Recenzia na film Duna 2
Dočkali sme sa. Po vyše 2-ročnom čakaní si konečne môžeme pozrieť ďalší veľkofilm zo sveta Herbertovej Duny. Prvá časť režiséra Denisa Villeneuvea nás v roku 2021 ohúrila svojou náložou epickej sci-fi akcie, politickými intrigami aj mystickými schopnosťami. Príbeh skončil tak, že sme sa nevedeli nabažiť pokračovania. Teraz sme konečne videli film Duna 2 a v našej recenzii vám prezradím, či to čakanie stálo za to. Časť druhá dozaista ohúri drvivú väčšinu divákov, no ako je film veľkolepý, tak má aj jeden veľký problém.
V prvom filme sme dostali prvú polovicu spracovania knihy Franka Herberta, ktorá nás priviedla na púštnu planétu Arrakis. Skončila sa v tom najlepšom momente, keď sa rozloženie síl v galaxií jednoznačne začalo meniť a schyľuje sa k veľkému boju proti Impériu.
V centre pozornosti aj tentokrát stojí Paul Atreides (Timothée Chalamet), ktorý sa spojí so živelnou Chani (Zendaya) a národom Fremenov, aby sa pomstil sprisahancom Harkonnenovcom, ktorí mu vyvraždili rodinu. Bude si musieť vybrať medzi láskou svojho života a osudom celého známeho vesmíru. Zároveň sa pokúsi zabrániť desivej budúcnosti, ktorú dokáže predvídať len on sám. Do toho sa stretne s plánmi svojej matky, mocnej Bene Gesseritky Jessicy (Rebecca Ferguson).
Nekonečné stupňovanie deja
Schyľuje sa ku niečomu veľkému. Tento sentiment vám tvorcovia adaptovaného scenára (Villeneuve a jeho kolega Jon Spaihts) podsúvajú už od prvého filmu, no až pri Duna 2 začínate naplno vstrebávať, čo presne sa chystá. Veľkoleposť sa od samotného začiatku až do úplného konca nezastaviteľne stupňuje. A už keď si myslíte, že v záverečným minútach – kedy vám bije srdce v hrudi a lapáte po dychu – grandióznosť dosiahla svoje maximum, pochopíte, že ešte stále ste nič nevideli.
Asi tak by som popísal Dunu 2. Ide o neustále napredujúci dej, ktorý končí na vrcholnej nôte, s očakávaním toho, akú melódiu tvorcovia ďalej zahrajú. Nie je tajomstvom, že už sa chystá film Duna 3, ktorý skutočne ukončí túto ságu. Pripravte sa teda na to, že Druhá časť neskončí pevným zauzlením deja bez ďalšieho možného vývoja. Opak je pravdou. Koniec je ešte viac otvorený ako pri konci Prvej časti. Za pokračovaním budete prahnúť ako Fremen za oroseným pohárom vody.
Nemyslite si však, že to akýmkoľvek spôsobom zaručuje predvídateľnosť deja. Áno, ak už ste videli obdobné príbehy (takých, ktoré Dune siahajú po členky je len málo), dokážete si čiastočne domyslieť, akým smerom sa bude film uberať. Určite vám však bude pravidelne padať sánka nad tým, čo a akým spôsobom sa deje. Odhadnúť možno len všeobecný smer – nad konkrétnymi zákrutami scenára však vyvalíte oči.
Miesto činu: Arrakis
Villeneuve sa v Dune 2 nesústredí len na púštnu planétu Arrakis a ťažbu korenia, ale opäť buduje mytológiu galaktického Impéria. Filmár zbytočne nestrácal čas popisovaním prvkov, ktoré nám predstavil už v prvom filme, ale rovno od začiatku rozdúcha turbo a nabaľuje ďalšie vrstvy na čoraz komplexnejší a väčší svet vesmír Duny.
Aj preto si myslím, že najlepší spôsob, ako sa pripraviť na Dunu 2 je znova si pozrieť prvý film. Nečakajte, že Villeneuve vám na začiatku deja dá priestor dýchať. Do filmu musí vstúpiť divák plne zorientovaný a s čerstvou pamäťou udalostí Prvej časti.
Na začiatku vás čaká len krátka pripomienka toho, čo sa udialo a ukážka toho, čo vás čaká. Ihneď prvá scéna je priam majstrovsky natočená, s vizuálom, za ktorý má Duna 2 už teraz garantovanú nomináciu na Oscara za Najlepšie vizuálne efekty. Akcia má napätie, nie je to len bohapusté mlátenie žoldnierov a akčné sekvencie majú hlavu a pätu. Vo veľkej bitke, pri lietajúcich ornitoptérach a vybuchujúcich rafinériách na korenie sa vždy dokážete zorientovať, čo je vizitka nesmierne kvalitného akčného filmu.
Vojna sa vojnou vybíja
Duna 2 nepokryla len akčný žáner, ale aj sci-fi, kedy nám tvorcovia ukázali celý rad nových technologických vychytávok. S nádychom arabskej kultúry sa však tieto prvky úplne prirodzene a vkusne miešajú s mystikou, s nadprirodzenými schopnosťami a náboženstvom.
