Lego Horizon Adventures RECENZIA
Recenzovaná verzia: PlayStation 5
Záver kalendárneho obdobia patrí populárnej Aloy a jej počinom. Len prednedávnom sme vám priniesli recenziu veľmi slušného remaku prvotiny s podtitulom Zero Dawn, avšak zástupcovia zo Sony rozhodne nezaháľali. Priniesli nám aj Lego Horizon Adventures, ktoré primárne mieri na detského koncového používateľa. Cieľové kategórie sú teda diametrálne odlišné, akurát možno nešlo o ideálne obdobie, kedy podobnú záležitosť vydať. Dôvody si rozoberieme naprieč dnešnou recenziou zaoberajúcou sa poslednou hrou, ktorú japonská firma v tento rok exkluzívne vydá.
Ešte pred samotným hraním som sa seba samého pýtal či by sa nezišla väčšia pauza medzi oboma projektami. Ostatne, bezproblémovo môže nastať, že hráči budú látkou jemne unavení a radšej si titul zakúpia až s nejakým časovým oneskorením. A úprimne poviem, že ak by bolo nutné za hry zaplatiť z vlastnej peňaženky, taktiež by som sa do nich nepustil bezprostredne. Koniec koncov, ide o takmer totožné príbehy, avšak k tomu sa ešte dostaneme o pár riadkov nižšie.
Napriek tomu ale ide o návrat po nejakej dobe. Nie však tohto univerza ale LEGO žánru ako takého. Ak si ešte matne spomínate na minulú dekádu, nepochybne vám niečo hovorí štúdio Traveller’s Tales, ktoré bolo schopné chrliť žánrové záležitosti v obdivuhodnom slede. Mali skvelé nápady, množstvo nekonvenčných riešení, slušný dizajn levelov. S narastajúcim zástupom adaptácií ale postupne kvalitatívne klesali skôr k jemnej nadpriemernosti, kde absentovala výraznejšia kreativita. Tradičný FIFA syndróm. Ak niečo posielate do sveta každý rok, studnica ideí sa časom minie.
Povesť si však jemne napravili s Lego Star Wars: The Skywalker Saga, ktoré zmenilo optiku a prišlo s istou revolúciou. Horizon je v tomto bode určitým krokom späť, nakoľko sa vracia k tradičnému fixnému zobrazovaniu udalostí. Môže však konkurovať tým najlepším zástupcom z minulosti? Odpoviem šalamúnsky – áno a zároveň aj nie.
Nový prístup, starý príbeh
Autori sa rozhodli vyrozprávať už známy naratívny oblúk. A tu nastáva jeden z mojich prvých problémov spojených s novinkou. Naozaj nerozumiem tomu prečo by si mladší hráč mal kaziť dojmy tým, že mu väčšinu udalostí prezradí (menej zásadný) LEGO titul. Áno, Horizon Adventures nenasleduje do bodky rovnaké cestičky ako pôvodný projekt. Niekde sa skracuje, inde pridáva pre potreby hrateľnosti. Mne obdobné rozhodnutie nepríde ako najšťastnejšie a to hneď z niekoľkých dôvodov.
Chápem, že Aloy a jej dobrodružstvá nie sú úplne pre najmladších a tak môžu mať náhradu v podobe tohto. Akurát mi do hlavy nejde jedno. Prečo vývojári nemohli prísť s unikátnou linkou. Nemuseli by sa nijak obmedzovať, plne by nechali preniknúť kreativitu a šlo by o spin-off niekde na pomedzí jednotky a dvojky. Prípadne rovno mohli zapracovať na prequeli, kde by sa z detskej bojovníčky plnej snov stala ostrieľaná lovkyňa, s ktorou pôvodnú hru vlastne začíname. Ostatne, Zero Dawn sa k týmto udalostiam dostane skrz jeden flashback a efektívnu montáž, takže priestor na rozšírenie tu bol.
Odháňanie predajného potenciálu
Takto totiž príliš nezaujmete stávajúcich fanúšikov a tým potenciálnym do istej mieri zničíte zážitok z viac ako päťdesiathodinového RPG natrieskaného zábavným obsahom. Podľa mňa si tvorcovia z oboch zmienených skupín zákazníkov skôr odradili. Viem si predstaviť, že niektorí do kúpy nepôjdu s myšlienkou, že výsledok už poznajú a nič nové im nepovie. A to je v podstate aj pravda, nakoľko nahliadate na známe udalosti family friendly optikou zbavenou serióznosti a mimoriadne ťažkých tém. Základ tu je, avšak prešiel pomyselnou transformáciou do nižšieho vekového ratingu.
