster mu však nenapísal celý deň. Ak to Peter správne pochopil, dnes by mal mať poslednú úlohu, no nič sa nedialo. Bol z toho nervózny. Chcel sa už toho zbaviť, aby mal voľné ruky a mohol sa vybrať hľadať Taskmastera, ktorému sa chcel postaviť čelom.
Peter ale stále nevedel, čo spraví, ak ho nájde. V hlave mal jasnú predstavu. Chcel vykonať pomstu, ktorá sa síce k Vianociam nehodí, no odplata za to, čo spravil Tonymu, si nevyberá čas alebo miesto. Aj napriek tomu, že bol odhodlaný ukončiť Taskmasterov život tak, ako on ukončil Starkov, nevedel, či to dokáže. Len pri pomyslení na to, že by niekoho zbavil života, sa začal triasť od nervov a strachu. Nikdy nechcel zabíjať. Chcel pomáhať. Toto mala byť len jedna výnimka.
„Čo ak ale po jednej výnimke prídu ďalšie a stanem sa tým, proti čomu som sľúbil, že budem bojovať?“ opýtal sa sám seba popri tom, ako ležal na gauči a pozeral na vypnutý televízor.
Bol tam sám, keďže teta May mala dnes vianočný bowlingový turnaj a prišla domov mierne podnapitá a hlavne unavená zo športového výkonu. Šla sa teda iba osprchovať a hneď si ľahla do postele.
Bz. Bz. Mobil konečne zavibroval a Peter zareagoval rýchlosťou svetla. Natiahol ruku, zobral mobil zo stola a rýchlo ho odomkol.
Pekný posledný večer, Pete. Na dnešok som si prichystal niečo špeciálne. Buď o deviatej niekde v blízkosti budovy spoločnosti Oscorp. Uži si to ;).
No výborne, naučil sa ešte aj používať smajlíkov, zhrozene si pomyslel Peter, hodil si mobil do vrecka a potichu, aby nezobudil May, utekal do svojej izby. Tam si na seba natiahol svoj oblek, nasadil vystreľovače pavučín a pre istotu si ešte aj pripevnil na ľavú ruku hodinky, ktoré sa vedeli premeniť na silnejší nanooblek Iron Spider. Ako poslednú si natiahol masku, otvoril okno izby a vystrelil pavučinu.
K Oscorpu sa dostal ešte pred deviatou. Ponáhľal sa, pretože nechcel nič zmeškať. Spustil sa na budovu, ktorá bola v jej blízkosti a čakal. Sedel zhruba vo výške predposledného poschodia Oscorpu, ktorú riadil otec Peterovho kamaráta Harryho, Norman Osborn. Peter netušil, prečo bol poslaný sem, no akosi tušil, že to bude mať niečo s touto spoločnosťou. Dúfal, že ich budovu pri boji veľmi nezničí, pretože nechcel spôsobovať pánovi Osbornovi zbytočné problémy len kvôli Taskmasterovému hlúpemu vydieraniu.
Po približne dvadsiatich minútach, ktoré Peter strávil pozorovaním okolia, uvidel na nebi pohyb. Prikrčil sa k streche a sledoval, ako sa lietajúci objekt zväčšuje a približuje k budove Oscorpu. Keď prelietaval ponad Peterovu budovu, Peter zistil, čo to je.
Bol to zločinec, známy pod menom Green Goblin, na svojom lietajúcom klzáku. Bol oblečený v zelenom-fialovom kostýme, ktorý nápadne pripomínal škriatkov z rozprávok. Doteraz napáchal naozaj veľa škody v New Yorku, no ani Peterovi, ani inému superhrdinovi sa ho nepodarilo polapiť. Bol príliš šikovný a príliš nepredvídateľný.
Green Goblin priletel k najvyššiemu poschodiu Oscorpu a počkal, kým sa pred ním otvorilo jedno z veľkých čiernych okien. Vletel dnu. Peter si zapol na obleku maják, ktorým dal vedieť Furymu, kde sa nachádza a že má (alebo snáď v blízkej budúcnosti bude mať) chyteného zločinca. Potom sa postavil a kúsok na streche cúvol.
