Dokázal nás Manchester by the Sea zaujať rovnako ako filmových akademikov?
Noc Oscarov už je za nami, no nie všetky nominované filmy sa dokázali dostať do našich kín. Ak vás to však poteší, nie, nie sme jediný štát, ktorý ešte nezačal premietať všetky oscarové filmy. Bohužiaľ, keďže sa v USA vydávajú skoro v rovnakom čase, zahraniční distribútori majú čo robiť, aby ich stihli všetky narvať do svojich kín. S menším omeškaním k nám teda konečne prichádza aj Manchester by the Sea, ktorému sa podarilo premeniť rovno dve zo šiestich oscarových nominácií.
Dostal nás ale Manchester by the Sea rovnako ako porotcov na Oscaroch? Nejedná sa náhodou o ďalší preceňovaný film, ktorý tam jednoducho musel byť? Naša odpoveď je jednoduchá a priama. Nie, jedná sa totižto o jeden z najlepších. Síce túto recenziu píšem v mojom mene, aj kolegovia z redakcie so mnou v tomto súhlasia. Najprv ale trošku z deja. Film sa zameriava na postavu Leeho (Casey Affleck). Tomu ohlásia, že mu umrel brat. Okrem vybavovania pohrebu sa však ešte musí začať starať o jeho synovca, v meste, ktoré k nemu zrovna milé nebolo.
Manchester by the Sea nás očaril!
Možno vás táto synopsa trošku odrádza od samotného filmu, alebo vám pripadá chaotická. Napísať ju však na tento film je veľmi obtiažne, keďže o čo presne vo filme ide sa dozvedáme celú hodinu. Na začiatok poviem, že ide asi o jeden z najľudskejších a najrealistickejších filmov, aké som kedy videl. Nie ani tak kvôli samotnému deju, ako kvôli jeho prevedeniu.
Sledujeme Leeho, ktorý je náš hlavný hrdina, no v skutočnosti je to obyčajný chlap, akého pozná možno každý z nás. Vidíme ho pracovať, zdvihnúť telefón so správou o bratovej smrti a postupne vybavovať to, čo sa normálne robí. A vlastne presne toto je štruktúra celého filmu. Iba sledujeme to, čo obyčajne každý človek robí. Avšak, každá jedna scéna je ako prečítanie novej vety v knihe. Odhaľuje niečo nové, niečo zaujímavé a hlavne v tomto prípade, niečo smutné.
Herci majú na úspechu filmu veľkú zásluhu.
Tento film ozaj treba zažiť. Za celú jeho perfektne zvolenú štruktúru samozrejme ale môže dokonalý scenár a réžia. No a som rád, že ten scenár si svoju sošku aj odniesol. Prejdime ale k tomu, čo je asi najlepšia časť celého filmu. Brutálne herecké výkony, a to slovo brutálne by som aj dvakrát podčiarkol. Samozrejme v čele s Casey Affleckom. Pardon opravím sa, v čele s oscarovým hercom Casey Affleckom, ktorý si ho pre túto rolu ozaj zaslúžil. Jeho tichý prejav v divákovi vyvolá nejednu otázku, no a keď na ňu dostane odpoveď, vyvolá v ňom silnú emóciu.
Samozrejme, nezabudnem ani všetky vedľajšie role, vrátane Williams a Hedgesa. Výkon Williams sa môže rovnať tomu Violinmu a nebyť tej, sošku drží v rukách práve ona. No a Hedges má momentálne celú profesionálnu kariéru pred sebou. Nezabudnem ani na kameru a hudbu. Tieto dva elementy sú vo filme veľmi zvláštne. Obe však fungujú skvelo a robia z filmu ešte väčší zážitok. Prečo zvláštne?
Vedľajšie momenty, ktoré pridávajú filmu na výnimočnosti.
Kamera je totižto počas celého filmu stojatá. Áno, sú momenty kedy sa hýbe, no je ich pár. Väčšinou je iba akoby posadená v strede miestnosti a všetku efektívnosť necháva na hercoch. To znamená iba ďalší bod pre hercov, keďže museli každú scénu robiť zaujímavou len státím alebo sedením. No a hudba bola tiež veľmi odlišná od tej, na ktorú sme zviknutí. Nečakajte klasický hudobný podmaz. Aj keď sa odhrabáva sneh, počujeme krásnu orchestrálnu symfóniu. Funguje perfektne.
Vrátim sa teda ešte k tomu scenáru a réžii, ktorú som len okrajovo spomenul. To prirovnanie k čítanie knihy je trefné, no možno u niekoho z vás vyvolalo negatívnu reakciu. Veď knihy sú predsa nuda, nemám pravdu? Toto je ale iné. Tými „knižnými časťami“ som chcel nazvať hlavne flashbacky, pretože tých je vo filme dosť a práve tie sú najzaujímavejšie a vytvárajú neobyčajnú atmosféru. No a hlavne pridávajú hĺbku celému filmu.
O kapitánovi projektu.
Kenneth Lonergan scenár napísal a povedal si, že ho aj zrežíruje. Vďaka bohu že tak urobil. Od tohoto momentu sa teším na každý film, ktorý si vyberie/napíše. Zrodil sa totižto nový veľký hráč, ktorému tá nominácia za réžiu bude v životopise krásne svietiť. No a pomalinky by som týmto recenziu aj ukončil. Jedná sa o jeden z najkrajších a pritom najväčších nízkorozpočtových filmov, aké som kedy videl.
Zhrnutie.
Film ponúka momenty, ktoré u človeka vyvolávajú striedavé reakcie. Raz sa smejeme, raz usmievame a raz plačeme. Každý sme totižto v podobných situáciach boli a prežívame ich stále. A áno, je to smutný film, život je totiž ťažký a nie každému ponúkne happy ending. A práve preto je tento film skutočne výnimočný. Zachytil život a všetky emócie v ňom. Preto skutočne ďakujem celému štábu, že sa im už len ten scenár podarilo pretlačiť. Možno vám to príde, že v poslednej dobe hodnotenie 10/10 rozdávame ako Oprah autá, no ak by som ho nedal tomuto filmu, určite by som to ešte oľutoval. Vy si hlavne choďte Manchester užiť do prítmia kinosály, budete na film myslieť ešte dlho po jeho skončení. 10/10
Videli ste už tento film? Aké je naň váš názor? Napíšte nám do komentárov.
Foto: fandango.com
