A Hidden Life RECENZIA – Meno Terrence Malick je v nezávislých amerických okruhoch známe viac než dosť. Mnoho slávnych režisérov ho ešte doteraz stále uznáva za dlhú a inšpiratívnu kariéru. Preslávil sa hlavne filmami The Thin Red Line (Tenká červená línia), Badlands (Zapadákov) alebo aj s The Tree of Life (Strom života), ktorý si ale nenašiel svoju základňu fanúšikov, ako jeho mnohé staršie kúsky z konca 19. storočia.
Tento režisér novodobo natáča približne každý druhý rok. Do svojich projektov si vždy zavolá tie najväčšie herecké esá Hollywoodu. Všetky tieto známe tváre považujú spoluprácu s týmto režisérom za úplne iný zážitok, aký doteraz na pľaci zažili. Malickove filmy sa úplne vyhýbajú mainstreamu, ako aj typickému štýlu bežného filmu.
Jeho prístup k látke by sa dal pokojne prirovnať k meditácii. Pomalé zábery, magická hudba, alebo len netradičná strihová skladba, ktorá vo vás vyvoláva pocit, že sledujete poetický, ale pritom stále prostý život.
Jeho najsilnejším symbolom je kamera, pri postavách väčšinou ručná a pri objektoch pomaly švenkujúca. K svojim projektom si taktiež aj sám píše scenáre. Malickovým striedajúcim priekliatím bolo tvoriť filmy, ktoré sú až príliš po jeho vôli. Prakticky mal úplne voľnú ruku a nikto mu do toho nekecal, čo v niektorých prípadoch nebýva na prospech. Dosť sa odpútaval od zeme a zabúdal na to najpodstatnejšie, na divákov. Viac sa sústreďoval na audiovizuálnu stránku, ako na samotný príbeh.
Jeho nový počin ale ukazuje, že si z posledných rokov vstúpil do svedomia a servíruje nám niečo, čo by sa pokojne mohlo zaradiť medzi najlepšie filmy nie len tohto roku. Obsadil do neho menej známych hercov a pre prospech všetkých zahral presne na tú strunu, akú sme si želali.
A Hidden Life RECENZIA
A Hidden Life začína v rakúskej dedinke Radegund pred započatím druhej svetovej vojny. Ponárame sa do príbehu rodičov – Franza a Fani Jägerstätter a ich malých detí. Pozeráme sa na ich život v prekrásnom prostredí a dobe, kedy ešte človek bral spojenie s okolím ako nevyhnutný krok ku vlastnej existencii. Zješ iba to, čo si vypestuješ. Vyčistíš si iba to, čo si ručne vyperieš. Chod celej dediny uprostred hôr je na filme aj nádherne vidno.
Je zaujímavé sledovať reakcie nie vašich rodičov, ale vášho dedka a babky, keď sa s týmto filmom vrátia do svojej slobodnej mladosti. Nie len pre nich, ale aj pre nás, deti internetu a digitálneho veku, bude mať A Hidden Life očisťujúci prvok. Nenútene nás presviedča, že na to, aby sme boli šťastní, nám stačí iba byť prepojení s tým, kde sme vznikli – s prírodou.
Sloboda netrvá večne
Keď Radegund navštívi poštár a kostolné zvony sa rozoznejú, prichádzajú nedobré správy. Povolávajú sa muži na výpomoc pri vojnovom stave. Ako si už rodina myslela, že ich nepríjemné povinnosti obídu, vtedy povolanie do služby proti nacistom obdrží aj gazda Franz (herec August Diehl, známy najmä z Tarantinových Nehanebných bastardov), ktorý sa rozhodne o nemysliteľný krok.
Počúvať svoje srdce viac, ako svoj mozog. Nikdy by nedokázal ublížiť žiadnemu inému človeku. Stále sa drží dobra a verí mu aj v ostatných ľuďoch.
Trpkosť vyčnievania z davu
Franz chce byť len pri svojej rodine, vychovávať deti a pomáhať pri statku. Áno, takýchto individuálov, ktorí si mysleli, že vojna ničomu nepomôže a iba viac uškodí, bolo viac. Čím ďalej, tým ich bývalo čoraz menej. Armáda takýchto ľudí, ktorí nie sú ochotní bojovať za vlastnú vlasť nepotrebuje, a rozhodne sa ich čo najefektívnejšie zbaviť.
Na Franza je tvorený nátlak vlastnými susedmi, vlastnými priateľmi. Rozhodnutie, čo robiť, je ťažšie a ťažšie. Napokon sa pripojí do oddielu, kde ale odmietne počúvať slová nadriadených. Dostáva sa do situácie, kedy je jeho viera v dobro fyzicky aj psychicky nepríjemne skúšaná. Poddať sa, alebo vydržať?
