TIP na film: Hotarubi no Mori e | Poďme sa spolu pozrieť do lesa svetlušiek… Do starého lesa duchov a démonov

Prvý raz som ho spoznala, keď mi bolo šesť. Toho letného, horkého dňa, som sa stratila v lese horského boha, o ktorom sa rozprávalo, že tam žijú duchovia…

Týmito slovami začína rozprávať svoj príbeh dievča menom Hotaru. O dievčati sa toho moc nedozvieme, no vieme, že každoročne cez letné prázdniny chodí k svojmu strýkovi. Tam jedného dňa zablúdi v lese, o ktorom sa hovorí, že v ňom žijú zvláštne bytosti a duchovia. Stretne sa tam s cudzím chlapcom menom Gin. Potom, ako sa k nemu s radosťou rozbehne, cudzinec jej uhne a ona padá na zem…

Nato dievča zisťuje, že Gin nieje obyčajný chlapec. Nieje to človek a nieje ani duch. Pokiaľ sa ho dotkne ľudská bytosť, tak zmizne, úplne sa stratí zo sveta. Obaja sa teda chytia koncov drevenej paličky a tak Gin vyvedie dievča v poriadku von z lesa. Tam sa rozlúčia a Hotaru sľúbi, že sa vráti aj s poďakovaním… A tak sa začína príbeh o dvoch odlišných bytostiach a aj pri tom nedostatku sa medzi nimi dokáže rozvinúť vzťah, ktorý časom silnie stále viac a viac.

Pekný a jednoduchý príbeh o jednom nie tak úplne obyčajnom kamarátovi z lesa, ktorý snáď ani nešiel spracovať lepšie. Krásne ako po vizuálnej, tak aj hudobnej stránke, skvelo opradené tým tajomným kúzlom japonských lesov a duchov, ktorí nemusia stáť vždy len na tej zlej strane. Nečakajte žiaden zložitý príbeh, kde by ste boli nútení naplno zapojiť mozgové závity – toto je vyložene odpočinková, ukludňujúca záležitosť na jedno popoludnie, ktorá vás uvedie do pohodového rozpoloženia a odnesie vaše myšlienky ďaleko ďaleko do japonských lesov.

Hotarubi no Mori e sa vyrovnáva Miyazakiho tvorbe

Film, ktorý sa vyrovná Miyazakiho tvorbe alebo tomu, čo robí Makoto Shinkai. Originálny názov v japonštine je Hotarubi no Mori e. Naozaj krásne spracované, aj samotný les, ktorý je krásnou animáciou dovedený takmer k dokonalosti. Tak žijúci, že som takmer cítil každý lístoček na stromoch, každý závan vetra… A tá neuveriteľne dokonalá hudba, pri ktorej zabudnete na všetko ostatné a úplne sa odovzdáte príbehu. Tú trištvrte hodinku si naozaj užijete a príjemne oddýchnete…

Aké máte skúsenosti s japonskou tvorbou? Zaujímajú Vás podobné práce a diela? Dokážete sa tak neuveriteľne ukludniť pri tých klasických japonských melódiach? Ja osobne ich zbožňujem… hlavne tie staršie. A čo tá tajomná stránka? Čo hovoríte na japonskú mytológiu a kultúru? Bol by som hrozne rád, keby som aspoň raz mohol navštíviť niektoré z tých krásnych starých japonských miest.