Infinity Pool RECENZIA – Brandon Cronenberg, syn kultového hororového režiséra Davida Cronenberga pokračuje v otcových stopách a po ťažko stráviteľnom Possessorovi sa nám vo filme Infinity Pool pokúša priniesť ďalšiu dávku brutality, psychologickej tortúry a nepríjemnej atmosféry. Podobne ako v dielach Cronenberga staršieho, vôbec tu nejde o klasický, divácky obľúbený horor s kopou ľakačiek a predvídateľným dejom, aj keď, nejaký ten jumpscare sa tam sem tam objaví… a možno aj tá predvídateľnosť.
Ich filmy sa pokúšajú navodiť hutnú atmosféru a preniesť diváka do iného sveta, za pomoci ktorého sa snažia povedať niečo viac o ľudstve. Popri tom si však nenechajú ujsť šancu na predvedenie nejakého toho znechutenie vyvolávajúceho praktického efektu. Sú to pomalšie a rozpočtovo menšie filmy, no ak sa im divák oddá, môže byť veľmi dobre odmenený. Čo je ale tá odmena? Na čo vlastne mladý Cronenberg filmom Infinity Pool mieril? Na to sa pozrieme v tejto recenzii.
Infinity Pool RECENZIA
Dej je jednoduchý – manželský pár vyráža na fiktívny ostrov La Tolqa, kde chcú stráviť peknú dovolenku. Hlavný hrdina James, ktorého hrá stále viac a viac barbarský Alexander Skarsgård, je neúspešný spisovateľ a životom deprimovaný muž. Jeho manželka, žena z bohatej rodiny, platí za dovolenku a dalo by sa povedať, že aj za jeho existenciu. Ich pobyt je monotónny a z Jamesa doslova srší apatia a nespokojnosť. Vtedy dvojica naráža na partiu ďalších dovolenkárov, ktorí vraj čítali Jamesovu jedinú vydanú knihu a od toho momentu sa ich dovolenka mení na nočnú moru.
Dvojica sa teda rýchlo „spriatelí“ s dovolenkármi a po dni strávenom na pláži sa vracajú späť na hotel. Vtedy James nešťastne zrazí jedného z obyvateľov ostrova. Na druhý deň si po neho príde polícia, Temná stránka kultúry ostrova La Tolqa sa začína prejavovať. James musí byť za vraždu popravený synom zrazeného muža. Jediná cesta von zo stredovek pripomínajúceho procesu je zaplatenie veľkej sumy peňazí a vytvorenie Jamesovho dvojníka, aby mohol byť popravený za neho.
Veľmi dobrý, ale poriadne nevyužitý nápad
Dvojník je totižto dokonalý. Má Jamesovu myseľ, vizáž a aj spomienky. Bolo popravenie Jamesovho dvojníka humánne? Pýta sa jedna z vedľajších postáv a popri tom odhaľuje, že aj ona si týmto procesom prešla. Dostávame sa teda do spoločnosti ansámblu postáv, ktoré si svoj život vykúpili už niekoľkokrát. Ostrov La Tolqa sa v podstate stáva rajom pre mŕtvych, ktorí si tu môžu robiť čo chcú.
Rabujú, ponárajú sa do orgií, zabíjajú, nechávajú popravovať svoje klony a keď sa už zdá, že toho bolo dosť, tak príde dobrý plot twist, ktorý nastoľuje veľmi zaujímavé možnosti, lenže film to iba vyhodí von oknom a radšej sa sústredí na utrpenie hlavného hrdinu. Táto psychologická rovina deja podporená vizuálnymi montážami fantazmagorických stavov je zo začiatku sľubná, no v porovnaní s konceptom, ktorý je po načrtnutí okamžite opustený, je príliš monotónna a eventuálne nezaujímavá.
Mia Goth hrá znova psychopata
Zvyšok vedľajších postáv neponúka dokopy nič. Sú to iba obyčajní ľudia, ktorí sa na ostrove La Tolqa zmenili na anarchistických čudákov. Ich vodcom je Gabi, hraná Miou Goth. Po úspechoch filmov X a Pearl to vyzerá tak, že mladá herečka si našla svoju záľubu v hraní psychopatických žien. Hrá ich dobre, je znepokojivá a zvodná, lenže tematicky hrá tie isté husle ako hlavný hrdina a zvyšok postáv. Film kvôli tomu neprináša žiadny širší výhľad do tém, ktoré si sám nastolil.
Ľudia bez pravidiel sú horší ako zvery. Nič nové. Film sa opakovane obzerá iba po hlavnom hrdinovi a jeho chybách. Vizualizuje jeho utrpenie a venuje až priveľkú pozornosť opakujúcim sa zločinom a utrpeniu z toho, že neprichádza trest. Čo je samo o sebe veľmi dobrý koncept komentujúci bohatšiu časť našej spoločnosti (ktorá by si mohla dovoliť opakovane platiť za klona na popravu), no tak ploché a jednotvárne postavy tomuto konceptu vôbec nepomáhajú rásť do správneho bodu.
Infinity Pool RECENZIA – Zhrnutie
Film má slušný ambientný soundtrack a miestami aj pôsobivý vizuál, ktorý sa ale pričasto utápa, podobne ako u postáv, v monotónnosti. Ďalším estetickým problémom filmu je štruktúra/rytmus príbehu. Poriadne nakopnutie prichádza príliš neskoro a od toho bodu sa film ťahá a neprejavuje náznaky nejakej väčšej akcie až do konca filmu.
Film má niekoľko zaujímavých a minimum desivých momentov. Zopár scén, kde ústredná dvojka Skarsgard a Goth predviedli čo v nich je – Skarsgård svojho besného psa a Goth svoju uškriekanú čudáčku. Najväčšou vadou ale pre mňa bola absencia napätia. Infinity Pool je hororom jedine vďaka zvrátenému dizajnu tradičných masiek ostrova La Tolqa a zopár scénam s praktickými efektami. Inak tu máme jednotvárny psychologický triler s Miou Goth a minimom emócií. Preto dávam filmu Infinity Pool hodnotenie 5,5/10.
