Alan Wake 2 je hernou špičkou roka 2023
Alan Wake 2 RECENZIA – Konečne sa to niekomu podarilo. Spojenie hry, filmu a knižiek nebolo nikdy tak podarené ako v tejto hre, aj vďaka prvotriednej technológii štúdia Remedy. Túto frázu síce počúvame zľava či sprava takmer stále, ale niektoré momenty v hernej novinke vyzerajú naozaj fotorealisticky. Prvotriedna prezentácia tak dopĺňa skutočne unikátny a do poslednej bodky napínavý príbeh. Napokon však to, čo vynahradí hráčom trošku suchšiu hrateľnosť, je vynikajúci koniec.
Dve knižky, dvaja hrdinovia
„Sagu v meste spoznávali takmer všetci miestni. Neustále spomínali tragickú udalosť, o ktorej však už bližšie rozprávať nechceli. Saga z toho bola zmätená, pretože v Bright Falls nikdy predtým nebola…“ Podobné stránky vytrhnuté z knižky, ktorá vám prezradí budúcnosť príbehu, budete po svete nachádzať takmer všade. Pre všetkých, čo hrali prvý diel, to nebude žiadne prekvapenie. Alan Wake však na rozdiel od jednotky napísal knihy rovno dve a zatiaľ čo v jednej je hlavnou postavou opäť on sám, v druhej sa kormidla ujala FBI vyšetrovateľka Saga Andersonová.
Mesto Bright Falls obťažuje masochistický Kult Stromu. Jeho členovia kontrolujú lesy tohto turistického mestečka a z času načas niekoho aj zabijú. A to rovno tak, že obete skončia s prázdnym hrudníkom bez ich srdca. Saga sa preto spoločne so svojím partnerom Alexom Caseyim vydáva do týchto tajuplných lesov s jediným cieľom – prísť na to, kto za vznikom tohto kultu stojí a zastaviť ho. Počas vyšetrovania sa však začnú diať čoraz divnejšie veci a Saga si postupne uvedomuje, že sa stala súčasťou ďalšej nočnej mory z pera strateného spisovateľa Alana Wakea.
Atmosféra je v takomto žánri detektívneho psychologického trileru kľúčová. A rovnako tak, ako sa to kedysi podarilo tvorcom seriálu True Detective, sa to teraz podarilo aj štúdiu Remedy. Preskúmavanie dažďových lesov amerického štátu Washington nebolo nikdy napínavejšie. Už len zapínanie či vypínanie vašej baterky v správny moment vás okamžite vtiahne do tohto temného príbehu. Hru som dohral za 23 hodín, no mal som pocit, že ju hrám nanajvýš 10. Tak dobre som sa pri nej bavil.
Staré známe, ale so skvelou atmosférou
Ak prejdeme k jadru hrateľnosti, tá sa v zásade skladá z troch častí. K dispozícii máte niekoľko oblastí, ktoré môžete voľne preskúmavať alá God of War či Tomb Raider. Vo svete nájdete množstvo rôznych priestorových hádaniek. Na ich vylúštenie budete potrebovať najmä hlbšie chápanie oblastí a situácií, ktoré sa dejú okolo vás. Sú výborne spracované a dostatočne komplexné na to, aby vás neunudili.
Druhým hlavným prvkom hrateľnosti sú prestrelky, ktorých je v hre pomenej a sústredia sa viac na aspekt prežitia, pretože zásob či nábojov jednoducho nie je dostatok. Ešte aj váš inventár má obmedzené miesto (autori sa tu zjavne inšpirovali sériou Resident Evil). Tento raz budete musieť takticky zaobchádzať aj s vaším zdravím, pretože na vyliečenie budete potrebovať rôzne druhy lekárničiek či bandáží.