Celý príbeh nám ukazuje, akými jednoduchými osobami sme a vždy budeme. Máme presvedčenia, názory a myšlienky, ktorých sa nikdy nevzdáme. Možno ich tajíme, možno hrdo hlásame.
Ak sú ale skutočné, nikdy nás neopustia. Rozhodujeme sa pre ne, aj keď vieme, že nám toho v živote prinesú veľa zlého. Trpíme pre ne a až po ťažkej ceste zistíme, či za to naozaj stáli. Je ale dôležité povedať, že nie ten koniec v nás vyvolá zadosťučinený pocit, ale práve tá cesta, ktorá z nás vytvára ľudí, akými skutočnými sme.
Technická stránka
Keď som sa na film pozeral, pokojne by som mu rozumel aj bez titulkov. O všetko sa stará prvotriedna audiovizuálna zložka, ako býva u Malicka zvykom. Obraz perfektne sedí so zvukovými kulisami a spolu tvoria zážitok priam dokumentárneho, ale o to viac diváckeho štýlu.
Kameru pri A Hidden Life zobral do rúk menej známy Jörg Windmer. On ale tiež presne napodobňuje podstatu, ktorú Malick dlho tvoril v spolupráci s niekoľko Oscarmi oceneným Emmanuelom Lubezkim (Grativácia, Revenant).
Objektív prechádza prostredím ako ľahký vánok. Keď potrebuje zrýchliť, ženie sa ako prúd rieky a keď zasa pritvrdiť, ukazuje neoblomný detail ľudských tvári a figúr. Nádherná hudba dotvára atmosféru presne toho, čo potrebujeme. Tu ruku do diela priložil jedinečný skladateľ James Newton Howard (King Kong, Temný rytier). Zvláštny rytmus záberov tvorí netradičný a ostrý strih. Je to niečo iné. Niečo, čo ste nevedeli, že môže fungovať, ale čuduj sa svetu, táto metóda je len k prospechu.
Film nepoučuje, iba ukazuje
Príbeh nie je hustý, ale zato vyrozprávaný majstrovsky. Emocionálne, nie melodramaticky. Taktiež aj veľmi dlhá stopáž, takmer 3 hodiny, vo vás vyvoláva pocity, že tomuto filmu potrebujete venovať svoj čas, aby vám ho on potom vrátil dvojnásobne. Toto je podľa mňa jeho najväčšia nevýhoda a ku koncu sa trochu začne točiť v kruhoch, ktoré ale verím, že boli autorovým zámerom.
Natáčanie podľa hlavných protagonistov prebiehalo bez prestávok. Pokiaľ si chceli oddýchnuť, ľahnúť do pokosenej trávy, hneď ako otvorili oči, videli pred sebou spustenú kameru a režisérov úsmev. Keď si na tento postup zvykli, stali sa z nich doslova tí, ktorých hrali. Nemali žiaden čas vyjsť zo svojej role. Aj kvôli tomuto sú ich výkony tak autentické a vytrvalé.
Zhrnutie – A Hidden Life RECENZIA
A Hidden Life je napriek všetkej svojej kráse trpký film. Zachytáva život presne takým, akým je. Nič neprikrášľuje heroickými výkonmi, ale zato prekvapí a prináša niečo nové do dnešnej moderny. Je to kultúrny odkaz, archaický záznam, ktorý v budúcnosti bude čoraz ťažšie znova vytvoriť.
Na svete sú ešte miesta nezdravo nezasiahnuté ľuďmi, tam, kde človek dýcha čerstvý kyslík a pozoruje hýbuce sa stromy. Miesta rozprávkové a obyčajné. Presne to je A Hidden Life. Rozprávka pre staršie generácie, ktorá nemá šťastný koniec. Film vás v aktuálnom stave šíriacej sa pandémie vírusu upokojí a ukáže, že každá doba mala svoje problémy, s ktorými sa ale dokázala vysporiadať.
Ak sa vaše vnútro naladí na túto poetickú jazdu, čaká vás zážitok prirovnania k detskej radosti objavenia dreveného domčeku na strome. Samozrejme, musíte ešte prekusnúť jej dĺžku, ktorá sa vám na začiatku zdá odstrašujúca. Nemyslite na nič iné, sústreďte sa iba na prítomnosť a zažijete toto umelecké dielo v podobe, akú ste predtým ešte nikdy nevideli. 9/10.