„Vedel som, že to bude niekto z Oscorpu,“ potichu si povedal Peter, rozbehol sa a na kraji strechy skočil. Roztiahol ruky a na obleku mu medzi rukami a nohami vyskočili plachty. Vďaka nim a silnejšiemu vetru doplachtil až k oknu, cez ktoré vletel dnu Goblin. Peter ním preletel dnu tiež, a to v poslednej chvíli, pretože pár sekúnd na to sa zatvorilo. Pri dopade urobil kotúľ, postavil sa a zostal stáť v tme.
Z tmy sa začal ozývať smiech a odrážal sa od stien okolo Petera. Pomaly sa začali zapínať svetlá a Peter zistil, že sa nachádza vo veľkej hale, v ktorej nebolo nič, okrem neho, Green Goblina na klzáku, výťahových dverí na opačnej strane, ako stál Peter, a akejsi vysokej sklenenej bunky v tvare kocky, ktorá bola napojená na všelijaké počítače a hadičky, avšak bola spolu s počítačmi sčasti zničená a rozbitá.
Goblin sa prestal smiať a všimol si, ako Peter pozerá na jediný prístroj v miestnosti.
„Tam som sa narodil, Spider-Man. Len vďaka mojej geniálnej mysli, vede a pár už teraz nepodstatným ľuďom som sa dokázal dostať na vyššiu evolučnú úroveň. A teraz, ak dovolíš, ťa zabijem. Nenechám si tebou pokaziť predvianočné dni. Ha, ha, ha. Alebo skôr ho, ho, ho?“ zasmial sa Green Goblin a vytiahol z tašky, ktorú mal prehodenú cez plece, bombu v tvare tekvice. Stlačil ju v strede a hodil ju smerom k Spider-Manovi.
Peter to však včas zareagoval a odskočil od nej ďaleko. Bomba dopadla k stene s oknami, vybuchla a zanechala po sebe dieru. Green Goblin hádzal jednu bombu za druhou a Peter sa každej vyhol. Nanešťastie, budova a miestnosť sa nemali kam skryť a tak bola po pár minútach totálne zničená, sčernetá z výbuchov a rozpadnutá.
Toľko k tomu, že sa toho budem snažiť zničiť čo najmenej, pomyslel si Peter a tentoraz pred bombou neuskočil. Strelil po nej pavučinu, otočil sa s ňou okolo svojej osi a pustil pavučinu spolu s bombou späť na Green Goblina. Ten to nečakal a tak na klzáku nestihol odletieť preč. Bomba mu vybuchla rovno pod nosom a tlaková vlna ho zhodila z klzáka, ktorý po strate šoféra chvíľu nakrivo lietal a potom narazil do steny, spadol na zem a prestal sa hýbať.
Ležiacemu Goblinovi ale zjavne nič nebolo, len sa oprášil, zajojkal a začal sa stavať na nohy. Peter po ňom ale vystrelil pavučinu a celého ho prišpendlil naspäť k zemi. Pribehol k nemu, čupol si a strhol mu dole masku z tváre. Zistil, že Green Goblin nakoniec nebol nikto iný, ako…
„Norman Osborn!“ zvolal prekvapene, postavil sa a zatackal sa dozadu. Pomedzi to mu vypadla z ruky jeho maska.
„Pavúčik zostal akýsi zaskočený. Cha, určite si to nečakal. A určite si nečakal ani tamto,“ povedal a kývol hlavou smerom k svojej maske, ktorá ležala pri Peterových nohách. Ten, ešte stále vykoľajený, sa nechápavo k nej zohol a pozrel sa do jej vnútra. V jej najspodnejšej časti bola tekvicová bomba, ktorá vybuchla.
Peter letel vzduchom a pristál tvrdo na zemi. Všetko ho bolelo. Zažmurkal a pozrel sa na seba. Oblek mal sčernetý od sadzí a na pár miestach dotrhaný. Dokonca aj maska bola na niekoľkých miestach pretrhnutá. Hučalo mu v ušiach.
Po chvíli, keď to prestalo a snažil sa postaviť na nohy, ho Green Goblin, teraz už odhalený ako pán Osborn, zozadu chytil a začal škrtiť. Peter nechápal, ako sa tak rýchlo dostal z pavučiny, no nemal čas to riešiť, keďže sa ho snažil zo seba striasť. No Norman Osborn bol z nejakého dôvodu minimálne rovnako silný ako on. Začal cítiť, že mu dochádza kyslík.