Ďalší budú mať strach, že sa z tajov a záhad dozvedia príliš mnoho a následne nebude mať zmysel hrať nadpriemerne kvalitnú akčnú hru. Koho si teda autori získali? Myslím, že len stávajúcich nadšencov, ktorí univerzum Horizon prosto milujú. Majú chuť z neho vidieť všetko a verne si zaobstarajú čokoľvek z tohto sveta. Prípadne rodičov úplne odtrhnutých od gamingového priemyslu, ktorí chcú na Vianoce potešiť svoje deti alebo vnúčatá. A ako sa ukázalo, takých ľudí nebolo až tak mnoho. Nanešťastie, pretože kvality tu rozhodne sú. O zlú záležitosť takisto nejde, avšak hráči do nej evidentne neinvestovali buď peniaze alebo svoj čas, ktorý má častokrát vyššiu hodnotu ako finančné prostriedky.
Každá LEGO hra sa snažila vyčarovať univerzálny úsmev na tvárach všetkých ľudí zvierajúcich ovládač. Humor tu funguje stále rovnako. Už sme dávno preč z dôb, kedy postavičky len mumlali a vlastne z nich nevychádzalo žiadne (zmysluplné) hovorené slovo. Najmä preto charakterom sánka kmitá ako gilotína v osemnástom storočí nad hlavou nebohého Robespierra. Nezriedka scenáristi búrajú štvrtú stenu, sú nadmieru meta a v zástupe podarených vtipov sa jeden alebo dva nekvalitné hravo stratia. Navyše, komika je príjemne jednoduchá a snaží sa bez akejkoľvek hanby atakovať najelementárnejšie zmysly, čo v takto štylizovanom svete padne na úrodnú pôdu.
Všade samé zvončeky? Nie, skôr kocky!
Titul okamžite zaujme tým, že je kompletne vytvorený z LEGA. Ide o doteraz nevidenú premiéru. To znamená, že tu nenájdete žiadne pozadia alebo prvky, ktoré by nerešpektovali stavebnicový základ. Niečo podobné v minulosti nebolo možné a hoci je pravdou, že väčšina súčastí bola stále formovaná z kociek, zďaleka nie všetko. Šlo teda o mix, ktorý vznikol na základe obmedzení danej doby. Technológie ale pokročili a dnes si vývojári môžu dovoliť to, čo bolo kedysi výhradnou doménou jedného nemenovaného úspešného filmu s mizernou dvojkou. Mňa osobne obdobná vizuálna voľba potešila.
Vďaka tomu totiž Horizon Adventures pôsobí za každých okolností plne konzistentne. A mnohými efektami vyložene prekvapí. Horenie je dôvtipne zužitkované, to isté môžem prehlásiť o skrývaní sa v kríkoch alebo rozpadne protivníkov. Vodopády alebo sneženie rovnako využívajú len tvary vytvoriteľné v továrňach na najpopulárnejšiu značku stavebníc na svete.
Odpútať sa od minulosti
Vyzerá to skutočne nádherne a, samozrejme, nemožno hovoriť o grafickom posune, ktorý by si asi vydanie mohutných konzol PlayStation 5 Pro zaslúžilo. Napriek tomu však ide o najviac pokrokový LEGO titul aký tu kedy bol. Plný atraktívnych zakutí a intímnych pohľadov na ďalekú krajinu plnú nebezpečenstiev. A jedným dychom dodám, že táto spolupráca bude pokračovať i naďalej. Teda, aspoň by mohla a zároveň aj mala.
Myslím, že Sony má v zálohe dostatok svetov, ktoré by si jednu či dve stavebnice zaslúžili. A prečo potom nerozprávať aj unikátne príbehy neviazané na už existujúce naratívne línie? Otázka je jasná, no nachádzam iba pre a žiadne negatívne proti. Za mňa je tu istá diera a potenciál. Komerčný, kritický a s možnosťou pôvodne nepredpokladanej prosperity.
