Until Dawn RECENZIA
Recenzovaná verzia: PlayStation 5
Supermassive Games ešte dekádu dozadu patrilo medzi relatívne neznámych autorov. Na svojom konte mali menšie rozšírenia k Little Big Planet titulom, prerábku ikonického Killzone alebo experimentálne Start the Party! pre užšie spektrum zákazníkov. Ani v jednom prípade nešlo o prevratne zásadnú záležitosť, o ktorej by sa pravidelne písalo na stránkach digitálnych alebo fyzických magazínov.
To sa, každopádne, zmenilo 28. augusta 2015. Práve vtedy dorazila ich hororová prvotina nesúca názov mysteriózny Until Dawn. Nie všetci si to musíte pamätať, avšak šlo o časy, kedy sa v rozpuku popularity nachádzali hry orientujúce sa na voľby a tvarovanie naratívnej kostry. Inými slovami, každý prechod mal byť unikátny.
Rozbiehal sa vlak zvaný Telltale Games, ktorý eventuálne narazil a viedol až ku krachu spoločnosti v jej tradičnej podobe. Krátko predtým vyšiel veľmi úspešný Heavy Rain a o niečo kontroverznejšie prijaté Beyond Two Souls. Je teda logické, že aj Sony prahlo po exkluzívnych projektoch obdobného typu.
Zásadný prelom
Vyššie zmienení vývojári pritom netušili, že práve tento hororový hybrid zadefinuje smerovanie ich kariéry na najbližšie (minimálne) desaťročie. Pôvodný Until Dawn neexceloval v recenziách. Boli primárne pozitívne, avšak ďaleko zaostávali za neskoršími hitmi z produkcie japonského giganta. Predaje ale nadmieru prekonali očakávania.
Veľmi slušných 5 miliónov kópií, ktoré zaslúžene vytvorili nefalšovaný kult so silnou základňou zanietených nadšencov. V identickom štýle pokračovala ich ďalšia tvorba. Drobnejšie záležitosti The Inpatient či Hidden Agenda. Následne odštartovalo The Dark Pictures, ďalší zábavný mix The Quarry, pričom v príprave je aktuálne napríklad The Little Nightmares 3, ktoré tvorcovia prebrali po Tarsier Studios.
Medzičasom ale stihol vzniknúť remake počinu, ktorý zahájil takzvanú hviezdnu kariéru spoločnosti Supermassive. Ten, ako aj ďalšie podobné, spôsobil značnú vlnu kontroverzie. Naozaj žijeme v dobe rýchlych, zľahka vylepšených titulov, ktorých pôvodné verzie stále vyzerajú veľmi dobre? Prípadne z nás všetkých tak trochu cítiť ružové okuliare vytvárajúce ilúziu rovnakosti? To si rozoberieme v dnešnej recenzii.
Návrat modernej klasiky
Príbehová linka dokáže v podstate okamžite navnadiť a dostať hráča do podstaty diania. Je to pritom úplná klasika, ktorú môžeme poznať zo žánrových projektov. Skupina kamarátov si užíva luxus zimnej chaty kdesi v snehom posiatych amerických lesoch. K tomu tradične patrí alkohol, komplikované vzťahy medzi jednotlivými účastníkmi a trochu tej korektnej erotiky tváriacej sa jemne vyzývavejšie než v skutočnosti je.
Napriek tomu sa takmer instantne cítite v ohrození, kde treba zmieniť, že na vytvorenie tohto pocitu stačí jediný záber neznámeho muža s nožom v ruke. O koho ide a čo má za lubom? A jedná sa o jediné nebezpečenstvo, ktoré vás v tichých horách čaká? Odpoveď na túto kľúčovo otázku sa dozviete až o mnoho hodín neskôr, kedy vyústi krvavý príbeh ohrozenej osmičky snažiacej sa prežiť jednu dlhú noc, na ktorú len tak ľahko nezabudnú.
Každopádne, úvodný epilóg slúži najmä hlavnej dejovej zápletke odohrávajúcej sa rok po istom nešťastí. Jeho konkrétnosti vám približovať nechcem, nakoľko by ich niekto mohol označiť za malý spoiler. Tu mi príliš nesedelo nastavenie niektorých charakterov, ktorí predsa len pristupujú k azda najzávažnejšej tragédii, aká jestvuje, úplne laxným spôsobom. Ono miestami zmienia, že sa necítia najkomfortnejšie, avšak ťažko uveriť, že by sa len tak vracali takpovediac na miesto činu. Nemám problém, ak sa v medziach žánru variujú jednoduché karikatúry. Stále by sa ale mali pohybovať na hrane uveriteľnosti a nezachádzať k prílišným nezmyslom vytrhávajúcim zo zážitku.