„Asi sa čuduješ, ako taký pán podnikateľ ako ja dokáže s tebou súperiť. Nuž, ako som hovoril, vďaka stroju som sa posunul na vyšší evolučný level. Moja sila je väčšia než sila bežného človeka. A teraz ňou rozpučím pavúka, hehe,“ zasmial sa a začal ho škrtiť ešte viac. Peterovi sa začalo stmievať pred očami.
Odrazu sa ale ozvalo pípanie oznamujúce príchod výťahu. Výťah sa otvoril a dnu vošiel Harry, syn Normana Osborna. Pozrel sa na zvláštny výjav pred sebou – rozbité poschodie, spadnutý klzák a jeho otec v divnom obleku škrtiaci Spider-Mana.
„Otec? Čo sa to deje?“ vyjachtane sa opýtal.
„Harry? Čo tu robíš?“ nervózne sa spýtal Norman, otočil sa aj so Spider-Manom a zmätene pozeral na syna.
Takmer zamdletý Peter využil príležitosť, švihol nohami dohora, prehupol sa cez pána Osborna dozadu a kopol ho zozadu do chrbta. Norman spadol na zem, avšak stihol dať ruky pred seba, aby si netresol hlavu. Peter sa poučil a neobmotal ho celého pavučinami, keďže ich zrejme vedel nejak prerezať, a tak mu prilepil k zemi len ruky, nohy a kolená. Norman Osborn sa teraz už nemal ako dostať von.
„Prečo mu to robíš? Pusti ho,“ povedal Harry Peterovi, ktorý stále nechápal, čo sa tu deje.
„Prepáč mi to, ale nemôžem. Tvoj otec je kriminálnik.“
„Nie som, Harry. Never mu. Som nevinný. Prosím, pomôž mi,“ povedal Norman a jeho hlas znel ako tesne pred plačom. Harry si k svojmu otcovi čupol.
„Nechoď k nemu blízko,“ varoval ho Peter, no Harry nepočúval. Natiahol ruku k Normanovi a chcel sa dotknúť jeho tváre.
Keď sa jeho ruka dotkla Normanovho líca, ten zmraštil čelo a vražedne sa usmial a pokúsil sa Harryho pohrýzť. Harry však našťastie stihol ruku odtiahnuť a nič sa mu nestalo. Následne na to začal pán Osborn štekať ako pes a smiať sa.
„Ha, ha. Haf. Pozor na prstíky, mladý. Ha, ha.“
„Tvoj otec už nie je to, čo býval, Harry. Je to iný muž,“ povedal Harrymu Peter.
Následne na to sa otočil smerom k jednej z dier v stenách, pretože počul zvonku zvuk točiacej sa vrtule. O pár sekúnd na to uvidel helikoptéru, ktorá letela smerom nahor a pristála na streche. Výťahové dvere sa zavreli a čísla na displeji pri ňom ukazovali, že tiež smeruje nahor. Po pár minútach sa ale vrátil naspäť a na ich poschodí z neho vystúpil Nick Fury s taktickým tímom S.H.I.E.L.D.-u.
Peter mu opísal, čo sa stalo, ako prebiehal boj a povedal mu, že Norman Osborn zrejme zošalel. Fury ho pozorne počúval a po skončení rozprávania ho uistil, že sa na neho po Vianociach pozrú a zistia, čo si urobil. Potom agenti odviedli pána Osborna do výťahu a Fury Peterovi poprial veselé Vianoce. Peter prikývol a podišiel k Harrymu, ktorý len smutne pozeral na to, ako jeho otca berú preč.
„Nechápem, čo sa to otcovi stalo. Áno, nikdy nebol najlepším otcom, a je pravda, že v posledných týždňoch bol divný, ale toto? To je snáď zlý sen. A to som si myslel, keď som sem šiel, že dnes sa zas zdržal pri nejakých papierovačkách,“ povedal a roztrasene sa oprel o stenu.
Peter sa tiež pri ňom oprel o stenu.
