Filmy 21. storočia. Čo k tomu viac dodať. Zelené plátno, ktoré sa stalo stereotypom. Filmový svet začal strácať svoje čaro a neobišlo to ani nie všetkými obľúbený žáner – Horor. Človek si pod tým predstavuje niečo, čo spôsobuje enormné zimomriavky po celom tele. To áno, no nie v posledných rokoch. Celé je to len „nevinná hra“, ktorá stratila svoje čaro…

Preto by som sa veľmi rád presunul na čiernobiele plátno a pozrel sa, ako to vyzeralo kedysi. Na samotnom počiatku. Nikto nepotreboval vizuálne efekty a litre krvi. Nie, vedeli, ako na nás. Pochmúrna atmosféra, ktorú samozrejme v takomto filme doladila čiernobiela farba. Nikto nemusel zomierať, ako na bežiacom páse. Stačil len obyčajný závan vzduchu a ľudia sa triasli. Za prahom dverí sa objavila ruka, a malé deti utekali z miestnosti. Ako príklad neuvediem nič iné, ako legendárnu klasiku Nosferatu. Film z roku 1922, ktorý sa zapísal do hláv miliónom divákov. Pre dnešnú generáciu len jeden z mnohých, no pre jej predchodcov najlepší strašidelný film, aký kedy existoval…

Čo robí film strašidelným?

Samozrejme, je to len jeden z mnohých typov filmov, ktoré sa v tomto, už preplnenom žánri nachádzajú. Máme tu zombies, sériových vrahov, príšery od výmyslu sveta a duchov. Pre mňa z uvedených typov najviac bodujú práve duchovia. Veľká vďaka však určite patrí jednej „maličkosti“. Všimnúť si ju môžeme vždy na začiatku filmu, alebo na jeho konci. „Podľa skutočnej udalosti.“ Už len tieto tri slová dokážu urobiť film temným a záhadným. Film V zajatí démonov je tomu tým správnym príkladom. Máme tu príbeh, ktorý nás zavedie do úplne obyčajnej rodiny.

A v tom momente to prichádza. Kamera sa stlmí a na rad sa dostávajú zvuky. Hudba na pozadí mrazivej miestnosti. Určite nie je jednoduché vybrať tu správnu, a tvorcovia sa musia často krát poriadne potrápiť. Ďalším dôležitým prvkom je strih. Môžete mať akokoľvek skvelý námet, no musíte vedieť, ako na to. Zamerať sa priamo na určitú scénu a neodísť. Pretože ak prejdete do inej „miestnosti“ bez toho, aby ste upútali oko diváka, vaša snaha padá. Všetky tie „jumpscares“, ktoré na vás čakajú v kúte, musia byť precítené. A takáto chémia funguje iba vtedy, ak na to máte cit.

Žáner horor netreba odsudzovať

Nejeden krát som sa stretol so slovami typu, „Ako môže niekto robiť horor? To musí byť nejaký psychopat.“ Ale prečo si to ľudia myslia? Svetová kinematografia je preplnená. Každým dňom sa v nej ukladá viac a viac filmov. Bohužiaľ, väčšina z nich sa radí do tých priemerných a práve tomu prestávam rozumieť. Prečo ľudia považujú tvorcov strašidelných filmov za chorých, alebo iných. Takýto žáner je niečo výnimočné. A veľmi kvalitne dopĺňa to, čo bolo dlhé roky prázdne.

Komédie, ktoré vyčarujú úsmev. Akčné filmy, ktoré prebudia adrenalín. Drámy, ktoré v nás vyvolajú zmiešané pocity. A samozrejme horory, ktoré nám spôsobujú strach a hrôzu. Nie všetkým sa to darí, a nikdy ani nebude. No jedno je isté. Film je strašidelným už len tým, že sa nachádza v žánri horor. A preto by sme ho mali rešpektovať a dať mu šancu. Možno práve aj vy zistíte, čo skutočne robí takýto film naozaj magickým. Magickým, v podobe poriadnej dávky strachu.