Pokiaľ vás zaujíma, ako vyzerá život cosplayera, potom ste na správnom mieste! Porozprávali sme sa totižto s talentovanou mladou Slovenkou, ktorá nám kdečo prezradila. Ktorá časť výroby kostýmu je najzábavnejšia, ako toto hobby vynáša a čo by chcela odkázať všetkým, ktorí sa do cosplayu ešte nezamilovali? Poďme sa na to pozrieť! Pokiaľ sa vám rozhovor s milou Iukou zapáči, určite jej hoďte follow na Instagram, ktorý nájdeš nižšie.

Iuka ROZHOVOR

Na začiatok by som ťa chcel poprosiť, aby si sa našim čitateľom predstavila a povedala, čomu sa venuješ!

Ahojte! Moje meno je Iuka, mám 17, som v treťom ročníku na strednej a som cosplayerka. Teda pokúšam sa. :D

Čo ťa ku samotnému cosplayu priviedlo?

Ku cosplayu som sa dostala celkom náhodou. Keď som bola mladšia, chodievala som so spolužiačkami na Comics Salón hrať hry, pozerať anime na plátne a jesť japonské sladkosti. Cosplayeri sa mi páčili, ale vôbec som nevedela, čo to je, avšak, o nejaké dva roky neskôr som na Facebooku videla, ako kamarát dáva dokopy skupinku z anime Rokka no Yuusha. Tak som sa prihlásila, lebo to vyzeralo celkom zábavne. Zo skupinky nebolo nakoniec nič a cosplay som dokončila s kamarátkou z detstva, ktorá mi na to kývla na poslednú chvíľku.

Ako asi prebieha tvorba cosplayu od vyberania postavy, cez zháňanie materiálov na kostým až po vystupovanie?

U mňa platí, že v momente, kedy sa vyskytne postava, ktorá ma nejakým spôsobom očarí a zároveň si viem predstaviť, že by ten cosplay nemusel skončiť absolútnou tragédiou, hneď z prvej letí na cosplán. Keď sa rozhodnem, na akom cosplayi budem pracovať, treba sa zamyslieť, čo a ako budem robiť. V tomto veľmi pomáha pozrieť si cosplayerov, ktorí už konkrétnu postavu robili, nájsť si videá a pomaly na tom začať pracovať. Nad roleplayom nikdy nejako extra nepremýšľam a občas to tak aj vyzerá. :D Ale nie, roleplay nejako extra nenacvičujem, ono to v nejakom bode príde. :D

Ktorá časť výroby cosplayu ťa baví najviac a ktorá zasa naopak najmenej?

Najradšej mám make-up, šitie zaujímavých kúskov a styling dlhých parochní. Naopak to, čo mi nejde, sú práve krátke parochne, upravovanie, prípadne maľovanie topánok, to vždy pokašlem. Šitie školských uniform tiež nenávidím.

Pamätáš sa ešte na svoj vôbec prvý cosplay? Aká postava to bola?

Ako som spomínala, môj prvý cosplay bol z anime Rokka no Yuusha, konkrétne to bola postava Chamot. No, bolo to vtipné. Aj keď to bol môj prvý cosplay, so šitím mi pomáhali babka a teta, ani ja som nešila prvýkrát, čiže kostým nebol ušitý najhoršie. Zaujímavé však bolo všetko ostatné. Moja parochňa vyzerala ako skapatý vrabec, šošovky som nemala, môj make-up bol neexistujúci – krásna som bola! S kamarátkou, ktorá šla inú dievčinu z toho istého anime, sa vtedy chcelo fotiť strašne veľa ľudí a mne dávali držať kabáty. :D

Dodnes už máš za sebou kopec úžasných kostýmov. Ktorý je ale tvoj najobľúbenejší a prečo?

Môj obľúbený cosplay je momentálne Ann Takamaki z hry Persona 5. Aj keď je jej roleplay celkom komplikovaný a neviem, či mi v niektorých smeroch úplne sadne, cítim sa v nej dosť sebavedome a dobre. Ďalšie cosplaye, ktoré rada nosím, sú Ariel v modrých šatách a casual Merida.

Aký cosplay chystáš najbližšie?

Momentálne pracujem na dvoch nových cosplayoch: Spider Gwen, ktorá je skoro hotová a Madoka z anime Mahou Shoujo Madoka Magica, na ktorej mám trocha viac roboty. Taktiež si opravujem Ariel.

Je jasné, že silná komunita je aj pri cosplayi základ. Ako ju vnímaš v rámci Slovenska, prípadne Česka?

Ach jaj, komunita, kde len začať… Časť komunity, ktorá mi je blízka, v rámci ktorej introvert môjho kalibru spoznal toľko skvelých ľudí, koľko by inak nestretol za celý život, tak tú si nedokážem vynachváliť. Cosplayeri sú skvelí, talentovaní ľudia, ktorí koľkokrát radi pomôžu, povzbudia, poradia, aj keď sa napríklad vôbec nemusíte poznať. Na druhej strane mám však pocit, že v poslednom čase sa rozšírili anonymné hejty hraničiace so šikanou, z čoho som sklamaná.

