Gal Gadot prišla zachrániť kiná v dojemnom pokračovaní | Wonder Woman 1984 RECENZIA

Wonder Woman 1984 RECENZIA – Gal Gadot je späť ako amazonská bojovníčka Diana Prince, no tentokrát prišla okrem sveta zachrániť aj kiná v tom reálnom. Režisérka Patty Jenkins sa po troch rokoch vracia s novinkou Wonder Woman 1984, ktorá sa nebojí (re)definovať superhrdinský žáner tak, ako ho poznáme. Vedzte, že pokračovanie filmu o hrdinke v žiarivej zbroji na plátna neprináša klasický digi-bordel, veľkorozmerné súboje naprieč celým mestom, či plytký príbeh.

WW84 sa drží viac pri zemi a namiesto zmienených klišé superhrdinských blockbusterov dostávame ponaučenie a optimistické posolstvo. Teda niečo, na čo sme pri danom žánri zvyknutí iba zriedkavo. Aj napriek tomu to má svoje muchy, ktoré našťastie hrajú vedľajšiu úlohu.

Wonder Woman 1984 RECENZIA

Zo zasadenia do udalostí prvej svetovej vojny sa presúvame do farebných 80. rokov, ktoré vizuálnej stránke snímky nesmierne seknú. S dobou sa neposunula jedine Diana Prince (Gal Gadot), ktorá sa stále nevie preniesť cez smrť svojej jedinej, životnej lásky Steva Trevora (Chris Pine). Tu na scénu prichádzajú nové postavy, antagonisti Maxwell Lord (Pedro Pascal) a Barbara Minerva (Kristen Wiig). A poviem vám, už dlho som nevidel záporných hrdinov s tak ľudskými motívmi. Naposledy sa niečo také podarilo filmu Black Panther s postavou herca Michaela B. Jordana.

Ľudskosť. To je to slovo, ktoré do filmu vniesol pohľad režisérky Patty Jenkins. Zatiaľ čo Superman je symbolom nádeje, Wonder Woman je stelesnením ľudskosti. Tento film dokázal, že aj napriek schopnostiam dokážu byť tými najsilnejšími zbraňami pravda a dobro. Diana zároveň súperí so svojimi vnútornými démonmi, čo dáva divákom jedinečnú možnosť vcítiť sa do postavy. Aj vďaka týmto faktorom sa WW84 líši od klasickej superhrdinskej šablóny, ktorú zadefinovalo posledné desaťročie.

Viac drámy, menej hrdinkovania

Možno aj preto sa stále neviem zbaviť pocitu toho, že som nesledoval superhrdinský film. Bohužiaľ, iné neznamená vždy dobré. Síce sa jedná o úplne subjektívny názor, no WW84 opakuje a dokonca znásobuje to, čo mi prekážalo na prvom filme z roku 2017. A tým je vybraná téma, ktorú rozoberá. Tentokrát to boli otázky vojny, bohatstva a chudoby, politiky a ďalších tém, na ktoré sa omnoho radšej pozerám v iných žánroch. Z pohľadu bežného konzumenta chcem na superhrdinskom filme dostať injekciu endorfínov priamo do žily, ktorá ma vytrhne z problémov reálneho sveta.

Jednou vetou by som to zhrnul tak, že film obsahuje všetko, čo v superhrdinskom žánri vidieť nechcem. Ale jedná sa iba o okrajový problém, pretože snímka bravúrne mixuje humor s temnými témami, ktorými sa štúdio DC zapísalo do kroník kinematografie. Miestami som mal pocit, že sledujem veľkorozpočtovú romantickú drámu, čomu som sa vôbec nebránil. Na druhú stranu si nie som úplne istý, čím chce WW84 byť. Katastrofickým filmom? Emotívnou romantickou drámou? Alebo jednoducho všetkým, len nie superhrdinským filmom…

Niekoľko filmov v jednom

Ako som už zdôraznil, obaja záporní hrdinovia fungovali výborne. Ich motívy boli uveriteľné a po hereckej stránke Pedra Pascala a Kristen Wiig bolo všetko zvládnuté na jednotku. Dokonca mali obaja dostatok priestoru na plátne, čo sa vo filmoch s viacerými záporákmi nestáva často. No spojenie troch príbehových liniek (Diana, Maxwell a Barbara) sa mi zdalo až príliš. Pokojne sa mohla jedna z nich vypustiť a ušetriť na tretí film, než sa snažiť všetko spojiť do jedného. Režisérka sama potvrdila, že pôvodný strih filmu bol o niečo dlhší a radšej by pracovala s ním.

Herecké kvality Gal Gadot sa spochybňovať jednoducho nedajú. Pripravte sa na jej silný (a zároveň gýčový) záverečný monológ, ktorý dokáže chytiť za srdce. Potešil aj návrat herca Chrisa Pinea, ktorý síce nedostal toľko priestoru ako v prvom filme, no za ten čas doň stihol vniesť humor a romantiku. Bolo neuveriteľne vtipné sledovať, ako človek vytiahnutý z prvej svetovej vojny reaguje na „výdobytky“ a štýl 80. rokov.

Hudobná stránka potešila, vizuálna menej

Zatiaľ čo hudobná stránka hrá silnú a podstatnú úlohu, vizuál je štandardom, ktorý ničím výrazne nenadchol. Legendárny Hans Zimmer sa po filme Batman vs. Superman: Úsvit spravodlivosti opäť vrátil na post hudobného skladateľa a výsledok naozaj stojí za to. Nové, výrazné témy kombinuje s tými známymi, čo si budete chcieť vypočuť aj mimo kinosály. Do piatku (18.12.) máte možnosť film vidieť v kinách, čo treba využiť. Druhou alternatívou je počkať si na vydanie na streamovacej službe HBO Max, čím sa ukrátite o kus zážitku.

Vizuálna stránka hrá až druhú ligu, síce opäť pripomínam, že sa nejedná o film plný digitálnych súbojov. WW84 ponúka viac slov a menej akcie, čo určite nie je na škodu. Ale aj tých pár súbojov by si zaslúžilo oveľa lepšiu choreografiu a zasadenie. Pre príklad, posledný súboj pozostáva z točenia sa okolo elektrického stĺpu a vôbec to nevylepšuje fakt, že sa v tak tmavej scéne bolo veľmi ťažké zorientovať. Nechcem síce ťahať ihlu z kopy sena, no iritovalo ma aj neustále vizuálne preukazovanie toho, že Wonder Woman nezabíja svojich nepriateľov.

Wonder Woman 1984 RECENZIA – Zhrnutie

Film Wonder Woman 1984 nie je dokonalý, no všetky mínusy prevyšuje originalita a posolstvo, ktoré svetu predáva. Jeho ľudský príbeh a postavy sa neboja ísť hlavou proti superhrdinskému žánru, i keď určité témy by som z neho stále vynechal. Už len kvôli úžasnej hudbe by bolo hriechom nevidieť film v kine, ale aktuálne nariadenia vám na to dávajú posledný deň. Aj so všetkými svojimi problémami je WW84 stále nadpriemerným zážitkom, ktorý si odnáša hodnotenie 7/10.