Rozdvojená osobnosť
Preto som v určitých častiach trochu so scenárom bojoval a musel mu ísť jemne naproti. Chápem, že Supermassive Games chcelo stále vychádzať zo základov druhotriednych filmových klasík, kde logika nie vždy hrá prvé husle. To je v poriadku, akurát, že príležitostne možno až príliš dobre rozpracovávajú postavy či budujú udalosti. Tie vrstvia atraktívnym spôsobom a k pomyselnej pointe sa spravidla dopracujú s náramným štýlom, kedy do seba všetko krásne zapadne.
Tým pádom tu vzniká viditeľný a nepríjemný kvalitatívny rozkol. V ňom zápasí priznaná hlúposť s nápaditosťou a šikovnosťou ďaleko prevyšujúcou tradičný prístup k lacnému hororu vtlačenému do kín počas obligátneho Halloweenu. Inými slovami, treba sa na niečo podobné pripraviť vopred. Viem si totiž predstaviť, že neobrneného hráča dokáže takýto problém zaskočiť spôsobom, ktorý mu okamžite degraduje pôžitok minimálne o úroveň.
Krajší a lepší?
Nakoľko ide o remake, je možné doplniť, že audiovizuálne stvárnenie si prešlo výrazným vylepšením. Chápem, pôvodný Until Dawn vo vašej mysli vyzerá stále úžasne a pamätáte si ho ako dokonale vypracovaný titul bez najmenších kazov. Lenže to ľudia vraveli aj o piatom Grand Theft Auto V pre PlayStation 5, ktoré sa údajne od prvotnej verzie (podotýkam, že z roku 2013) nezmenilo.
Nechcem byť prehnane zlý, avšak klamete samých seba. Alebo lepšie povedané, nostalgia zatemňuje vaše zmysly. Technologický posun vpred je citeľný na prvý pohľad. Nemyslím tým žiadne videá skresľujúce zásadné prvky. Ale priamy zážitok vysielaný z televízie alebo herného monitoru. Kvalita obrazu, detailnosť, osvetlenie a mnohé ďalšie sekundárne efekty napomáhajúce pôsobivejšiemu uspokojeniu pre očné buľvy. Originálna hra, logicky, zaostáva.
Mimika postáv je na špičkovej úrovni, hoci pôsobí akoby šla na 120 percent. Bolo by fajn, ak by samotní autori možno pár bodov na škále explicitnej detailnosti ubrali, nakoľko v takejto podobe kreácie miestami pripomínajú zámerne preexponovaný film. Je to zrejme umelecká voľba. No zážitku až tak neprospieva, keďže dopomáha umelosti a nahráva absencii vierohodnosti. Tú považujem za esenciálny prvok. Minimálne pri hrách snažiacich sa o hráčovi súcitenie s postavami či aspoň isté stotožnenie s hrdinami.
Nezriedka prekvapujúci horor
Inak však mám veľmi málo dôležitých výhrad. Herci sú snaživí a prítomné postavy nezostávajú len v mantineloch svojich počiatočných karikatúr. Áno, nastanú situácie, kedy sú až prehnane orientovaní na jednu a tú istú činnosť, ktorá sa v mainstreame priamo na kameru neukazuje. Možno ale ide o určitú satiru mierenú na americkú spoločnosť? Neviem a autori mi to rozhodne neprezradia. Len nerád by som im teda vkladal do úst slová a preto si ortieľ vyrieknite sami.
Mimoriadne pozitívne vnímam aj dravosť projektu. Tvorcovia sa neboja znenazdajky prehodiť výhybku a zatlačiť na hráča surovým spôsobom. Dostať ho do úzkych, pod časový pres a striedať mu hladinu adrenalínu ako na horskej dráhe spôsobujúcej motýliky v brušku pri strmých pádoch nadol. Dokonca, ani brutalita nechýba a niektoré scénky sa v obdobnej nahote vidia iba málokedy (napríklad jelenia hlava). Mňa ako ostrieľaného gore nadšenca síce neprinútia kričať samou hrôzou, no slabšie povahy budú mať, čo robiť. Aspoň podľa môjho skromného úsudku večného ctiteľa explicitného filmového násilia.
