Vskutku nič nové, ale stále pôsobivé | Na západe nič nové RECENZIA

Na západe nič nové RECENZIA – Netflix práve vydal svoj dlho očakávaný vojnový veľkofilm Na západe nič nové. Je to už niekoľká adaptácia legendárnej rovnomennej knihy od Ericha Maria Remarqua. Kniha oplýva surovým realizmom popisujúcim brutalitu a absurditu prvej svetovej vojny a je protivojnovým dielom najvyššej kvality. Kniha vyšla v roku 1929, no ešte predtým bola vydaná v berlínskych novinách a už vtedy sa stala bestsellerom.

V roku 1930 sa kniha dočkala aj prvého filmového spracovania od režiséra Lewisa Milestonea. Berlínsku premiéru filmu vtedy sprevádzali dunivé protesty nacistov na čele s budúcim ministrom propagandy Josephom Goebelsom, ktorý film označoval za „protinemecký“.

Na západe nič nové je žalm za stratenú ľudskosť a snaha popísať mašinériu, ktorá túto ľudskosť zo sveta kradne. Réžie sa tentokrát ujal Edward Berger a scenár napísala anglická dvojka Lesley Paterson a Ian Stokell. Berger a ani scenáristi nemali predtým nejakú skúsenosť s takýmto vysoko rozpočtovým a nie to ešte vojnovým filmom. Netflix ale stavil na ich voľbu držať sa predlohy čo najviac ako sa dá a Nemci sa už rozhodli, že film pošlú na Oscary ako svojho reprezentanta.

Na západe nič nové RECENZIA

Dej filmu sa zameriava na mladého Paula, ktorý s priateľmi narukuje do armády a teší sa z toho, že bude môcť bojovať za svoju krajinu. Všetci sú plní eufórie a nadšenia, lenže o pár scén neskôr sú konfrontovaní s realitou vojny. Roztrhané telá, bombardovanie útlych zablatených skrýš, všadeprítomná smrť a velitelia nezaujímajúci sa o nejaký ten smiešny život dákeho vojaka.

Film sľubne buduje vzťah priateľov a zo začiatku to vyzerá, že s nimi budeme držať celý príbeh. Teda, aspoň s tými, čo prežijú nasledujúcu scénu. Tak sa to aj deje, avšak v druhej polovici film od tohto konceptu upúšťa a zameriava sa na ústrednú dvojicu Paula a jeho novoobjaveného mentora/priateľa s menom Kat. Tu nastáva prvá prekážka, ktorú musí každý novodobý vojnový film zdolať.

Čo vlastne Na západe nič nové prináša do vojnového filmu? Neustále pozorovanie dvojice hlavných hrdinov už bolo spravené do dokonalosti vo filme 1917 od Sama Mendesa. Humanistický pohľad na vojnu a kritika neľudského prístupu vyššie postavených „oblúd“ taktiež v mnohých filmoch. Teraz ma napadajú napríklad Cesty slávy od Kubricka, Choď a pozeraj od Elema Klimova, alebo Hacksaw Ridge: Zrodenie hrdinu od Mela Gibsona.

Na západe nič nové aspoň v mojich očiach skutočne neponúka nič nové. Myslím si, že „kravaťáci“ od Netflixu ani nechceli posúvať hranice vojnového filmu, no nejaké malé náznaky originality tam predsa len sú. Film sa pekne hrá so zvukom, aj s osvetlením, ktoré mi ale príliš pripomínalo už teraz ikonické nočné scény z filmu 1917.

Aj tak je to remeselne slušne zvládnutý film

Netflix sa aj tak nemá za čo hanbiť. Bojové scény a chaos vládnuci v zákopoch je vynikajúco natočený. Z filmu doslova sála chlad a vlhkosť, ktorá je znásobená perfektne zachytenými zvukmi blata a všadeprítomných trhavín. Ide z neho smrad vnútorností a mužského potu, ktorý vykresľuje bezútešnosť situácií. Aj keď ide o veselú scénu, vždy cítime, ako sa partia našich hrdinov rúti do záhuby. Usmievame sa cez slzy.

Na druhej strane spektra máme pasáže s nemeckými veliteľmi a politikmi, ktorí sa snažia uzatvoriť mier s Francúzskom. Ako obvykle, máme tu postavy snažiace sa ukončiť toto šialenstvo, ale máme tu aj pyšných starcov, čo sa nevzdajú bez posledného boja.

Sú to tieto vizuálne a atmosféricky šťavnaté scény, ktoré nesú film na svojich pleciach. Zakrvavené a kvílením naplnené poľné nemocnice a blatom nasiaknuté zákopy v kontraste s elegantnými miestnosťami s fúzatými starcami sediacimi za dlhými stolmi, čo na sebe s ťažkosťou nesú chutne vyzerajúce pokrmy.

Tvorcom sa efektívne darí odkazovať na hlavnú myšlienku absurdity vojny, no mal som pocit, že niekedy tlačili na pílu až príliš. Soundtrack tiež neohúril, ale uznávam, že v prvej polovici došlo k nejakému tomu pokusu o trošku inovatívne použitie zvuku.

Uveriteľná a rozpadajúca sa psychika postáv

Film taktiež prináša aj ďalšiu kvalitu, sympatiu pre hlavné postavy. Neraz som sa prichytil, že som bol smutný, keď im nevyšla nejaká krádež z hladu, alebo vábenie dievčat kvôli nedostatku kontaktu s nežnejším pohlavím. To isté platilo aj naopak, keď sa niečo podarilo.

Neviem sa ale striasť pocitu, že sme to všetko už videli strašne veľa krát a oveľa zaujímavejšie. Kto by nepociťoval sympatie pre vojakov, ktorí vedia že každú chvíľu môžu umrieť?

Na západe nič nové RECENZIA – Zhrnutie

Takže! Dobre sa na to pozerá, je v tom všetko, čo by správny vojnový film mal mať. Dokonca je tam aj dobrá scéna s tankmi, z ktorých je konečne cítiť, že sú to nezastaviteľné stroje, nie ako obyčajná jednotka pozostávajúca z mäsa a kostí.

Avšak pri takmer každej scény som mal spomínaný pocit, že sme to už videli. Ak by som chcel silnejší zážitok, mohol by som dva krát kliknúť a pozrel by som si niečo originálnejšie. Spomeniem film Saulov syn, ktorý aj napriek tomu, že téma holokaustu bola spracovaná už dosť veľa krát, dokázal svojou formou priniesť niečo nové.

Je to ale podarená adaptácia legendárnej knihy a slušný vojnový film s veľmi aktuálnou a univerzálnou tematikou. Netflix, originálny kráľ obsahu, potreboval vojnový film a ten aj dostal! Preto dávam filmu Na západe nič nové hodnotenie 7/10.