S chuťou by som si prešiel takýto Death Stranding alebo aj niekdajší Uncharted či Ratcheta a Clanka, ktorí majú k cieľovej hráčskej skupine zrejme najbližšie. Univerzá plné nevypovedaných príbehov čakajúcich na umné autorské ruky, ktoré ich rozpracujú. Je preto trochu škoda, že japonská firma vydala záležitosť v azda najhoršom možnom období. V súčasnom kalendárnom roku totiž jej zástupcovia nedisponovali žiadnym obrovským titulom. Áno, bolo tu Rise of the Ronin (recenzia brutálneho RPG na tomto odkaze) alebo Stellar Blade, avšak v ani jednom prípade nejde o takzvané system seller produkty. Mimo teda Astro Bota, ktorý asi namútil dostatok vody, avšak viem, že odrádzal najmä vysokou cenovkou.
Kamera, svetlá, akcia
Čo sa týka prístupu, je to klasická akčná adventúra a v tejto polohe funguje Adventures veľmi dobre. Levely skrývajú kvantum bočných cestičiek, tu a tam na vás z rohu vyskočí zákerný nepriateľ, ktorého treba šikovne rozstreliť lukom, pričom nechýba ani jednoduchý platforming nad priepasťami a inými trhlinami (nie tými od Jozefa Kariku).
Mierne prekáža, že za smrť nie ste nijak výrazne penalizovaný, čím sa stráca isté napätie i nutnosť hardcorovo snažiť sa. V preklade to znamená, že výzva nie je až tak markantná, ba priam až nejestvujúca. Chápem, že autori majú jasne vytýčené detské publikum (ostatne, preto titul nájdeme na Nintende Switch), no súčasne by som bol nerád, keby ďalšia generácia vyrastala s mylnou domnienkou, že netreba pre úspechy tvrdo pracovať. Takže ak im to náhodou budete chcieť pripomenúť, hoďte im tam na hodinku Dark Souls alebo Sifu. Myslím, že to docenia. Ak nie, aspoň okúsia vlastné slzy.
Myslím, že mimo tohto prešľapu v úrovniach nič výrazne nevyčnieva. Na strane druhej ale fungujú tak dobre, že im na prvú dobrú nedokážem čokoľvek relevantné vytknúť. Ponúkajú zábavu, majú nápady a v určitých momentoch ulahodia oku i náročnejším fanúšikom hľadajúcim zenové kompozície. Akcie je tu dostatok a simplicitné skákanie miestami precvičí vaše prsty, hoc nie zásadne.
Určitý problém ale mám s tým, že novinka mi nefunguje ako LEGO hra. Pokúsim sa vysvetliť prečo. Papierovo je elementárne jadro identické. Z traileru taktiež úplne nerozoznáte, kde nastala chyba. Rozbíjate debničky, vypadávajú z nich maličké čiastočky zvyšujúce skóre. Nachádza sa tu kooperácia a gameplay mechanizmy sú kombináciou ideálnej jednoduchosti, avšak nie primitívnej prízemnosti zbavenej všetkej systémovej komplexnosti. Lenže… a toto je podstatné, objektov na roztrieštenie tu je primálo.
Táto tvár nie je kocková
Ono ohromná zábavnosť vždy spočívala v tom, že sa dalo rozbiť takmer všetko. Od budov, cez autá až po drobné predmety ako truhlice či váľajúce sa sudy. A na tento fakt autori akosi zabudli, čo za mňa cítiť. Obzvlášť ak ste v minulosti mali česť s inými podobnými hrami ako Indiana Jones alebo Star Wars: The Original Trilogy. Tie vás v pravidelných intervaloch motivovali k atakovaniu najbližších objektov, z ktorých sa za príjemných zvukových efektov vyvalili početné súčiastky. Už ako malému mi to prišlo strašne uspokojujúce, pričom tento pocit mi zostal v zásade doteraz. Mrzelo ma teda, že som ho pri novinke nenašiel. A možno aj tuším dôvod.
Studio Gobo (stabilní partneri masívneho Guerilla Games) pritvrdili v akčnej zložke. Kedysi boli súboje o niečo jednoduchšie a neponúkali takto sofistikované spracovanie nútiace aktívnejšie zapájanie. V podstate stačilo udierať do jedného tlačidla a vaše postavičky skôr či neskôr rozmontovali protivníka do absolútnych základov. Súčasne s čistým svedomím prehlásim, že strety sú frekventovanejšie. To znamená, že zostáva menej priestoru pre bezhlavé trieskanie do okolia. Celkom zjavne ide o autorskú voľbu, no ja ako recenzent si vyhradzujem právo s ňou nesúhlasiť, nakoľko jemne uberá na zábavnosti. Niečo podobné by som vedel prehlásiť aj o kooperácii, ktorá je… no tak trochu naviac?
