Uteší nás katastrofická novinka, alebo ide o opäť bezduchý blockbuster, ktorý zaspal dobu? | Geostorm (recenzia)

Žáner, respektíve druh filmov, ktorý nazývame „katastrofické snímky,“ je medzi širokou verejnosťou veľmi populárny. Akýsi boom však zažili hlavne zhruba dvadsať rokov do minulosti, kedy sa na svet dostali tie najväčšie klasiky. Odvtedy sa však žiaľ ohlasy divákov na tento typ filmu začal znižovať, aj keď sa občas objavil naozaj podarený katastrofický film. Treba však uznať, že väčšina z tých nových neponúkla úplne nové a pútavé divácke zážitky, ale skôr chaotickú zmes faktorov, ktoré v minulosti zapríčinili úspech. Dočkala sa podobného osudu aj novinka Geostorm? Alebo film do tohto žánru po dlhšej dobe priniesol niečo nové a zaujímavé?

Geostorm recenzia

Začnime teda centrálnym príbehom, ktorý je vo väčšine katastrofických filmov pre diváka rovnako dôležitý, ako prípadné zničenie celej civilizácie. Píše sa rok 2019 a Jake Lawson (Gerard Butler), geniálny architekt a inžinier práve úspešne spustil veľký projekt „Dutch Boy“ – sieť hypermoderných satelitov, ktoré majú za úlohu kontrolovať počasie na globálnom merítku. Potom, čo opakovane zaujme neústupný postoj ho však americký Kongres vyhodí a nahradí jeho bratom, Maxom (Jim Sturgess). O tri roky neskôr sa ale „Dutch Boy“ začne kaziť, pričom spôsobuje smrteľnú hrozbu. Jake je preto povolaný späť do akcie s úlohou zistiť, či ide len o náhodu.

Príbeh do pohybu uvedie montáž fiktívnych prírodných katastrof, ktoré nám majú vysvetliť, že situácia sa na Zemi rapídne zhoršila. Podľa toho by sme mali pochopiť všetky dôvody, prečo bol „Dutch Boy“ vôbec spustený. Vtom sa konečne stretneme s brilantným Jakeom, ktorý bol predvolaný pred Senát. Ide o prvú reálnu scénu vo filme, pričom je to taktiež prvá scéna, ktorá mi ako divákovi zahlásila, že sa nepozerám na úplne najlepší film. Takzvaný génius, ktorý stojí za najmodernejším zariadením na planéte sa totižto začne správať úplne nepochopiteľne protivne, vďaka čomu ho z projektu vyhodia. Zo začiatku sa to však dá pochopiť a vašu vnútornú logiku ľahko odstrčíte bokom.

Radšej uhorieť

Film pri prvej scéne žiaľ nekončí a ďalej sa musíme pozerať na nekonečnú spleť cliché za nekreatívne pozmeneným klišé. Príbeh si pritom po celú dobu naivne snaží získať priazeň diváka mnohými spôsobmi, najhlavnejšie lacnými emóciami, ktoré zapôsobia len na publikum, ktoré nerado rozmýšľa. Ide o klasický scenár, takže v ňom samozrejme nechýbajú geniálne dieťa hlavného hrdinu s rozvedenými rodičmi, dvaja medzi sebou bojujúci bratia, neústupná priateľka, ktorá si nevie vybrať medzi kariérou a vzťahom a samozrejme zloduch s jazvou na tvári. Posledným klincom je otec žijúci v idylke s dcérou, až pokiaľ po dlhej dobe nie je zavolaný späť do akcie.

Pocitovo sa film dá veľmi ľahko prirovnať k Interstellaru. Chýba mu však všetko, čo z Interstellaru robí skvelý počin, prevažne emocionálna hĺbka a celková estetika. Postupom času zistíte, že aj napriek vcelku zaujímavému námetu ide o jednoducho zle spravené sci-fi, ktoré sa viac než dostatočne prelína s katastrofickým druhom filmov.

Radšej zamrznúť

Veľkým nešťastím je to, ku čomu sme dospeli ohľadom hereckých výkonov. Tak trocha sa totiž zdá, že hercov nejaká tá hlbšia stránka filmu vôbec nezaujímala. Butler, Sturgess, Abbie Cornish, Ed Harris a Andy Garcia tento počin nemôžu považovať za nič viac, ako robotu, ktorú zobrali len kvôli peniazom. Nikto ich pritom nemôže viniť. Hlavným problémom sú totižto takmer všetky postavy, ktoré sme v podobných filmoch videli už toľko krát, že je vcelku ľahké predpovedať, ako sa zachovajú ďalej. Podobne na tom je aj príbeh samotný, ktorý je až smiešne predvídateľný.

Keď sa tak spätne zamyslím, počas sledovania filmu Geostorm som si takmer ani nepoložil ruky na operadlá – stále som sa totiž musel chytať za hlavu. Dôvodom bol neustále sa zhoršujúci katastrofický film, ktorý svoj smer prehadzoval z rodinnej drámy, cez katastrofické sci-fi až po politický thriller. Nevravím však, že absolútne nepozerateľný bol každý jeden moment. Tých chvíľ, ktoré ma trochu prekvapili a aj mi spôsobili ľahkú stimuláciu totižto predsa len zopár bolo. Samozrejme však boli statočne prevážené kopou nezmyselných sekvencií, ktoré väčšinou zapríčinili lenivo napísané postavy, ktoré príbehom museli pohnúť, akokoľvek vynútené sa to zdalo byť. Aby ste sa však nestihli zamyslieť nad nezmyslom, ktorý ste práve videli, po filme je roztrúsená kopa vtipov. Z nich bolo zopár vcelku príjemných.

Sám nad svojím životom a jeho významom sa zamýšľam, keď zvažujem, či vôbec rozoberať vizuálne efekty. Ak totižto patríte medzi ľudí, ktorí videli aspoň zopár relatívne dobrých filmov, nad vzhľadom Geostormu zakrútite hlavou. Efektívne by sa na dvoch rukách dali spočítať všetky scény, v ktorých bolo použité presvedčivé CGI.

Zhrnutie

V skratke ide o katastrofický film, ktorý nedokázal predbehnúť ani splniť svoje sľuby. Nič sa filmu stopercentne nepodarilo. Kuriózne však Geostorm dokázal aspoň trocha načať každú stránku snímky a splniť zlomok z nej. Porovnajme si to s pečením veľkolepej torty, pretože lepšia cesta, ako ohodnotiť film neexistuje. Geostorm do zmesi nezabudol pridať žiadnu ingredienciu, na papieri sa zdá byť perfektný. Úplne skazený je však pomer rôznych faktorov a ich množstvo, pričom výsledkom je namiesto chutnej čokoládovej torty malý nedopečený cupcake. Ak si však veríte a medzi vaše vlastnosti patrí schopnosť na takmer dve hodiny vypnúť mozog, túto katastrofickú snímku môžete považovať za chaotický oddych od niečoho zmysluplného. Z pekelne viac než dosť dôvodov dostáva film Geostorm hodnotenie 3,5/10.