Gameplay zložka je absolútne jednoduchá. Ako som už zmienil, zhruba za posledných pätnásť rokov sa masívne rozšírili takzvané interaktívne filmy servírujúce kvalitné motion capture videá a hrateľnosť vo vyrovnanom počte. Obe zložky sú si rovné. Preto som sa aj mierne obával, že Until Dawn mi vlastne ani neumožní príliš hrať a zostanem viac-menej pasívnym divákom. Stal by sa tak len sériou ikonických hororových momentov bez húževnatejšej výplne. Nie je tomu tak. Našťastie.
Obštrukcie tu nečakajte
Vývojári vás nezriedka vhodia do nejakej lokácie, kde prechádzate, pátrate po predmetoch (či už zberateľských alebo príbehových) a riešite nesofistikované hádanky. Stlačte túto páku v správny moment či posuňte vagón prekážajúci v ceste vpred. Úplne tradičné činnosti, ktoré môžete poznať z kvanta iných titulov podobného rázu.
Neočakávajte nič v štýle Broken Age alebo úspešnej českej záležitosti Posel Smrti. O dômyselné logické rébusy tu nejde. Inventár sa nerozširuje, v zásade nemáte kde chybovať a pri ničom sa výrazne nezapotíte. Je to ale v poriadku, nakoľko titul má svoje tempo, ktoré by komplikovanými háčikmi strácalo na žiadanej pôsobivosti. O tú, ostatne, ide primárne.
Často krát cestujete skrz úzke koridory iba preto, aby sa vám po pár krokoch spustila zaujímavá dialógová sekvencia či napínavý zvrat. Napriek tomu ale máte plnší pocit ako pri niekdajšej produkcii môjho obľúbeného Telltale Games. Tí prinášali v epizodickom rámci asi dve hodiny trvajúcu virtuálnu scénku s vyberaním dialógov a QTE akčnými situáciami. Fungovalo to? Do nejakej mieri určite áno. Nejeden hráč sa ale, prirodzene, ohradil, že mu tento princíp viac-menej pripomína film než ozajstný titul určený na hranie. V tomto ohľade ukojí Until Dawn vaše chúťky predsa len o niečo viac. Nikdy ich ale nenasýti úplne, aby som bol celkom úprimný.
Psychologický rozbor od Johna Abruzziho
Zaujímavo pôsobia aj predelové kapitoly s psychiatrom Hillom, ktorého stvárnil obľúbený Peter Stormare. Táto zložka sa primárne pozerá na analýzu strach a osobnosti koncového používateľa, takže vás. Na odpovediach záleží, pretože tvarujú a variujú výsledný zážitok. Ako ostrieľaný hráč s tým rátate tak trochu vopred, no ak ešte nemáte skúsenosti s podobnými titulmi, myslím, že vás hĺbka možností veľmi príjemne prekvapí. Ostatne, využíva proti vám vlastné (dobrovoľne priznané) slabiny.
Mimo to zostávajú už len rozhodnutia. Je to prvok, na ktorý tvorcovia opakovane a hrdo upozorňovali. Po vzore Heavy Rain alebo Detroit Become Human (ten ale vyšiel neskôr) vaše voľby výrazne ovplyvňujú napredovanie rozprávania. Je k tomu pritom zapojený aj určitý mechanizmus. Základnou úlohou totiž zostáva, aby všetci ôsmi hrdinovia prežili až do samotného rána.
To je rozhodne neľahká úloha, ktorá závisí práve od toho, ako sa v konkrétnom kritickom bode rozhodnete. Zoskočíte dolu do tmavej jaskyne, prípadne zmeraviete a nezachránite dievča v problémoch. Rozdiel medzi životom a úmrtím môže byť čokoľvek, pričom práve tá neočakávanosť tvorí silu zážitku. Samozrejme, pri druhom a treťom hraní už titulu spadne reťaz a nie je tak nepríjemný, nakoľko si vytipujete zopár zásadných volieb ovplyvňujúcich výsledok. Keďže väčšinou volíte z dvoch variantov, prítomné vetvenie nedisponuje tak veľkým počtom kombinácií ako, povedzme, vo veľkých RPG záležitostiach.
Opakované hranie preto nemusí byť tak zábavné, ako sa na prvý pohľad zdá. Je to istým spôsobom nevyužitá príležitosť. Na strane druhej ale Until Dawn odštartoval absolútne šialenstvo a smäd po takejto zábave, takže mu skromné začiatky možno odpustiť. Obzvlášť, ak chcete dosiahnuť niečo veľkolepé (áno, to bola Uncharted referencia).
