Legendárneho režiséra Martina Scorseseho pozná a uznáva každý filmový nadšenec. Je známy rozmanitosťou svojich filmov a ich skvelým vyhotovením. Medzi najznámejšie a najlepšie filmy, ktoré režisér počas svojej vyše 50-ročnej kariéry vyprodukoval patria gangsterské drámy, psychologický thriller, komédie a kriminálky. Všetkým by teraz už malo byť jasné, že všetko, do čoho sa Scorsese pustí, aj dokonalo zvládne. Ako ale dopadol jeho najnovší film, na ktorom pracoval už takmer 30 rokov? Nech sa páči, všetko sa dozviete v recenzii na film Mlčanie.
Martin Scorsese sa opäť predviedol a v roku 2013 nám priniesol komédiu Vlk z Wall Street. Film podľa skutočných udalostí s hviezdnym hereckým obsadením obdržal pozitívne názory. Teraz režisér prichádza s novým filmom. Mlčanie je natočené podľa knižnej predlohy z roku 1966, ktorú napísal Shūsaku Endō. Pozor! Nejedná sa o prvú adaptáciu tohoto príbehu. Kniha bola prvý krát sfilmovaná ešte v roku 1971.
Mlčanie recenzia
Mlčanie bol už od roku 1990 nádejným projektom, do ktorého režisér Scorsese vkladal svoju vášeň. O originálnu knihu sa zhodou okolností Scorsese začal zaujímať zhruba vtedy, keď vydal kontroverzný film Posledné pokušenie Krista. Po dlhoročnej práci sa Scorseseho výtvor konečne dostáva na filmové plátna po celom svete. Režisérova láska ku príbehu sa odzrkadlila aj na konečnom výsledku, ktorý je nejednoduchým, jedinečným a realistickým umeleckým dielom. Rovnako ako postavy vo filme sme aj my ako diváci skúšaní. Film nás nabáda lúštiť a odkrývať staroveké pravdy, spochybňovať samých seba i ostatných a občas aj skúša našu trpezlivosť. Celkom určite je jedným z Scorseseho najosobnejších výtvorov. Úlohou filmu je skúmať a upozorniť na problémy, ale aj pozitíva viery a spochybňovania, spolu s kultúrnym a politickým monoteizmom.
Dôležitým aspektom Scorseseho filmov je ich otvorenosť prírode a okolitému svetu, ktoré pri starovekom Japonsku dokonalo fungujú. Nebezpečnú, tajomnú a neistú atmosféru s náznakom svetla vytvára akási súhra všetkých možných vlastností filmu. Scény nie sú natočené bezvýznamne a bez myslenia. Snímok navonok takmer pôsobí ako opatrne namaľovaný obraz. Umelec, ktorý dielo tvoril, každý ťah štetcom dopredu premyslel a zdokonaľoval dovtedy, dokým s ním nebol spokojný. Scorseseho známe využitie ticha sa v Mlčaní ukazuje viac, ako v ktoromkoľvek inom filme. Občas ho nečakane preruší energetická udalosť, ktorá nám pripomenie okolitý svet.
Za vzhľad filmu vďačíme hlavne kameramanovi Rodrigovi Prietovi, ktorý hmlistú krajinu nádherne zachytil. Dokonca aj scény strašného mučenia sú natočené pokojne a vyrovnane. Hudba od Kima Allena a Kathryn Klugeovcov nenápadne určuje smer, no ak na chvíľu prestane hrať a opäť zaznie ticho, ihneď si toho všimneme.
Herecké obsadenie
Hlavné úlohy si zahrali Andrew Garfield (Sebastião Rodrigues), Adam Driver (Francisco Garupe) a samozrejme Liam Neeson (Cristóvão Ferreira). Herecké výkony tejto trojice boli skvelé s tým, že každá postava dostala veľmi rozličný čas na plátne. Ozajstnými hviezdami ale bola japonská strana hereckého obsadenia. Tú tvorili Yōsuke Kubozuka (Kičidžiro), Yoshi Oida a Issey Ogata. Títo herci vynikli s vysokou úrovňou fyzického komického herectva.
Geniálna a odvážna myšlienka
Jednou z hlavných myšlienok filmu je spochybňovanie seba a všetkého naokolo, vrátane viery k Bohu. Čo by spravil Ježíš? Postavy si neustále opakovali. „Ak Kristus vydržal svoje utrpenie na kríži, ja vydržím toto.“ – vraveli. Kristus ale nebol obyčajným smrteľníkom, ako ja, takže mi Boh dal neférový test. Alebo azda je neférovosť tohoto testu testom samotným? Neistota, zúrivosť, ignoranststvo a beznádej sú výplňou filmu Mlčanie. Postavy sú neustále skúšané a nútené, aby sa sami seba pýtali, koľko ľudských životov sú ochotní obetovať v mene Boha.
Vďaka rozmýšľaniu o morálnosti svojich činov a myšlienok, ktoré sú nám podané prostredníctvom úžasného herectva alebo voice-overu hlasu v hlave postavy rýchlo a veľmi dobre spoznáme. Každá jedna sa istým spôsob líši od tej druhej.
Vec, ktorá ma pravdepodobne najviac zaujala, bol spôsob vyhotovenia príbehu. Ten sa začína okamžite a od prvých sekúnd až do tých posledných sa príbeh posúva na akejsi priamke. Nenaberá na otáčkach, jednoducho sa ďalej vyvíja a postupuje. Okrem maličkosti nás na konci filmu nečaká žiadne ohromné vyvrcholenie. Príbeh je totiž podaný takým spôsobom, že v čase 161 minút niet zbytočnej scény, ktorá by nám neodhalila niečo málo o kresťanskej situácii v Japonsku či postoji nejakej postavy. Príbeh sa postupne odhaľuje ako roleta a konca sa dočkáme jednoducho vtedy, kedy už niet čo ďalej odhaliť.
Zhrnutie
Musím sa priznať, že ihneď po zhliadnutí som úprimne nevedel, čo si o filme mám myslieť. Ako ale človek začne uvažovať nad tým, čo práve videl, začne chápať podstatu tohoto, odvážim sa povedať, umeleckého diela. A tak znie verdikt. Mlčanie nie je „iba“ filmom. Aby sme ideám, ktoré prezentoval plne pochopili, musíme ho brať ako kreatívne, spirituálne a intelektuálne poučný kúsok od umelca. Je jednoduchšie Mlčanie uznávať a rešpektovať, ako ho milovať. Mlčanie nie je ľahké sledovať, určite sa to ale vyplatí. Vytknúť sa mu dajú jedine maličkosti ako nedôležité CGI efekty. Film Mlčanie preto dostáva hodnotenie 9/10.
