Nepodmienečná láska. To je niečo, čo pozná každý milovník zvierat. Nie zo srandy sa o psoch hovorí ako o najlepších priateľov človeka – nimi totižto vždy budú. Medzi najemotívnejšie príbehy preto často zaraďujeme filmy o zvieratkách, ktoré nás naučia, prečo ich vlastne milujeme. Ako sa s touto témou pobila novinka Návrat domov? Pozrime sa spolu na to, prečo je tento počin skvelým rodinným príbehom, no zároveň zvláštnym dramatickým pokusom!

Návrat domov RECENZIA

Keď si Lucas Bellu adoptoval, bola ešte malé šteňa. Ona sa stala jeho psom a on jej človekom. Od tej doby sa z nich stali najlepší priatelia. Po reálnych hrozbách, že budú musieť byť oddelení, jedného dňa Bella zmizne a ocitne sa viac ako 600 kilometrov od svojho domova. Láska k jej pánovi je však silnejšia než nepriazeň osudu a Bella sa rozhodne vrátiť sa domov. Cestou je čaká množstvo dobrodružstiev a nových priateľov, ale aj nebezpečia a nástrah neznámeho sveta.

Stavím sa, že si dokážete predstaviť, čo sa film tým všetkým snaží povedať. Podobných príbehov tu bolo už naozaj mnoho a aj tento vychádza z knižnej predlohy. Otázka teda znie, či sa na plátno preniesla pôvodná vízia autora a v procese adaptácie nevznikli žiadne chyby. Popritom nás bude zaujímať, čo Návrat domov robí inak ako ostatné filmy o zvieratkách a psíkoch – a čo z toho fungovalo a nefungovalo. Tým docielime odpovede na otázku: mali by ste svoju rodinu vziať do kina, aby ste si ho pozreli?

Srdce na správnom mieste

Aj keby bol Návrat domov natočený roztrasenou rukou na videokamere z minulého storočia, jednu vec by mu nikto nepoprel. Myšlienky, respektíve emócie, ktoré sú hlavnou náplňou deja, sú zároveň najsilnejšou stránkou tohto filmu. A to treba oceniť. Obzvlášť pri rodinných príbehoch platí, že najúspešnejšie sú tie, ktoré rozprávajú vášmu srdcu. Keď si predsa chcete pozrieť brutálny či komplexný film, nepôjdete s deťmi na niečo ako tento počin. A to je preň silnou výhodou.

Posolstvo deja je tak vzhľadom na cieľové publikum jasné: mali by sme sa mať všetci radi a navzájom sa opatrovať. Žiaľ, takto jednoduché to nikdy nie je, čo však tento film vysvetľuje inou formou. Záporákmi sú v očiach príbehu napríklad aj ľudia, ktorí konajú v zmysle zákona – čo síce nie je nedostatok scenára, no skôr taký menší podvod. Film nám vraví, koho by sme mali a nemali mať radi ešte predtým, ako nám ukáže dôvody.

Napínavá a emotívna jazda pre deti?

Všetky argumenty voči kvalite scenára však zmetie zo stola jedno jednoduché prehlásenie: je to len film pre deti. Čo aj je pravde. Nie všetko teda musí dávať dokonalý zmysel, keďže deťom – divákom – na tom aj tak až tak veľmi nezáleží. V rodinných filmoch nás skôr zaujíma príbehové vyvrcholenie, ktoré býva bodom, kedy sa súčasne vylejú všetky nahromadené emócie, ktoré sa budovali počas deja. Avšak, aj toto pravidlo je v snímke Návrat domov neprítomné.

Naozaj si nerobím srandu, ak poviem, že tento film je až príliš epický. Teda sa o to aspoň snaží. Počas 96 minút je divák bombardovaný falošne napínavými a emocionálnymi momentami, ktoré silno zrážajú dopad očakávaného finálneho rozuzlenia. Podarí sa Belle nájsť svoj domov? Odpoveď vás až tak neohromí, pokiaľ z vás film dovtedy vyžmýkal všetky momenty empatie, ľútosti, strachu atď. Krása je v tom, keď je finálne vyvrcholenie niečo špeciálne, no Návrat domov od začiatku do konca hrá na tie isté struny, ktorých zvuk začne byť po chvíli ohraný.

Nezáživnosť vo forme prechádzky po lese

„Záživnosti“ filmu nepomáha ani vcelku obyčajná hudba, ktorej melódiu zabudnete hneď po spustení titulkov. Réžia Charlesa Martina Smitha je síce chválitebná, keďže Návrat domov je aspoň vizuálne uspokojivý, no tento fakt zas brzdí scenár a vyššie spomínané bombardovanie napínavými a emotívnymi momentmi. Stále však chcem podotknúť, že nemenujem zápory. Tento film ich totižto veľa nemá.

Návrat domov je skvelý, ak sa naňho pozeráte z iného hľadiska – ako na dramatický pokus, ktorý sa vzďaľuje od filmu. Bella má v príbehu ľudský hlas a dialógy sú roztrúsene vtipnými poznámkami z pohľadu psa. Ak by sme vynechali prvú a poslednú štvrťhodinu, zrazu sa stratí dej a ostane nám len spleť scén a vtipných momentov, kedy náš titulný psík behá z jednej strany na druhú. Nemôžem teda tvrdiť že je niečím, čo neuspokojí ľudí, ktorí hľadajú rodinný film na uvoľnenie.

Zhrnutie

Návrat domov je vcelku priemerným rodinným filmom, ktorý nespravil prakticky nič zle. Aj preto je skvelý na pozeranie. Kvôli veľa dramatickým momentom sa deti v „temnejších“ pasážiach naozaj nebudú nudiť. Filmové spracovanie a prvky ako herectvo, hudba či celkovo postprodukcia sú kompetentné, no taktiež ničím nevynikajú. Návštevou kina však nič nepokazíte. Pre celé rodiny ho preto môžem len odporúčať, keďže dospelí sa nudiť nebudú, zatiaľ čo deti si okrem kopy vtipov užijú aj množstvo drámy. Z toho dôvodu dostáva film Návrat domov hodnotenie 5,5/10.