Zďaleka najväčšmi ju pocítite pri vzájomnom mordovaní oponentúry, avšak komplikovanejšie hádanky vyžadujúce partnerstvo tu prakticky nie sú. V minulosti ale boli mnohé prekážky založené práve na nutnosti spolupráce postavičiek s unikátnymi schopnosťami. A ak ste náhodou patrili k osamelým hráčom, jednoducho vám bolo umožnené prepnúť sa z jedného charakteru na iný. V mojich očiach ide, optikou LEGO konceptu, o downgrade, ktorý mi sčasti nahlodával pozitívne dojmy. Nedokázal ich úplne zhatiť, avšak na výslednom hodnotení sa podpísal nezanedbateľnou mierou.
Záverečná stavebnica
Koniec roka sa investori a vydavateľstvo Sony rozhodli zakončiť s kvalitným remakom Until Dawn a výbornou prerábkou Horizon Zero Dawn. Zvláštne, keď som to teraz napísal, uvedomil som si, že oba tituly v sebe skrývajú slovo úsvit. Každopádne, týmto krokom upadli v nemilosť hráčov, nakoľko terajšia generácia disponuje slušným počtom znovu vydaných klasík. Nejeden fanúšik sa pritom už niekoľko rokov kriticky sťažuje, že nedostáva nové značky a aspoň drobnejšie experimenty v mori podobne orientovaných AAA hitov sledovaných pohľadom z tretej osoby.
Ak však následne doplníte túto dvojicu o LEGO hru, máte problém. Taký veľký, že môže sekundovať nekompromisnému rozbehu oproti tehlovej stene s hlavou prehnutou ako býk. To sa podpísalo ako na predajoch, tak aj na vlažnejšom prijatí. Nalejme si teraz dobrého vína, pretože zrejme práve kvôli tomu len tak ľahko ďalšieho žánrového zástupcu nedostaneme. A nie, nezabúdam na hru roka v podobe Astro Bota, akurát mi asi dáte za pravdu, že ani ten každého nenaláka. Obzvlášť ak neholdujete jemnej nostalgii a ohliadaniu sa späť za krásnymi rokmi a monopolom Sony, ktorý na konzolovom poli dlho spoločnosť mala. A vlastne, pre niekoho možno aj stále má.
Dajte šancu kockám
Finančný výsledok je nemilý, no stále tu je čas na isté zlepšenie. Hra je aktuálne v slušnej akcii a ja dúfam, že aj moja recenzia prispeje k všeobecnému uznaniu, že ide o kvalitný titul. Logicky, nie bezchybný, avšak moje výhrady pramenia primárne zo znalosti starších produktov od Traveller’s Tales, ktorý žánru dlhodobo a s prehľadom dominovali. Nechcem ale, aby to pôsobilo, že mám niečo proti zmenám. Práve naopak.
Vítam s otvorenou náručou invencie a ozvláštnenia smerujúce k lepším výsledkom. Lenže tu nastal skôr druhý variant a obmeny ubrali na zábavnosti. Situácia pôsobí smutne, nakoľko mohlo ísť o ďalší detský hit pre platformu PlayStation 5, keďže ich množstvo nebolo. Vlastne, myslím, že len Rift Apart, Sackboy, Astro Bot, kde by som za všetky tri zmienené dal okamžite ruku do najpekelnejšieho ohňa. Vyžadujú však komplexnejšie zmýšľanie a možno by nemuseli ulahodiť začínajúcim gamerom. Horizon Adventures malo potenciál byť pre úplne všetkých. Úplne sa ale nenaplnil.
Tak či onak, takto sme skončili s nadpriemernou prácou, ktorá si zvolila mimoriadne zlé obdobie na release a možno aj nešťastnú generáciu. Napriek tomu dnešné LEGO odchádza s výsledným hodnotením 7/10 a nálepkou zábavného prístupu k náročnej (primárne dospelej) látke. Ide to aj takto a snáď ešte budúcnosť prinesie podobného, o trošku vyladenejšieho, mladšieho brata. Pokojne z iného univerza. Ideálne z kockovou hlavou Normana Reedusa. Nateraz sa, každopádne, musím uspokojiť iba s osobným prianím.