Príbeh skúma proroctvá a ich implikácie na ľudskú slobodu či nádej hľadieť do budúcnosti. Vo veľkom sa film taktiež opiera o tematiky vodcovstva a niekedy až prehnanej viery, ktorú Fremeni vyjadrujú voči Lisan al Gaibovi, mesiášovi spomedzi hviezd.
Až tomu sám nedokážem uveriť, čo všetko Duna 2 stihla za krátky čas 2 hodiny a 46 minút. Nie, to nie je vtip. Multižánrový príbeh aj v kontexte značiek ako Star Wars či Pán prsteňov vyniká svojou hutnosťou a obsiahlosťou. To len svedčí o neuveriteľne kvalitnom zdrojovom materiáli, knihe Duna (1965) od Franka Herberta, ktorá je v dnešnej dobe až desivo aktuálna. Okrem vyššie spomínaných tém totiž pokrýva aj vojnové otázky, logiku zaručeného vzájomného zničenia (M.A.D.) pomocou jadrovej vojny a konflikty vedené pomocou zástupnej vojny.
Najhoršou časťou filmu je, že musel skončiť
Duna 2 je jednoducho typom filmu, pri ktorom ani po dlhom a intenzívnom rozmýšľaní nedokážem nájsť žiadne negatívum. Teda až na jednu vec. Že skončil. Po krátkej pauze na WC by som sa pokojne vrátil do kinosály a pozeral ďalej. O to viac zamrzí fakt, že film Duna 3 si pozrieme najskôr o 4 až 5 rokov. Režisér Denis Villeneuve sa totiž medzitým povenuje inému, nesúvisiacemu projektu.
Figúrky veľkolepej šachovej partie
Nie je to len o deji, ale aj o ostatných prvkoch filmárskeho umenia, ktoré ho pomáhajú rozrozprávať. Začnime hercami. Timotheé Chalamet vo svojich hereckých schopnostiach dospel a po istom zlomovom momente v druhej tretine filmu sa transformoval o úroveň vyššie. Pri jeho monológoch budete mať dozaista zimomriavky. To isté sa dá povedať aj o Austinovi Butlerovi, ktorý v úlohe Feyd-Rautha Harkonnena opäť dokázal, prečo právom patrí medzi nadchádzajúce hviezdy Hollywoodu. Mimochodom, jeho čierno-biely súboj na Giedi Prime sa vám vďaka unikátnemu vizuálu navždy vryje do pamäti.
Dvom ambicióznym mladíkom, ktorí prahnú po moci, sekundoval aj celý rad vedľajších postáv, niektorých dôležitejších ako iných. Zendaya v úlohe Chani perfektne podala vyjadrenie toho, s čím Paul Atreides vnútorne bojuje. Je však aj samostatnou osobou, ktorá v istých scénach až reprezentuje diváka. Vnáša do deja ešte viac logiky, aj keď je stále uzemňovaná a vám neostáva nič iné ako sa nečinne prizerať.
Rebecca Ferguson ako Jessica až s desivo tichým manierom dokáže vyjadriť moc, pričom Dave Bautista ako Rabban ju uchopil za opačný koniec – burácajúcim krikom a chladnokrvnosťou dohnanou do extrémnych výšin. Príbeh by sa nezaobišiel ani bez Stilgara, vodcu severského kmeňa Fremenov, ktorý sa vďaka nonšalantnému podávaniu replík hercom Javierom Bardemom dozaista stane diváckym favoritom.
Netreba opomenúť ani hviezdneho Stellana Skarsgårda, šarmantnú Léu Seydoux (ktorú sme videli len nakrátko), veľmi podstatnú Florence Pugh v úlohe princeznej Irulan a Josha Brolina, ktorý nás opäť dostal ako Gurney Halleck.
Krásny kúsok umenia
Na filme treba pochváliť aj technické umenie. Kamera a celkový dizajn vizuálov sú špičkové. Zoznam záberov, ktoré si budem chcieť nastaviť ako tapetu na počítači je dlhší, než bude čakanie na trojku. Hra s oranžovou farbou a siluetami pri zapadajúcom slnku na Arrakise ma neomrzí nikdy. Vizuálne ide o poklonu velikánom kinematografie ako Lawrence z Arábie (1962), no s „villeneuveským“ moderným šmrncom. Do toho primiešajte explozívnu hudbu Hansa Zimmera a máte zarobené na epickú, orchestrálnu drámu na filmovom plátne.
Recenzia na film Duna 2 – Zhrnutie
Duna 2 je vo svojej podstate divácky prístupnejšia ako Prvá časť. Aj preto si myslím, že sa bude páčiť ešte väčšiemu percentu návštevníkov kina. Druhá časť ohúri skalných fanúšikov, no nesklame ani tých, ktorí jednotku považovali za príliš nudnú alebo pomalú. Ide o perfektné pokračovanie už tak skvelého filmu a ani v hypotetickej rovine mi nenapadajú spôsoby, ako to mohlo dopadnúť lepšie. Bez váhania si od nás Duna: Časť druhá v recenzii odnáša hodnotenie 10/10 bodov.