Súboje sú dostatočne napínavé, aby zabavili a rozhodnutie štúdia Remedy zamerať sa viac na kvalitu nepriateľov, než na ich kvantitu, bolo správne. Aj tak si však nemôžem pomôcť a musím povedať, že to všetko pomerne rýchlo omrzí a stupňovanie výzvy sa akosi nekoná. Trošku viac pozornosti by si zaslúžila aj technická stránka súbojov, ktorá je neraz trochu tuhá, kvôli čomu je aj samotné ovládanie dosť nepohodlné.
Náhľad do mysli
Treťou hlavnou časťou hrateľnosti je špeciálne miesto priamo v hlave Sagy, kde si všetky udalosti a dôkazy spája špendlíkmi a nitkami na svojej vyšetrovacej stene. Aj keď sa to na prvý pohľad zdá ako menej dôležitá činnosť, opak je pravdou. Do tohto miesta môžete ísť kedykoľvek počas hrania a strávite tu skutočne dosť času. Niekedy vám spájanie jednotlivých vecí pomôže pokročiť v hre, inokedy vám skôr (do)vysvetlí časti príbehu, no a niekedy vás tabuľa jednoducho len zamestná, pretože bez toho, aby ste tam pospájali aj to, čo už dávno viete, vás hra ďalej nepustí.
Miestami to je skutočne len nútená a zbytočná práca, na druhú stranu je však dosť pravdepodobné, že aj skutoční detektívi to majú rovnako. Je teda na vás, či takéto autentické prvky hrateľnosti preferujete alebo nie. Ja som sa však vďaka tomuto systému ako detektív pri hraní tejto hry skutočne cítil.
Alan Wake tentokrát napísal ešte jednu ďalšiu knižku s názvom Initiations. V tomto príbehu sa opäť v hlavnej úlohe ocitne on sám. A to priamo v nočnej šou, ktorú moderuje mysteriózny Mr. Door. Už na prvý pohľad sú veci okolo vás veľmi podivné, napríklad aj to, že sa pozeráte na scénky, ktoré sú hrané reálnymi hercami. O malý moment ste však opäť v hre a rozdiel medzi skutočným filmom a hrou je takmer na nerozpoznanie. Tak dobre to v tom Remedy spravili. Z konceptu, ktorý im v ich predošlej hre Quantum Break príliš nevyšiel, dokázali v Alan Wake 2 vyťažiť absolútne maximum. A atmosfére to len prospelo.
Nočné potulky betónovou džungľou
S Alanom sa budete vyhýbať všadeprítomným duchom v temných uličkách New Yorku. Po chvíli však zistíte, že pôvodný príbeh, ktorý Alan Wake napísal, nie je ten správny a začnete s korektúrami. Budete prepisovať a prepisovať. Na tom je založený celý koncept Alanovej hrateľnosti. Tú, okrem už vyššie spomínanej spleti hádaniek a prestreliek, doplní aj unikátny dizajn prepisovania jednotlivých scén, vďaka ktorým budete môcť pokročiť v príbehu. V zásade budete pracovať s niekoľkými nástrelmi príbehu a tie budete aplikovať v hernom prostredí. To sa bude príbehu prispôsobovať a preto tá istá miestnosť bude vyzerať vždy inak, práve podľa konceptu s akým práve pracujete.
Alanova hlavná misia je opustiť temnotu a vrátiť sa do normálneho sveta, ktorý ešte v prvej hre obetoval, aby zachránil svoju priateľku Alice. Čo sa s ňou stalo? To sa určite dozviete. Rovnako ako Saga, aj Alan má na výber niekoľko pre neho špecifických zbraní a tiež menší strom vylepšení, ktorý vám prechod hrou mierne uľahčí. Obidva príbehy sa vždy v istom bode stretnú, pokiaľ teda budete hrať dlhšie za jednu postavu, čo-to si prezradíte aj z príbehu tej druhej. Funguje to výborne a z posledných herných implementácií dvoch rôznych hrdinov do jednej hry je tento spôsob rozhodne ten najvydarenejší.
