Filmy sú úžasné z mnoho dôvodov. Poskytujú nám totižto aj v zlej chvíli útočisko pred skutočným svetom, kedy nás zamestnajú fiktívnym príbehom. V kinematografii sú však rovnako dôležité ako nereálne filmy, tak aj snímky, ktoré sa nehanbia vyjadriť sociálne relevantný komentár v častokrát kontroverznom deji. Témy môžu byť všelijaké. Takmer vždy sa ale dotýkajú filmov, ktoré nazývame coming of age príbehy. Základom ich deja je obdobie, kedy sa adolescent mení z dieťaťa na dospelého človeka. Práve dnes sa pozrieme na najnovší z týchto filmov, v ktorom hlavná postava čelí spoločnosti, ktorej ešte stále neodhalil, že je homosexuál. Ako veľmi k nám tento príbeh prehovoril?
Ja, Simon RECENZIA
Simon je obyčajný americký stredoškolák. Ako nám na začiatku filmu opisuje, jeho život je úplne priemerný. Žije v peknom dome, je dobrým študentom, má milujúcich rodičov a mladšiu sestru, ktorú podporuje v jej sne. V škole zapadá úplne skvelo, má skupinku priateľov, s ktorými sa každý deň zastaví na kávu alebo obed. Prakticky to vyzerá, že si žije bezchybne. Pod povrchom však pred absolútne všetkými skrýva obrovské tajomstvo, ktoré v sebe drží už 4 roky: je homosexuál.
Je mojou povinnosťou najprv ujasniť zopár vecí. Keď som už v minulosti písal o biblických filmoch, uvedomil som si, že pri veciach ako je náboženstvo či iné podobné témy treba byť „na verejnosti“ opatrný. Lepšie povedané, netreba vždy hovoriť všetko, čo máme na mysli. Pri tejto téme si ale dovoľujem zaujať nekompromisný postoj. Homosexuálov a celkovo sexuálne orientácie by sme nemali považovať za kontroverzné záležitosti, ktorým by sme sa mali vyhýbať. Sú jednoducho súčasťou našej spoločnosti a preto ich tak aj musíme brať.
Coming out
Ja, Simon je príbeh, v ktorom si hlavná postava začne anonymne dopisovať s ďalším homosexuálom. Ako jednotlivci sa cítia opustene, spolu si však navzájom dodajú odvahu k sérii činov, vďaka ktorým so svojou sexualitou vyjdú na verejnosť. Podobné príbehy tu boli už veľakrát. Čo je však na tejto snímke najlepšie je to, akým ho pojala. Simon totižto vôbec nie je zúfalý, dokonca ani nemá strach. Je si istý, že jeho priatelia by ho prijali, rodina taktiež, a jeho život by pokračoval prakticky bez nejakých veľkých zmien – samozrejme okrem toho, že konečne by bol sám sebou.
A práve v tomto spočíva vlastne hlavná myšlienka, ktorú Ja, Simon prezentuje. Ako nám hlavná postava vysvetlí, vyjsť na verejnosť so svojim pravým ja je zakaždým obtiažne. A nemá pritom na mysli len homosexuálov. Film sa snaží povedať, že aj keď sa to zdá obtiažne, ak niečo pred ostatnými skrývate, mali by ste to odhaliť. Potom sa totižto dostaví pocit úľavy a uvoľnenia. Počas príbehu taktiež uvidíme, ako to môže dopadnúť, keď vytvárate klamstvo za klamstvom len aby ste sa ochránili pred vonkajším svetom. Práve v tejto negatívnej tónine žiaľ začal film kolísať.
Vynájdený konflikt
Ako som písal vyššie, Simon (Nick Robinson) trávi väčšinu času so skupinkou kamarátov, ktorú tvoria s Leah (Katherine Langford), Abby (Alexandra Shipp) a Nickom (Jorge Lendeborg Jr.). V sympatickej skupinke avšak samozrejme musí začať vrieť konflikt, aby nám filmári ukázali, že skrývanie sa pred pravdou môže ublížiť aj ostatným. Myšlienka opäť skvelá, tentokrát však zaostával výsledok.
Kvôli tomu, aby sa mohol vybudovať ľahký konflikt, pretože inak je tento príbeh extrémne pozitívny, museli scenáristi a režisér Greg Berlanti dať viac priestoru vedľajším postavám. Som si istý, že to bol zámer a v celkovom výsledku je to vlastne len detail. Keď som však na tento film šiel, ako divák som chcel čo najviac času venovať Simonovi a jeho myšlienkam, no nie až tak jeho priateľom. Koniec koncov ale ide o klasický tínedžerský film, v ktorom to inak asi ani nešlo.
Úprimná ľudskosť
Čo filmu Ja, Simon vyšlo naozaj skvelo, je humor, prekvapenia, emócie a ich vzájomný tanec. V poslednej dobe je naozaj štandardom, že vtip podkope smutnú chvíľu. V tomto prípade sa to ale nestalo ani raz, keďže atmosféra je v každom jednom momente zreteľne zamýšľaná a rovnako tvorená. To priamo súvisí so skvelými dialógmi, ktoré sú rýchle, jednoduché a veľmi efektné. K tomu všetkému prihodíme fakt, že majstrovsky zvládnuté interakcie medzi postavami tu nechýbajú a výsledok je naozaj presvedčivý, živý a úprimný príbeh o obyčajnom chlapcovi.
Všetky tieto pozitíva súvisia s najlepšou stránkou filmu Ja, Simon – hereckým obsadením. Samozrejme, príbeh je plný absolútne všetkých klišé, ktoré v podobných príbehoch môžu existovať. Tie sú tu však zvládnuté tak sympaticky a presvedčivo, že v konečnom dôsledku vôbec neprekážajú. Vyčnievali obzvlášť scény, v ktorých sa Simon zhováral so svojou matkou (Jennifer Garner) a otcom (Josh Duhamel). Emócie postáv sú zjavné takmer z každého slová, Simonov úprimný temperament, ktorý Nick Robinson vytvoril je absolútne nákazlivý a jednotlivé osoby sú dobre definované v tvárach hercov. Z tohto smeru je film Ja, Simon absolútne fantastický.
Zhrnutie
Ja, Simon je veľmi pozitívny film, ktorý predstavuje predovšetkým jednu myšlienku. Niekedy môže byť ťažké svetu odhaliť svoje pravé ja, dokiaľ nad tým máte kontrolu. Práve tú však občas stráca samotný príbeh, ktorý sa niekedy príliš málo zameriava na pocity hlavnej postavy. Na oplátku sú nám však predstavené vedľajšie postavy, vďaka ktorým si užijeme skvelé dialógy, súbežný tanec humoru a emócií, no predovšetkým bezchybné a úprimné herectvo. Tento príbeh je ako ľudský, tak veľmi pozerateľný, čo je veľkou chválou. Zo všetkých dôvodov dostáva film Ja, Simon hodnotenie 8/10.