Najkrajšia myšlienka cosplayu, na ktorú sa príliš často zabúda, je, že každý môže cosplayovať, čo len chce, bez ohľadu na jeho vek, pohlavie, pôvod, level skillu, prevedenie, ktoré v cosplayi podáva. Nikto by nemal byť za nič z toho šikanovaný alebo ponižovaný. Koniec koncov, obliekame sa za vymyslené postavy. Preto si vážim každého jedného človeka, ktorý sa snaží šíriť pozitívnu energiu, a tých je našťastie stále viac než dosť.

Dostala si sa už vďaka cosplayu do zahraničia?

Doposiaľ som navštívila zopár conov vo Viedni a v Brne, ale v budúcnosti by som rada vycestovala aj ďalej.

Líši sa slovenská komunita cosplayerov od tej medzinárodnej? Pokiaľ áno, tak v čom?

To objektívne porovnať nedokážem, keďže o zahraničných komunitách neviem tak veľa. Avšak, aj tak mi príde tá zahraničná otvorenejšia, pretože veci sa tam toľko neriešia, zatiaľ čo tu niekto cosplayuje odhalenejšiu postavu alebo nafotí odvážnejšie fotky a už ho idú pomaly upáliť.

Dá sa u nás cosplayom uživiť, alebo je to hobby, ktoré ťa stojí veľa peňazí?

Bohužiaľ, cosplay je finančne náročné hobby a uživiť sa tým veru človek nedokáže, aspoň nie na Slovensku.

Kam by si to s cosplayom chcela až dotiahnuť? Máš nejaký sen, na ktorom pracuješ?

Neviem… Jediný sen, o ktorom sa dá povedať, že na ňom aktívne pracujem, sú moje dream cosplays, resp. cosplaye, ktoré som si zadala, keď som bola mladšia s tým, že ich spravím raz, keď sa na to budem cítiť. Minulý rok som spravila Arieline modré šaty a preto je to pre mna celkom dôležitý cosplay. Dúfam, že aj tento rok sa mi podarí z toho zoznamu splniť jednu, dve položky. Inak by som rada začala viac riešiť súťaže, to je tak všetko.

Cosplay síce nie je žiadna sranda, no určite máš aj nejaké poriadne vtipné príhody alebo historky. Podelíš sa s nami o nejakú?

Tak napríklad minule leto som robila make-up test na Moon Chan. Avšak, čo sa nestalo, cosplay necosplay, keď mamka povie „choď do samošky po zemiaky,“ ideš po zemiaky. V tom čase som pracovala ako servírka v jednej bratislavskej kaviarni a ako sa vlečiem po ulici, pes na vodítku v jednej ruke, vrece krumplí v druhej a všetky trblietky sveta na ksichte, zaflekuje vedľa mňa auto a z neho nevyskočí nik iný než Jožko.

To je chlapík, ktorý u nás v kaviarni pomaly žil a kričí na mňa “Ivanka, však to ste vy!” Začne sa so mnou fotiť, pýta sa ma klasické otázky ako „kde v meste je karneval, čo to je, či tak idem piecť krumple,“ a ja sa snažím nejako vycúvať a ujsť. Aj keď sa mi to nakoniec vydarí, o mojom tajnom dvojitom živote hneď na druhý deň počas mojej zmeny vedia všetci a už ma tam nikdy nikto nezobral vážne.

Aký je najväčší a najčastejší “misconception” o cosplayeroch alebo cosplayi celkovo, ktorý by si rada vyvrátila?

Fúha, žiadna taká typická mylná predstava mi nenapadá. Možno len toľko, že veľa ľudí nás má za bláznov s poruchami osobnosti, keďže našu činnosť vidia len ako prezliekanie a hranie sa na kreslené postavičky. Sme však normálni ľudia, ktorí potrebujú niekde vybúriť svoju kreativitu.

Kde všade môžeme sledovať tvoju tvorbu a na ktorej akcii ťa najskôr uvidíme?

Najbližšie sa chystám na AnimeShow, ktorá sa bude konať koncom marca v Bratislave. A moju tvorbu postujem výhradne na svoj Instagram @iuka_the_dugong_fairy.

Skvelé, ďakujem ti za rozhovor! Je ešte niečo, čo by si našim čitateľom chcela odkázať?

Fíha, tak ja ďakujem za rozhovor, snáď som nekecala príliš z cesty. Robte, čo vás baví, kým tým nikomu neubližujete a robí vás to šťastnými a vidíte v tom svoj vlastný zmysel. Nenechajte sa odrádzať ani zhadzovať!

Ak sa vám rozhovor s Iukou páčil, určite ju choďte podporiť na jej Instagram a hoďte jej follow! Taktiež nám nezabudnite napísať, koho by sme mali vyspovedať nabudúce.