Fabelmanovci RECENZIA – Steven Spielberg nám môže byť známy ako autor filmov o neznámych civilizáciách, pradávnych monštrách či inšpirujúcich dobrodruhoch. Teraz, vo veku 75 rokov, sa však rozhodol priniesť úplne iný, mimoriadne osobný kúsok. Spolu so scenáristom Tony Kushnerom vytvorili fiktívnu rodinu Fabelmanovcov, ktorá však zosobňuje jeho vlastné životné skúsenosti, ktoré tak podáva citlivým a pôsobivým spôsobom.
Fabelmanovci RECENZIA
Všetko sa začína jednej zasneženej noci roku 1952. Prakticky uvažujúci počítačový inžinier Burt (Paul Dano) a večne zasnená, umelecky založená Mitzi (Michelle Williams) zoberú svojho syna Sammyho (tu ho hrá Mateo Zoryon Francis-DeFord) na jeho prvý film v živote. Ide o snímku Najväčšie predstavenie na svete od Cecila B. DeMillesa, ktoré skutočne malý Spielberg videl ako svoj prvý film.
Jednou zo scén sa stane chlapec úplne strhnutý, čo smeruje k tomu, že chytí kameru, aby sa ju snažil napodobniť. Už hneď od samého začiatku vidíme polaritu a rozdielnosť charakterov v jeho rodičoch, ktoré budú smerovať v jednej z nosných tém a poriadneho rozkolu. Nepredbiehajme však, vyberme sa kreatívnym strihom k staršiemu Sammymu, ktorého už hrá Gabriel LaBelle.
Útek k filmom a tajomstvá v rodine
Ako študent strednej školy a člen skautského hnutia nakrúca spolu so svojimi tromi sestrami amatérske filmy. Tie v ich premietaní máme možnosť unikátnym spôsobom, narozdiel od ich divákov, sledovať aj v procese výroby. Tu sa naozaj odzrkadľuje skutočná láska a oddanosť filmárskemu remeslu.
Sam však pri strihu rodinného filmu z kempingového výletu narazí na tajomstvo, ktoré malo byť medzi nimi skryté. Už ako tínedžer je poznačený silno narušenými vzťahmi. A práve táto dráma sa nesie počas celého diania a skvele nám ukazuje, ako vyformovala mladého režiséra do podoby, ktorá mu neskôr bola vlastná.
Tichá rozvážnosť proti burácajúcej umeleckosti
Rodina sa neustále presúva z miesta na miesto kvôli Burtovej práci. Ten však stále zostáva miernym a tichým patriarom, ktorého skvele stvárňuje Paul Dano. Jeho pravým opakom je Mitzi, ktorá sa snaží byť dynamom, ktoré poháňa rodinu. Často je však jej energia príliš výbušná, niekedy sa môže zdať až deštrukčnou. Jasným príkladom je, keď svoje deti vezie k tornádu, lebo sa jej zo zdá vzrušujúce.
Je umelkyňou až do špiku kostí (či končekov perfektne urobenej manikúry) a jej okázalosť priamo sála z plátna. Jej časté výbuchy energie nenechajú pokojných v sedadle ani vás. Uvedomíte si, že iritujúca povaha postavy je úžasným hereckým výkonom od Williams. A pri výkonoch netreba iste zabúdať ani na „strýčka“ Bennieho, rodinného priateľa, ktorý môže byť niektorým členom bližší, ako sa najprv zdá. Jeho skvele stvárnil Seth Rogen.
„Umenie ti vytrhne srdce z hrude“
Pred nástrahami umeleckého života varuje mladého Sammyho aj jeho reálny strýko Boris. Herec Judd Hirsch sa tu ukáže iba na chvíľu, ale scénu si absolútne kradne pre seba svojimi strhujúcimi výrokmi o umení. Potom tu ešte dostávame jedno zaujímavé režisérske cameo, ktoré príde až v samotnom závere, keď sa nádejný režisér stretáva so svojím životným idolom. Dostane od neho lekcie o perspektíve scény a horizonte, s ktorým sa však film dovtedy pekne pohrával.
Nedotknutá nezostáva ani otázka náboženského pôvodu. Sammy, rovnako ako Spielberg, pochádza zo silno ortodoxnej židovskej rodiny, čo sa odrazí na viacerých aspektoch jeho života. Či už je to randenie na škole alebo vysporadúvanie sa so šikanou tam. Lenže aj tú zvláda prostredníctvom svojich filmov a tak bojuje úplne unikátnym spôsobom.
Scéna zároveň citlivá aj odľahčená?
Pri tomto sa nedá nespomenúť, ako sa dokázal pohrať s formou. Dokáže, aby bola scéna emotívna a poriadne vypätá, zároveň do nej ale prináša dostatočnú mieru odľahčenia, ba či dokonca humoru. Spolu to však perfektne funguje. A spomenutie toho, že nikdy nepovie tajomstvo jeho spolužiaka, jedine ak by to raz natočil vo filme, je príjemným odkazom.
Snímka je tak celkovo plná lásky a z kinosály vychádzate poriadne rozcítení. Avšak mieša sa vo vás aj forma frustrácie a do istej miery úzkosť, ktorú prežívate s hlavným hrdinom. Preto na vás nedolieha ani dĺžka dve a pol hodiny, film sa vám kvôli svojmu presahu dokonca zdá, že skončil veľmi rýchlo. Jedinou malou chybičkou (aspoň teda pre mňa) bolo ojedinelé až prílišné sústredenie na výstrelky niektorých postáv.
Fabelmanovci RECENZIA – Zhrnutie
Zvedavosť mi po filme nedovolila, aby som si nedohľadal porovnanie s reálnymi faktami. Ich prednosť ma ohúrila ešte viac a odvtedy sa nemôžem prestať spytovať, ako sa musel cítiť samotný režisér, keď divákom do hĺbky predstaviť kus seba. Skutočne jeho najosobnejšia výpoveď ponúka snímku naplnenú emóciami, rodinnou drámou, vynikajúco vystihnutou dobovou atmosférou a v neposlednom rade láskou k filmárskemu remeslu. Odo mňa si tak odnáša hodnotenie 9/10.