„Vieš, niekedy si nevyberáme veci, ktoré sa nám stanú. Jednoducho sa nám dejú a je len na nás, ako sa s nimi vysporiadame. Dôležité je ísť vždy vpred aj napriek prekážkam a divným situáciám a nikdy sa nevzdávať.“
„Tebe sa to ľahko povie, pán superhrdina,“ namrzene povedal Harry. Peter si povzdychol.
„Ver či nie, posledné obdobie pre mňa tiež nebolo ľahké. Ani nevieš, ako dúfam, že budem mať pokojné Vianoce plné oddychu. Ozaj, kde teraz budeš tráviť Vianoce, keď ti otca odviedli?“
„Asi so svojou priateľkou. Aj tak som k nej plánoval aspoň na istú časť dňa zájsť, no teraz tam zrejme strávim celé Vianoce.”
„Ach, jasné, Gw… galantné, ehm, od nej by… to bolo,“ povedal Peter a bol rád, že mu v tej chvíli zavibroval mobil. Skoro sa preriekol a povedal Gwenino meno. Harrymu dôveroval a už dlho mu chcel povedať o tom, že je Spider-Man, no po dnešku by to asi nevzal práve najlepšie. Chytil preto radšej do ruky mobil a čítal:
Dvanásť dní do Vianoc, sliepke pristrihol si krídla,
Vulture v rukách polície sedí na väzenských bidlách.
Jedenásť dní do Vianoc, obraz si získal späť,
Venoma aj s Eddiem Brockom porazil si hneď.
Desať dní do Vianoc, banka vykradnutá bola,
Rhino bez peňazí visí na lane, je to pre neho smola.
Deväť dní do Vianoc, elektrina všade praská,
Electrovi v izolácii sa smeje aj lukostrelecká kráska.
Osem dní do Vianoc, krvavé Vianoce to mohli byť,
v Morbiovi vzbudil si svedomie, už len slovami krv bude piť.
Sedem dní do Vianoc, sneh zafarbil krajinu do biela,
z veľkého lovca Kravena je v sieti chytená gazela.Šesť dní do Vianoc, šach-mat si dal podsvetia kráľovi,
muž bez strachu teraz veľkého Kingpina rozhovorí.
Päť dní do Vianoc, MJ si sa úplne otvoril,
Doctor Octopus vo vlastnom objatí riečne dno pokoril.
Štyri dni do Vianoc, hrdina sa mohol stať v love korisťou,
J. Jonah Jameson v synovom objatí ho však obdaril milosťou.
Tri dni do Vianoc, nie zbraňou, ale ilúziami na teba mieri,
Luskáčik ti ukázal cestu, Mysteria si vyhnal z myšacej diery.
Dva dni do Vianoc, s Kate ste už darčeky kúpili,
po ťažkom boji Lizarda ste opäť v doktora zmenili.
Jeden deň do Vianoc, bomby v tvare tekvíc budovu zničili,
Green Goblin si syna (ne)spoznal, pavučiny ho nakoniec chytili.Nuž, toto je koniec. Ďakujem za hru, Peter. Náramne som sa bavil. Už tvojim blízkym neublížim, neboj sa. Alebo áno? Snáď si to niekedy zopakujeme, Spidey. Ak sa budeš chcieť pobaviť osobne, príď na túto adresu.
Adresa Petera posielala na nejaké miesto v hlavnom meste USA, Washingtone. Peter to ale nevnímal. Sťažka dýchal a bol plný zlosti.
„Hru?! HRU?! Toto vydieranie ti prišlo ako hra, ty jeden hnusný zločinec?! Počkaj na to, keď si ťa nájdem!“ zakričal Peter a hodil mobil von cez najbližšiu dieru. „Maj sa, Harry. Pekné Vianoce. Ja si však ešte musím s niekým vybaviť účty,“ povedal Peter a vyskočil cez dieru v stene von.
POKRAČOVANIE ZAJTRA…
Pokiaľ chcete pravidelne čítať náš vianočný Spider-Manov príbeh, navštívte podstránku Spider-Man: Predvianočná nočná mora a každý deň až do Vianoc si prečítajte časť unikátneho príbehu.
Autor: Ondrej Kačkoš
