Duna 2 začína zbierať negatívne ohlasy
Kritici nemali na jej adresu nič iné ako chvály, nejeden divák hovorí o najlepšom sci-fi posledných dekád. Vo väčšine kruhov síce zbiera chvály, teraz je však Duna 2 kritizovaná určitou kultúrnou skupinou, ktorá sa necíti dostatočne zastúpená. Hlasy hovoria o tom, že Denis Villenevue vo svojej adaptácii nevyužil dostatočné množstvo kultúrnych vplyvov z Blízkeho východu a Severnej Afriky a premrhal tým šancu.
Duna: Časť druhá adaptovala druhú polovicu zásadného diela vedecko-fantastickej literatúry od Franka Herberta z roku 1965. Vo filme sme sledovali mladého Paula Atreidesa (Timothée Chalamet), ktorý hľadá pomstu za smrť svojho otca na púštnej planéte Arrakis. V chystanej vojne sa spája s domácim obyvateľstvom, Fremenmi.
Paulov príbeh aj vojna inšpirovaná skutočnou históriou
Duna sa síce odohráva vo fiktívnej budúcnosti, berie si však nemálo inšpirácie z reálneho sveta. Samotný autor sa netajil tým, že používa viacero inšpirácie z islamských, blízkovýchodných či afrických kultúr. Dokonca aj samotná cesta Paula je podobná skutočnej historickej osobnosti – T.E. Lawrencovi, známeho aj ako Lawrence z Arábie.
To nie je jediným prvkom. Vojna proti nenásytnému a po korení bažiacom Impériu je inšpirovaná ozajstným vojenským konfliktom. Ide o Vojnu o nezávislosť Alžírska, ktorá sa skončila iba tri roky predtým, ako Herbert dopísal svoju knihu.
Podobne ako Fremeni získavajú naspäť svoju planétu, Alžírci získali nezávislosť od Francúzov. Tieto fakty potvrdil autor v rozhovore z roku 1980. Inšpirácie moslimskými kultúrami opakovane vyzdvihoval aj jeho syn Brian.
Málo vplyvov z Blízkeho východ a Severnej Afriky
Avšak, istej skupine ľudí sa zdá, že tieto prvky z knihy sa celkom úplne nedostali do filmu. Rôzne organizácie hovoria, že Duna: Časť druhá nemala dostatok zastúpenia ľudí z Blízkeho východu a Severnej Afriky. V anglickom znení Middle Eastern and North African Inclusion, skrátene teda MENA.
Režisér Villenevue má pocit, že Duna 2 je kritizovaná takýmto spôsobom neprávom. Tvrdí (v rozhovore pre The Nerds of Color), že sa snažil byť predlohe aj týmto vplyvom tak verný, ako sa len dalo.
Dokonca uvádza, že aj samotné slovo Fremen pochádza z viacerých afrických jazykov. Potom naráža aj na slovíčka a spojenia „Mahdi“ a „Lisan al Gaib„, ktoré pochádzajú priamo z arabčiny.
Obhajoba režiséra viedla k ďalším argumentom
Ďalej uvádza, že tetovania, ktoré nosila lady Jessica (Rebecca Ferguson) sú inšpirované severoafrickými nomádmi a oblečenie je podobné ako druh hidžábu – abaya. Na tvári ženy nosia šatku, ktorá je takmer na vlas rovnaká ako keffiyeh, ktorý nosia napríklad v Jordánsku či v okolo Abu Dabí, kde sa film aj reálne nakrúcal.
Napriek tomu však kritika neutícha. Serena Rasoul, ktorá založila organizáciu na obsadzovanie moslimsých hercov snímke vytýka, že zo všetkých hercov stvárňujúcich Fremenov, bol iba jediný MENA pôvodu. Ide o Souheilu Yacoub, pôvodom z Tuniska, ktorá stvárnila Shishakli, priateľku a poradkyňu Chani (Zendaya).
Mimo Fremenov nie je reprezentovaný z týchto kultúr nikto, po tom, čo bola postava Davida Dastmalchiana (pôvodom z Iránu) zabitá.
Málo MENA hercov vo významných roliach
Tu sa ozval hovorca štúdia Warner Bros., ktorý si tiež myslí, že je tu Duna 2 kritizovaná bezdôvodne. Tvrdí, že sa na obraze pravidelne objavovalo 42 Fremenov a 15 z nich malo MENA pôvod. Neboli však nikdy menovaní a nemali žiadne väčšie úlohy, vracia úder zase Furvah Shan, reportér pre Cosmopolitan UK.
Iným smerom zase orientuje svoju kritiku Thomas Simsarian Dolan, akademický poradca pre organizáciu MENA Arts Advocacy. Okrem iného naráža aj na jazykové prostriedky, ktoré boli dobre zakorenené v knihe a neboli použité v adaptácií. Fremenský jazyk čakobsa má predsa plno priamych výrazov z arabského jazyka.
Problémové použitie istých výrazov
V ohľade na jazyk sa filmových tvorcov zase zastali profesori antropológie (Manvir Singh) a lingvisti (David J. Peterson). Uvádzajú, že použitie termínu „svätá vojna“ namiesto džihád a preklad vety „Nech žijú bojovníci“ z pôvodného „Ya hya chouhada“ je vzhľadom na udalosti vo svete úplne prirodzené. Prvý sa totiž stal heslom nemálo teroristických skupín a druhá bola prebratá práve zo spomenutej alžírskej vojny.
Používanie jazykov Villeneuvom komentoval aj Khaldoun Khelil, ktorý bol autorom niekoľkých rozborov Duny a príbuzným materiálom. Povedal, že režisér vie s jazykom narábať veľmi šikovne a ako príklad uviedol jeho predošlý film Prvý kontakt. Povedal, že rozumie žánru, kultúre aj samotným Fremenom. Jednoducho sa však pozerá na takmer 70-ročnú knihu cez optiku prítomného času a priestoru.
Čo si myslíte vy? Je podľa vás Duna 2 kritizovaná týmto spôsobov oprávnene alebo by ste nemali pocit malého zastúpenia uvedených kultúr? Dajte nám vedieť v komentároch.
Zdroj: variety.com
