Sackboy: A Big Adventure RECENZIA
Recenzovaná verzia: PlayStation 4
Pred pár mesiacmi prebehol veľký launch novej generácie konzol, pričom s tým sa spravidla spájajú i exkluzívne tituly (minimálne v prípade štúdia Sony). Jedným z takýchto titulov je i Sackboy: A Big Adventure, na ktorý sa podrobne pozrie dnešná textová recenzia.
Drobný hrdina menom Sackboy nie je žiadnym nováčikom na veľkom videohernom poli. Áno, ide o jeho prvú samostatnú hru, ktorá nesie jeho meno, avšak sympatický a nič vraviaci panáčik bol dlhé roky protagonistom značky Little Big Planet, ktorá vychádzala pod taktovkou Media Molecule (tvorcovia výborného a prelomového Dreams).
Žáner sa pritom nijak výrazne nemenil. Vždy šlo o 2.5D akčné adventúry, ktoré ponúkali nevídané svety kombinujúce všemožné prvky. Vývojári nešetrili srdečným humorom a dokonca ani kvalitným dizajnom úrovní, ktorý je predsa len v obdobne orientovaných záležitostiach kľúčom k úspechu.
A na tomto odkaze stavia i Sackboy: A Big Adventure. Prvá úplne samostatná výprava vrecového chlapca, ktorý zachraňuje okolitý svet. A môžete si byť pritom istý, že nebezpečenstvá čakajúce v jeho malom-veľkom dobrodružstve sú kolosálne. Tak obrovské, že môžu zničiť celé univerzum Little Big Planet zvané Craftworld.
Antagonista Vex sa rozhodol zotročiť vrecový ľud a spôsobiť tak chaotické povstanie. No a kto mu v tom asi zabráni? Tipujete správne. Do cesty sa mu nepostaví nik iný než Sackboy, ktorý cestuje naprieč rozmanitými svetmi, zvádza boje s nepriateľmi, no v prvom rade skáče, využíva prostredie k svojmu prospechu a snaží sa pritom neskonať. A je len na vás, aby ste tomuto drobnému panáčikovi v jeho snažení sa pomohli.
Závan novej generácie
To sme ale trošku odbočili a preto zaraďme ľahkú spiatočku. Aj napriek tomu, že nám bola poskytnutá old-gen verzia novinky Sackboy: A Big Adventure, pri úvodných titulkách, ktoré obsahujú i pred pár mesiacmi predstavené „avengers“ logo spoločnosti Sony, som pocítil príchod novej konzolovej generácie.
Koniec koncov, oficiálne je počin od štúdia Sumo Digital (autori staršieho Little Big Planet 3 a akčného retro prepadáku Crackdown 3) exkluzivitou pre platformy PlayStation 5, avšak podmanivá adventúra bola vydaná i na staršej konzolovej sestre a to za účelom podpory predajov.
Myslím, že každý fanúšik tvorby Sony Interactive Entertainment bude nadšený už len z úvodnej obrazovky, ktorá predznamenáva, že nás čakajú naozaj hojné časy. Minimálne z herného pohľadu, keďže japonská firma má očividne v rukáve hneď niekoľko kvalitných ťahúňov. Nanešťastie, po nadšenom úvode prichádza jedna z najpriemernejších žánrových záležitostí poslednej doby.
Trpké začiatky
Úvodnej úrovni chýba akákoľvek šťava, prípadne zábavná energia. Do podobne orientovaných akčných adventúr sa vždy rád pustím, nakoľko ponúkajú výživnú náplň plnú dynamického skákania a spravidla i jednoduchej súbojovej zložky, pričom podobné jadro hrateľnosti je ideálnym večerným relaxom (samozrejme s výnimkou tuhých hardcore skákačiek v štýle nového Crasha).
Tutoriálová sekvencia prítomná v dnes preberanom titule ma ale nadmieru vydesila. Nadobudol som pocit, že hrám síce vizuálne podmanivú, no inak neuveriteľne priemernú záležitosť, pri ktorej si budem chcieť od nudy vytrhať vlasy, odhryznúť všetky nechty a popritom ešte nedočkavo klepať prstami po ovládači. Alebo v kulinárskom žargóne – úvod nebol ani sladký a ani slaný, vlastne pripomínal bezchuťový pokrm.
Nechcem pôsobiť nespravodlivo, ale prvý level je naozaj nezaujímavý. Nie vyložene zlý, avšak ničím neinvenčný, generický a vlastne úplne prostý. Až som mal pocit, že sa autori zo Sumo Digital ani nesnažili zapôsobiť, čo je pri launch titule pomerne veľký problém. Dosť bolo však negatívnych emócií, nakoľko ďalšie úrovne začali naštrbené dojmy z úvodu veľmi rýchlo zašívať a hasiť pomyselný požiar spôsobený diletantským začiatkom.
Bude to lepšie a lepšie…
Nie som si tak úplne istý prečo je prvá úroveň tak nezáživná. Chápem, že si autorské štúdio nechcelo vystrieľať všetky nápady hneď na začiatku, avšak naprieč desať až dvadsať hodinovou kampaňou ma jeho zástupcovia presvedčili o tom, že majú kreativity na rozdávanie. Ako som spomínal vyššie, viete si približne domyslieť, čo je náplňou žánrovej záležitosti.
