Thor: Láska a hrom RECENZIA
Thor: Láska a hrom RECENZIA – Marvel sa posunul do štvrtej fázy a dovolím si povedať, že jeho nové „mnohovesmírové“ príbehy nesiahajú klasickým marvelovkám ako Kapitán Amerika: Zimný vojak, Iron Man, alebo Avengers: Infinity War ani po päty. Medzi kvalitnejšie filmy predošlej fázy patrí aj Thor: Ragnarok od režiséra Taika Waititiho.
Novozélandskému režisérovi sa v ňom podarilo skĺbiť svojrázny humor, originálny vizuál a dobrý príbeh. Nehovoriac o tom, že dodal postave Thora veľmi potrebnú šťavu a hlavne ho spravil viac zaujímavým a zábavným. Bolo teda len otázkou času, kedy sa Chris Hemsworth a jeho boh hromu vydajú na ďalšie dobrodružstvo. Pokračovanie jednej z najzábavnejších a najoriginálnejších marveloviek práve dorazila do kín a je čas zistiť, či prekonala, alebo aspoň napodobnila jedinečnosť svojho predchodcu.
Nový Asgard, staronový Thor a stará láska
Asgard bol zničený a presťahovaný na Zem, kde sa z neho stala turistická atrakcia. Valkýra tam zastáva úlohu primátora. Vyzerá to tak, že čas Avengerov skončil. Z tlstého Thora sa znova stal majestátny kulturista s dlhými vlasmi, ktorý ale nevie, kam v tomto novom svete patrí. Jeho hrdinské činy za sebou zanechávajú priveľa spúšte a cíti sa, akoby jeho srdce bolo niekde inde. Tu do hry prichádza jeho bývalá priateľka Jane Fosterová (Natalie Portman). Od jej posledného marveláckeho výstupu ubehlo už niekoľko rokov a je to na nej vidno. Nezostarla až príliš, no má rakovinu. Netreba ale čakať dlho a vynaliezavá vedkyňa príde na to, že zničený Mjolnir, Thorove bývalé kladivo, ju môže pred chorobou zachrániť.
Tak sa stáva novým Thorom a skutočnému bohovi hromu sa zrazu pred tvárou zjavuje bývalá priateľka, neskúsená kolegyňa a oponentka v jednej osobe. Thorovi to padne vhod. Prechádza ďalšou existenčnou krízou a takto si môže s Jane konečne vyplatiť účty a pokúsiť sa nájsť svoju podstatu. Ich láska ešte úplne nevyhasla, obaja teraz v sebe nesú silu hromu a to, čo ich predtým rozdeľovalo, ich teraz spája. Z temných zákutí vesmíru sa ale k Asgardu naťahujú tiene, ktoré boli pre mňa vo filme to najlepšie, ale zároveň odhalili aj to najhoršie.
Gorr ako kat bohov a filmu samotného
Poviem to na rovinu, Christian Bale je jeden z najlepších hercov dnešného šoubiznisu. Do postavy vesmírneho kata Gorra priniesol silnú dávku kozmického hororu, hravého šialenstva a veľmi dôležitej ľudskosti. Tvorcovia urobili veľmi dobre, že z neho nespravili komiksovo presnú kópiu a nechali Christiana Balea hrať celou tvárou i telom. Jeho scény boli vrcholom filmu, avšak iba vtedy, keď bol na plátne bez Thora a jeho kompánie.
Na mňa bol tento postrach panteónov odhodlaný vykynožiť každého boha pohadzovaný z jednej strany plátna na druhú až príliš často. Jeho seriózna, ba až hororovo ladená postava vôbec nesedela do prehnane komickej atmosféry filmu. Čo je ale ešte horšie, nedostal ani dosť času na to, aby poriadne predviedol svoju ľudskú stránku.
Tá pre mňa tvorila emocionálnu a tematickú chrbticu príbehu, tvorcovia sa ale bohužiaľ rozhodli dať Gorrovi dokopy dve scény, kde vidíme to, čo bolo pod jeho temnou, sklamaním z bohov skorumpovanou stránkou. Tu sa nám začína rysovať najväčší problém Waititiho filmu. Čo vlastne zahltilo už tak krátku stopáž filmu, ak nie postava, ktorá by v komiksovom filme mala mať hneď po hlavnom hrdinovi najviac scén?
Vtipy a referencie na LGBT sú dôležitejšie, ako postavy
Na filme je vidno, že je zostrihaný do dvojhodinovej dĺžky. Mnoho scén je skratkovitých, nedohratých a s očividne pridanými vtipmi. Hlavné miesto zastávajú fóry, čo je pri Waititim bežná prax, avšak v tomto filme to dohnal do extrému. Vo filme Thor: Ragnarok sa mu podarilo vybalansovať komédiu a drámu tým, že konflikt vychádzal priamo z Thorovej rodiny. Bolo to osobné a bojovalo sa za budúcnosť Asgardu, Lokiho, Korga, Valkýru a Odinovo posolstvo.
Thor teraz bojuje za bohov, ktorí sú vo filme zobrazení ako malicherné a zbytočné bytosti, hrané iba na to, aby boli terčom výsmechu. Vtedy bola strata kladiva Mjolnir dôležitý, charakter meniaci moment. Tu sa oživený Mjolnir a Stormbreaker znova menia na žart.
Samozrejme, je to Marvel, nemôžeme sa vyhnúť ani odhaleniam, že nejaká postava je homosexuál. Veľmi ma pobavilo, keď sa dvaja dospelí chlapi sediaci vedľa mňa pohoršene začali chytať za hlavu počas toho, ako nastúpil tento stále častejší tróp štvrtej fázy. Mladé decká sediace v prvých radoch jačali od smiechu. V normálnych dávkach mi to vôbec neprekáža, avšak tvorcovia v snímke zasiali tak veľa vtipov a referencií na LGBT, že ma to v polovici filmu prestalo baviť.
Thor: Láska a hrom RECENZIA – Zhrnutie
Waititiho nový film má niekoľko veľmi originálnych a zábavných akčných scén. Vizuál dostal taktiež dosť pozornosti a vizuálne efekty sú typicky skvelé. Soundtrack robil Michael Giacchino, ktorý asi nevie pracovať pod časovým tlakom. Giacchino sa postupne mení na nového Johna Williamsa a málokedy sa mu stáva, že z jeho dielne vyjde niečo takto priemerné. Vo filme sa dookola opakujú dve piesne od skupiny Guns N‘ Roses, čo bolo na začiatku skvelé, no potom to už začne byť mierne obohraté.
Čo vo filme ale nefunguje najviac je chémia medzi hlavným hrdinom a záporákom. Z filmu ide primálo emócií a v spojení s uponáhľaným strihom to vytvára pocit, že právnici z marvelu podali Waititimu zoznam, čo všetko vo filme musí mať a následne ho poslali písať scenár. Potom dielo ešte okresali a nechali nám film ponáhľajúci sa do finále, v ktorom sa nezastavíme ani pri nerozvinutej katarzii.
Línia s Jane Foster ako novým Thorom bola v poriadku a viem si predstaviť, koľko nových figúrok sa predá. Je mi to ľúto Taika, dúfal som, že si jedným z posledných stále bojujúcich vojakov na fronte, ktorý je decimovaný paľbou marveláckej mašinérie. Novému Thorovi dávam 6/10.