Náčelník RECENZIA

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako vzniklo tvrdenie „Pes je najlepším priateľom človeka„? Niekto to predsa musí koreniť. Odpoveď na otázku, ktorú hľadáte, vám dá režisér Albert Hughes. Ten so svojim bratom Allenom tvoril režisérske duo, ktoré nám prinieslo napríklad snímku Kniha prežitia. Albert sa však po rokoch púšťa do vlastnej kariéry a jeho prvým celovečerným filmom je práve Náčelník. Pozrieme sa na príbeh o zocelení priateľstva medzi psom vlkom a človekom, ktorý sa odohral tak 20,000 rokov dozadu. Zatiaľ čo nám bratia Hughesovci vždy predstavili násilný príbeh o prežití, Albertov prvý film bez jeho brata to musel dokázať troška jemnejšie.

Jednoduchý, no zato nádherný príbeh

Ako som spomenul vyššie, príbeh tohto filmu sa odohráva 20,000 rokov dozadu – Teda v staršej dobe kamennej. Nazrieme do jedného z európskych kmeňov, v ktorom žije aj tínedžer Keda (Kodi Smit-McPhee). Jeho otec (Jóhannes Haukur Jóhannesson) je náčelníkom a jediné, čo chce, je aby jeho syn pokračoval v jeho šlapajach. Ten sa však viacej riadi jeho srdcom, než oštepom a na lovenie a vodcovstvo nie je veľmi stavaný. Pri jednom love tak Keda nešťastne spadne zo skaly, pričom ho všetci považovali za mŕtveho. Pravda je však niekde úplne inde a pri svojom návrate domov narazí na smečku vlkov. Jedného z nich vážne poraní, no jeho ľudský pud ho zastavil pred tým, aby ho zabil. A v ten moment sa začala písať história…

Ide o naozaj jednoduchý a lineárny príbeh, v ktorom by ste iba ťažko hľadali nejakú zápletku. Dobrodružstvo, ktoré sa odohráva na prostej ceste domov. To však nič nemení na tom, že ide o nádherný zážitok. Režisér sa samozrejme odklonil od všetkej roztomilosti a dal nám jasne najavo, že sa príbeh odohráva v krutom svete. Prežitie si v ňom totižto musíte vydobyť a nikdy nie je zaručené. Ukazuje nám rastúce puto medzi Kedom a Alpha, ako ho chlapec nazval. Pokiaľ teda máte v obľube filmy s psíkmi a radi si pri nich poplačete, Náčelník vás určite nesklame. Hughes našiel podarený kompromis medzi roztomilosťou a krutosťou, ktoré nám príbeh prináša.

Stál za kamerou Emmanuel Lubezki?

Poviem to na rovinu – Ide o najkrajší vizuálny zážitok tohto roka. Občas máte z filmu pocit, ako keby ste sa pozerali na Revenanta, ktorého natočil legendárny Emmanuel Lubezki. Za kamerou však stál Martin Gschlacht, ktorý má na konte väčšinou nemecké filmy. Prenádherné prostredie vás vtiahne priamo do diania, pričom som si po veľmi dlhom čase konečne užil 3D film. Dychberúce scenérie Európy pred 20,000 rokmi vás pohltia svojimi krásnymi farbami. Aj keď samotný príbeh nie je nijak veľmi inovatívny, atraktívna kamera vám to plne vynahradí. Bohužiaľ som zatiaľ nemal možnosť vidieť film v IMAX 3D, no určite sa to chystám napraviť. A rovnako radím aj vám.

Väčšinou hereckých povinností bol v tomto filme poverený mladý Kodi Smit-McPhee. Ide o pomerne neznáme meno, ktoré sa však stihlo ukázať v snímkach ako X-Men: Apocalypse alebo Úsvit planéty opíc. Mladý herec teda potvrdil, že dokáže poťahať svoj vlastný film. Samozrejme, v spoločnosti chlpatej vedľajšej postavy. Zaujímavosťou ohľadom tohto filmu je, že bol preň vytvorený vlastný jazyk. V tej dobe predsa angličtina ešte neexistovala a tvorcovia filmu sa tak spojili s majstrami vo svojom obore, aby pre snímku vytvorili vlastný jazyk, ktorý sa dá dobre počúvať. Nuž, podarilo sa im to.

Zhrnutie

Naozaj sa mi páči, s akou vážnosťou dokázal režisér Albert Hughes vytvoriť film pre celú rodinu. Baviť totižto bude ako mladších, tak aj staršiu generáciu. Od jednoduchého a lineárneho príbehu nežiadame nič viac. Vaše oči zažijú vizuálny orgazmus, ktorý musí v IMAX 3D pôsobiť ešte lepšie. Koniec koncov, mínusom tohto filmu môže byť naozaj iba príbeh, v ktorom sa objavilo pár nereálnych vecí. Nemôžeme zabúdať na to, že ide o prvý vlastný celovečerný film Alberta Hughesa, ktorý dopadol výborne. Nejde o nič svetoborné, no návštevu kina by som viac ako odporučil. 8/10