Pôvodný The Magnificent Seven z roku 1960 je považovaný za jeden z najlepších westernových filmov vôbec. Ako sa tohtoročný remake Sedem Statočných zrovnáva s klasikou?
Úvod
Od filmu som veľa nečakal. Na starosť si ho zobral režisér Antoine Fuqua, ktorý za posledných 15 rokov nevyprodukoval žiadny veľký hit. Snímok ma ale milo prekvapil a vyše 2 hodiny akcie som si náramne užil. Ak ho ale porovnáme s originálom, atmosféru, kvôli ktorej je klasika tak úspešná, film moc dobre nezachytil.
O čom je film Sedem Statočných?
Mestečko Rose Creek ohrozuje banda zloduchov priemyselníka Bartholomewa Bogua, pre ktorého má zlato väčšiu hodnotu ako ľudský život. Zúfalí obyvatelia požiadajú o pomoc siedmich mužov. Diverzná skupinka hazardných hráčov a nájomných zabijakov sa rozhodne nevinným obyvateľom pomôcť.
V čom ma film prekvapil
Od filmu som nemal veľké očakávania. Ako by ma len mohol remake na remake prekvapiť? No to bola veľká chyba. Už hneď na začiatku filmu ma ohromili úžasne napísané dialógy, za ktoré vďačíme writerovi Nicovi Pizzolattovi. Prvé výstrely zazneli o pár minút a začala takmer neustála akcia, ktorá neprestala až do konca filmu. Kapitalistický a krutý Bartholomew Bogue (Peter Sarsgaard) bol zahraný na výbornú. Bogue bol rovnako chladný, ako v origináli. Bol to typ človeka, z ktorého priam vyžaruje zlo a krutosť, bol namyslený a chcel, aby si ho história zapamätala.
Celkom nemilo ma ale prekvapil Denzel Washington, ktorý si zahral Sama Chisolma, nájomného zabijaka a vodcu skupinky Siedmich Statočných. Dvojnásobný výherca Oscara by túto postavu mal určite vedieť stvárniť lepšie. Chris Pratt zahral rolu vtipkujúceho gamblera Josha Faradaya celkom dobre, v niektorých scénach tomu ale niečo chýbalo. Ethan Hawke si zahral pre mňa najzaujímavejšiu postavu, ostrostrelca Konfederácie, ktorý trpí posttraumatickým stresom z vojny pod prezývkou Goodnight Robicheaux. Goody, ako ho zvyšok skupiny prezýval, bol zahraný úžasne a energicky. Ethan Hawke nám opäť ukázal, čoho je schopný.
Týchto A-čkových hercov sprevádza Juhorórejská hviezda Byung-hun Lee v roli zabijaka a Goodyho partnera Billyho Rocksa. Ďalej Manuel Garcia-Rulfo v roli Mexického vydedenca Vasqueza, Vincent D’Onofrio v roli šialeného stopovača Jacka Hornea. V neposlednej rade herecnký nováčik Martin Sensmeier stvárnil tichého, ale smrteľného Indiána Red Harvest. Teoreticky sa v skupine nachádza deväť ľudí, ak pripočítame aj Haley Bennett v roli Emmy Cullen a jej spoločníka Teddy Q, ktorého si zahral Luke Grimes. Týchto deväť ľudí bude plniť hlavnú úlohu v záchrane mestečka Rose Creek v epickom finále.
Hudba a kamera
Vec, ktorá ma na filme najviac sklamala, bola hudba. Na starosti ju mal James Horner, ktorý bohužiaľ nestihol kompozíciu dokončiť a náhle zomrel vo veku 61 rokov. Jeho priateľ Simon Franglen hudbu dokončil. A podotýkam, že hudba samotná nebola zlá, išlo o to, že sa ku filmu nehodila. Ak by bola hudba podobnejšia tej z originálneho filmu z roku 1960, film by pôsobil menej ako príliš zmodernizovaná verzia a viac ako plnohodnotný remake.
Kamera bola v poriadku. Určite nebola tak bravúrne zvládnutá, ako napr. vo filme Revenant, ale nebola ani zlá. Jednoducho celkom priemerná, nemám jej čo vytknúť.
Hlavné postavy a ich originalita
Najlepšie na filme sú hlavné postavy samotné a ich osobnosti. Všetky sú originálne a rozdielne, nepostrádateľné. Navzájom sa doplňujú. Aj keď niektoré dostali trochu menej back-story, vieme, kým sú a aké majú miesto a cieľ v tomto dobrodružstve. Ich úžasná chémia na plátne vďačí tomu, ako moc si herci užili natáčanie. D’Onofrio v jednej scéne hovorí, že „bude rád riskovať svoj život a zomrie po boku mužov, ktorých rešpektuje.“ Tento rešpekt medzi hercami existuje aj v reálnom svete, takže herci vo filme ani nemuseli predstierať skutočné priateľstvo medzi postavami.
Zopár bielych mužov, odvážna žena, Mexičan, Indián, Aziat a bývalý vojak Konfederácie na čele s čiernym mužom nie je vaša obyčajná skupinka, ktorú by ste v období divokého západu zahliadli. Vo filme sa skoro vôbec nerozoberajú rasy a pôvody ľudí, čo má za následok nie-príliš realistický dojem. Z filmu to skôr robí politicky korektnú westernovú rozprávku. Jen Yamato z Daily Beast prirovnal remake Sedem Statočných ku „Rýchlo a zbesilo na koňoch“. S týmto výrokom zásadne nesúhlasím. Aj keď sa niekomu môže zdať, že je film až príliš akčný, podľa mňa to bol zámer. Niektoré scény mali aj skvelý nostalgický nádych, napr. priblíženie na tváre skupinky siedmich, ako sa dívajú do diaľky.
Záver
Ak by sme sa na film pozerali ako na samostatný blockbuster, nebolo by mu čo vytknúť. Jediný kameň úrazu je zrovnávanie snímky s originálom z roku 1960. Všeobecne nízke hodnotenia film dostáva práve pre to, že takmer vôbec nebola zachytená pôvodná atmosféra cinematickej klasiky a príbeh bol celkom predvídateľný. Je ale celkom jasné, že režisér Antoine Fuqua nechcel film iba okopírovať na novšie kamery, ale jeho zámerom bolo nám ukázať zmodernizovanú verziu starej klasiky. Filmu nechýbala akcia a herci svoje role zvládli celkom dobre. Preto odo mňa Sedem Statočných dostáva hodnotenie 8/10.