Zbytočná problematika okolo prerábok?
Na Until Dawn remake sa dá nahliadať dvomi optikami. Tá prvá patrí už znalému hráčovi, ktorý má pôvodné koridory preskúmané do najmenších detailov. V takom prípade si musíte zodpovedať otázku – či má zmysel púšťať sa (opätovne) do takto lineárneho zážitku kombinujúceho film a hru. Áno, grafické stvárnenie si prešlo razantnými zmenami a pôsobí nadmieru aktuálne. Dokonca, tvorcovia pridali nové scenérie, niektoré jemne upravili a čaká na vás i bonusový koniec predznamenávajúci potenciálnu dvojku. Lenže súčasne tu nájdeme zásadný faktor v podobe nepríjemnej cenovky. Tá môže byť pre koncového užívateľa pomyselným strašiakom v pustom nočnom poli mimo civilizácie.
70 eur za pomerne verný remake bude odrádzať a pre niekoho pôsobiť neprimerane. Ja to plne chápem. V období, kedy sa na herné obrazovky dostávajú projekty ako Silent Hill 2, čiže ozajstná prerábka archaicky vyzerajúcej záležitosti, čochvíľa vyjde nový S.T.A.L.K.E.R. a opomínať by sme nemali ani megahit Wukong, je jednoducho náročné samého seba presvedčiť o správnosti takejto investície. Niežeby ste nedostali dostatok obsahu. Práve naopak. Akurát ak pozeráme na výhradné novinky, budete sa musieť oproti iným obdobným titulom uskromniť. Stačí, ak dáte do priameho porovnania druhý Resident Evil alebo siedme Final Fantasy. Exkluzivita spoločnosti Sony pri nich bledne závisťou.
Odvrátenou stranou mince sú však nováčikovia, medzi ktorých som sa radil aj ja sám. Nepobozkaní predlohou, porciou brutality a dejový zvratmi. Priznávam, že v tvorbe Supermassive Games disponujem slušným prehľadom a mnohých nasledovníkov Until Dawn mám úspešne pokorených. Práve projekt, ktorý to ale celé odštartoval, zostával istým restom. Teraz som ho konečne dokončil a cítim zaslúženú satisfakciu.
Preto môžem s čistým svedomím prehlásiť, že ide o veľmi zábavný mix žánrov, ktorý exceluje v nepríjemnom šponovaní napätia. Je síce pravdou, že pokiaľ naratívna linka naberie plnohodnotné grády, ubehne asi tretina celkovej hernej doby, no následný kolotoč desivých výjavov rozhodne stojí za to. V prípade, že sa vyznáte aj v pravidlách písania príbehu, doceníte dôkladne rozmiestnené stopy, ktoré vám poodhaľujú históriu a sčasti i nadchádzajúce udalosti. Prispieva to k skľučujúcemu pocitu, ktorý vás postupne zožiera stále viac. Nie je pred ním žiaden únik.
Dvojka už čoskoro…
Hrateľnosť je jednoduchá a určená aj pre neskúsených. Primárne chodíte skrz nádherne vyzerajúce lokácie a tu a tam vás vývojári dostanú do úzkych hutne budovanou atmosférou, z ktorej srší všadeprítomný mraz. Zásadnejšiu výzvu predstavujú iba quick time eventy príležitostne vyžadujúce šikovné reflexy, no báť sa nemusíte, nakoľko nejde o žiadnu náročnú bitku. Dohromady to dáva silne filmový počin, ktorý by ale na plátnach kín nefungoval. Ide o špecifický zážitok využívajúci prostriedky kinematografie, no aj modernej hernej zábavy. Akonáhle mu zoberiete to či ono, stráca aspoň 50 percent zo svojho nemalého ťahu na bránku. Spokojnosť nad výsledkom asi nemusím skrývať.
Už je mi jasné, že práve na základe tejto záležitosti mohli autori vybudovať masívne žánrové univerzum, ktoré desí už pekných pár rokov. Ak patríte k hororovým fanúšikom a radi by ste natrafili na niečo nekonvenčné, avšak vychádzajúce z rovnakých stereotypných základov ako brakové slasher snímky, určite dajte titulu šancu. Vo svojej špecifickej kategórii prináša (aj po rokoch) solídnu porciu zábavy. A práve preto Until Dawn odchádza s výsledným hodnotením 8/10. A dúfam, že na tú dvojku niekedy naozaj dôjde. Nech už bude vyzerať akokoľvek.