Horor, po ktorom sa budeš báť usmiať | Úsmev RECENZIA

Úsmev RECENZIA – Desivý príbeh psychiatričky je príkladom toho, ako má vyzerať psychologický horor 21. storočia. V samotnom jadre skrýva nechutnú entitu naháňajúcu strach a práve ona bude znepríjemňovať tvoj deň ešte niekoľko hodín po dopozeraní filmu.

Moderné horory si so sebou už dlhé roky nesú status slabých „nemastných neslaných“ počinov, ktoré sú skôr na smiech a hrôza ich obchádza na míle ďaleko. Režijný debut režiséra Parkera Finna s názvom Úsmev tvoj pohľad na strašidelné filmy dnešnej doby zmení a ukáže ti, že kvalitný horor sa dá natočiť aj v roku 2022.

Úsmev RECENZIA

Doktorka Rose Cotterová (Sossie Bacon) je skúsená terapeutka, ktorej život sa obráti dole hlavou po tom, čo jej cestu skríži mladá pacientka. Prizná sa, že bola svedkom samovraždy univerzitného profesora a odhalí niečo, čomu je len ťažké uveriť.

Ako prvé príde trauma, onedlho ju vystrieda paranoja a nával halucinácií sprevádzaných nepochybne najhoršími úsmevmi v histórii kinematografie. Takto by sa dal opísať funkčný vzorec filmu s veľkým počtom nepredvídateľných situácií, kedy radosť vystrieda úzkosť.

Paramount totiž vytvoril entitu, ktorú by som mohol priradiť k vírusu. K takému vírusu, z ktorého ťa vykúpi len smrť a tá vo filme zaručene nechýba. Tak, ako ani nechutne hustá atmosféra, ktorá ťa vtiahne do deja a začne v tebe vytvárať pocit neistoty. A to aj na základe toho, že sa pozeráš na úsmevy, ktoré by spravidla mali vyvolávať radosť.

Atmosférické psycho s (ne)originálnym príbehom

Bolo by jednoduché napísať, že takéto niečo tu ešte nebolo. A aj keď sa film odlišuje od svojich nadprirodzených predchodcov viacerými prvkami, koncept zachováva ten istý. Temná sila posadne myseľ človeka, donúti ju robiť ohavné veci a nakoniec zo svojej obete „vycucia“ všetok život.

Bathsheba (V zajatí démonov), Pennywise (To), Samara (Kruh), Bughull (Sinister), Pazuzu (Vyhánač diabla) alebo Diana Walter (Zhasni a zomrieš). Každého z menovaných antagonistov prepája temnota a záľuba ubližovať nevinným. Rovnaké „krédo“ má aj entita vo filme Úsmev, ktorá sa ale od ostatných odlišuje svojimi výnimočnými vlastnosťami.

Aj keď premisa filmu znie ako klišé, márne by som ju prirovnával ku klasickým hororom s nadprirodzenými javmi. Tvorcovia totiž postavili základy tejto vzrušujúcej hororovej novinky na psychológii, čo deju dodáva serióznosť a preto nebudeš mať pocit, že sa pozeráš na rýchlo napísaný scenár bez logickej nadväznosti.

V skratke, podobných výtvorov tu už bolo habadej. Ale ani jeden z nich nemal v sebe taký „creepy faktor“, s kým sa divák stretáva tu. Úsmev tak do istej miery funguje ako nechutný psychologický triler so zvrátenými nadprirodzenými prvkami.

Smiech ako prostriedok hrôzy

Kto by si smiech a úsmev spájal s vraždami a utrpením. Nikto okrem režiséra a scenáristu Parkera Finna. Ten to poňal podľa seba a zaklincoval plíživú hrôzu do impozantných jumpscarov, ktoré sú tak šokujúce a presvedčivé, že sám nebudeš vedieť, či ich chceš ešte viac, alebo už radšej stačilo, pretože sa prestaneš cítiť komfortne.

Jumpscarmi film rozhodne nešetrí, takže sa konečne fanúšikovia tohto žánru stretli s kompromisom, ktorý v kine po diváckej stránke zaboduje u väčšiny nadšencov moderných mainstreamových hororov.

Vďaka tomu je Úsmev oveľa viac ako len lacné strašenie. Práve naopak. V strašení sa vyžíva do morku kosti a povaha úmrtí je kompenzovaná zvláštnou éterickou prázdnotou v tvári všetkých obetí.

Finn napríklad úplne zahaľuje nastupujúcu hrôzu psychiatričky, ktorá si ako profesionálka vo svojom obore uvedomuje to, čo sa jej práve deje. No taktiež vie, že ju nikto nebude brať vážne a preto je vystavená ťažkému mentálnemu boju s celým okolím.

Uzemnená čírou hystériou prenasledovania nadprirodzenou silou. 30-ročná herečka Sossie Bacon je v úlohe doktorky absolútne úžasné sledovať do poslednej chvíle. Duševný stav jej postavy sa každou pribúdajúcou sekundou zhoršuje, ako aj atmosféra samotného filmu. Čoraz viac zažíva halucinácie, ktoré pôsobia tak uveriteľne, že ich len ťažko rozoznať od výplodov z jej posadnutej hlavy.

Hudba, kamera a strih sú na excelentnej úrovni

Po hudobnej stránke je film tak nepríjemný, až si ho zamiluješ. Škrípe počas celých 155 minút a veľmi intenzívne manipuluje sluch divákov. Mrazivý soundtrack Cristobala Tapii de Veera funguje veľmi dobre a skvele ladí aj so strihmi medzi scénkami. Prechody z jednej stopáže filmu do druhej tak nikdy nepokazia stupňujúce sa tempo, ktoré vždy vyvrcholí myknutím diváka.

Pri kamere sa dá povedať to isté. Je svieža, zahráva si s priestorom a nič nenecháva na náhode. Charlie Sarroff si dokonca vyskúšal niekoľko experimentálnych záberov, ktoré sú síce na prvý pohľad zvláštne, ale s mrazivou hudbou na pozadí to nebudeš mať čas vnímať.

Ak tieto všetky faktory spojím dokopy – intenzívna hudba, profesionálna kamera a ideálny nedosekaný strih – drvivá väčšina scén drží diváka v napätí od začiatku až po koniec. A to do takej miery, že sa budeš báť pri úplných banalitách, ako je otváranie dverí, zapálenie sviečky, rozbitie pohára a iné.

Úsmev RECENZIA – Zhrnutie

Zabudni na nepodarky ako Kruhy (2017), Nenávisť (2020) alebo Fantasy Island (2020) od Sony. Filmové štúdio Paramount má v rukách úplne novú entitu, ktorá podľa všetkého neskončí len pri jednom výtvore a film má veľký potenciál stať sa tohtoročným hororovým hitom.

Finnov debut je jednoducho kombináciou nepríjemnej a znepokojujúcej štafety, ktorá putuje celým filmom v hustej hmle a stiahne so sebou naozaj každého. Dokáže ti, že obyčajný úsmev je najhnusnejšia grimasa v hororoch, ako aj krehkou mozaikou, do ktorej keby si buchol kladivom, sa rozpadne ako domček z kariet. Chýba tomu jednoducho poriadny twist. Pri usmievajúcej CGI príšere som si ale miestami musel zatvoriť oči a to sa už dlho žiadnemu hororu v kinách nepodarilo. Preto ich prižmúrim aj pri finálnom hodnotení a s úsmevom udeľujem filmu 8/10.