Severské zimomriavky
Čo však spája obidve herné postavy, medzi ktorými si môžete svojvoľne vyberať, je vynikajúci príbeh, ktorý postupne a precízne odkrýva všetky tajomstvá tohto temnotou utrápeného sveta. Nie všetko je na prvý pohľad zjavné a veľakrát vás hra donúti robiť rôzne očividné závery, ktoré sa však napokon nepotvrdia. Počas hrania celej hry vás príbeh drží v neistote a vy neviete, čo je skutočné a čo nie, avšak teórií budete mať určite mnoho.
Napriek tomu, že je všetko zamotané, dizajn hry je spravený tak, aby ste sa nikdy nestratili a nie je preto vôbec náročné sa v dianí orientovať aj bez toho, že by ste museli čítať každú jednu stránku knihy či počúvať každú jednu rádiovú šou. Čaro tejto hry však je, že s veľkou pravdepodobnosťou si väčšinu tých materiálov aj tak prečítate. Jednoducho povedané, hovoríme tu o príbehu ako z prvotriednej detektívky.
Prechodom hrou vás prekvapia aj rôzne audiovizuálne prekvapenia, o ktorých už viac rozprávať nebudem. Na mysli mám však špecificky jedno konkrétne a nepochybujem o tom, že keď si hru prejdete, budete presne vedieť, ktoré myslím. Atmosféru dotvára okrem skutočne next-gen vizuálnej prezentácie aj tá hudobná. V ponuke je hneď niekoľko fínskych rockových vypaľovačiek. Prečo fínskych? Práve tam sídli štúdio Remedy. V hre nájdete aj samotného kreatívneho režiséra štúdia Sama Lakea, ktorý si zahral významnú rolu detektíva Alexa Caysieho. V Remedy skrátka mysleli na všetko a z rozprávania spisovateľa Alana Wakea spravili naozaj komplexný zážitok.
Lepšie tak skoro neuvidíte
Prvé dni od vydania titulu som narazil na rôzne menšie chybičky, ale tiež aj jednu väčšiu, ktorá mi znemožnila prechod hrou. Vývojári tento problém obratom vyriešili a ja som už na druhý deň mohol spokojne pokračovať. Napriek tomu, že by sa niečo takéto nemalo diať vôbec, je veľmi pravdepodobné, že dnes už na žiadny z týchto problémov nenarazíte.
Hra poskytuje dve na PS5 a Xbox Series X dva grafické režimy. Jeden ponúka lepšiu grafiku za cenu kompromisu v podobe 30 FPS, ten druhý sa naopak okresaním vizuálnych detailov pokúša dostať na plynulejších 60 FPS. Ja som hral len s prvým spomínaným režimom a musím povedať, že sem tam to snímkovanie išlo aj pod hranicu 30 FPS, najmä v hustých lesných sekvenciách. Zážitok to síce nepokazilo, ale trošku lepšie odladenie by hre určite prospelo.
Verdikt
Ak ste po kúpe novej konzoly čakali na jedinečný next-gen zážitok, tak ste sa práve dočkali. Pokiaľ máte radi tituly, ktoré sa svojou prezentáciou odlišujú od klasického herného „stáda“ a vyslovene si potrpíte na prvotriednej atmosfére, toto je hra pre vás. Ak sa však radšej hráte hry, kde je prvoradý relax a akási možnosť vypnutia celého človeka, toto asi pre vás úplne nebude.
Ja sa určite skôr radím do prvej skupiny a musím povedať, že po troch rokoch čakania na skutočne niečo nové, to teraz konečne prišlo. Alan Wake 2 ponúka BEZKONKURENČNÚ prezentáciu a napínavý príbeh. Do temnoty z pohľadu kritika ho trochu ťahá nevyladená hrateľnosť, avšak ak ostanete trpezlivý a hru poctivo dohráte, čaká na vás koniec, po ktorom zabudnete aj na tento nedostatok. Hra od nás dostáva 9 a pol boda z desiatich.
PS: Ak je hranie hier stále o tom, čo je možné, táto hra by si tento rok určite mala odniesť cenu za tú vôbec najlepšiu.