Skákanie, boj, logické rébusy a drobné oživenia v podobe jednoduchších vedľajších aktivít. Simplicitné, no nie? Prevedenie papierového konceptu do praxe je ale omnoho zložitejšie. Ostatne, o čom sú strieľačky? Stačí mať jednoduchú zápletku, bohatý arzenál a kvalitný gunplay. Tiež to znie jednoducho, však? A aj napriek tomu mnohí vývojári dokázali, že vytvoriť dobrého žánrového zástupcu nie je tak prízemné ako sa môže na prvý pohľad zdať.
Na novom Sackboyovi je fascinujúci fakt, že dokáže neustále prichádzať s novými a novými nápadmi, ktoré koncového hráča neprestávajú udivovať. Najskôr však treba spomenúť, že je novinka rozdelená do niekoľkých svetov, pričom každá prítomná planéta sa skladá z pomerne solídneho množstva misií. Prechod nimi je podmienkou k dosiahnutiu finálneho boss stretnutia a teda podmienkou k ďalšiemu postupu.
Okrem toho však máte v každej úrovni niekoľko ďalších drobnejších požiadaviek, ktoré vám generujú menu, bez ktorej taktiež nemôžete postúpiť ďalej. To znamená, že sa nesnažíte iba o pokorenie levelu. Musíte v ňom i nazbierať všetky skryté predmety, splniť ho bez úmrtia alebo nájsť tajnú časovú úroveň. Samozrejme, v praxi vám stačí splniť každú tretiu drobnú úlohu, avšak takýmto šikovným spôsobom vývojári podporujú znovuhrateľnosť. Vyzobávať všetky nepovinné úlohy je zábavné a osobne som sa rád vracal aj do pokorených úrovní a to len za účelom získania ďalších skrytých predmetov alebo bezchybného prechodu.
Dizajnová genialita?
Ako príklad autorskej kreativity môžeme použiť kombinovaný dizajn úrovní. Ani raz som si počas hrania nepovedal, že by sa náplň opakovala. Levely sa totiž striedajú v rôznorodých intervaloch. Niekedy na vás čaká striktne akčná úroveň, v ktorej hlavne bojujete s infantilne pôsobiacimi oponentami. Nehovoriac o tom, že aj boj so samotnými protivníkmi sa primárne skladá z banálneho nepretržitého stláčania dvoch tlačidiel (útoku a úskoku).
Neskôr ale hra prichádza s nadstavbou, ktorá súboje sťažuje a činí ich efektnejšími, no nemyslím si, že je nutné takéto inovácie bližšie popisovať. A Big Adventure dokáže prekvapiť, pričom práve element neočakávanosti je dôležitou súčasťou rozmanitosti zážitku. Práve preto, podobne ako v Death Stranding od Hidea Kojimu, by som nerád poukazoval na každý pridaný prvok do kostry hrateľnosti a nechal vás, aby ste sami jednotlivé súčasti objavili.
Inokedy autori testujú vašu pozornosť a nútia vás divoko skákať, vyhýbať sa početným prekážkam a v adrenalínových rýchlostiach konať. Nezriedka narážate i na ideálnu kombináciu oboch zmienených aspektov, kde musíte bojovať, skákať a popritom aj riešiť príjemné hádanky spojené s hľadaním cesty alebo užitočného predmetu.
Nechýbajú ani hudobné úrovne, pre ktoré tvorcovia získali práva na ikonické songy rôznych období a nádherne nadobudnuté licencie využili. Len si predstavte ako parádne sa prechádza vizuálne úchvatnou úrovňou, v ktorej nepretržite hrá Jungle Boogie preslávené najlegendárnejším počinom Quentina Tarantina, čiže postmodernou gangsterskou Pulp Fiction. A aby toho nebolo málo, piesne napredujú spoločne s vaším postupom konkrétnym levelom, čo má za následok nezabudnuteľný audiovizuálny zážitok tej najrýdzejšej kvality.
Jedným slovom nápaditosť
Ďalej tu máme arénové úrovne, v ktorých sa ocitáte na neustále sa pohybujúcej plošine a snažíte sa ju nestratiť. Sem-tam ste nútený z nej vyskočiť, pobiť pár zlosynov (pochopiteľne, všetko prebieha v medziach nízko posadeného ratingu), pozbierať bonusové predmety a znova na ňu naskočiť. Za menší doplnok považujem boss úrovne, kde sa postavíte majestátnym gigantom a rytierske časové levely, ktoré sú najväčšou skúškou vašich reflexov.
Sumo Digital si toho pripravilo naozaj mnoho, pričom svoje pestré nápady vsadili do výbornej súhry, ktorá zabraňuje akejkoľvek nude v prieniku do jadra hrateľnosti. Sackboy jednoducho pôsobí rovnako zábavne aj po desiatich, dvadsiatich alebo tridsiatich hodinách (v prípade, že by ste chceli prejsť hru kompletne a získať platinovú trofej).
Tomu navyše dopomáhajú i pestré prostredia a striedanie kamerových uhlov, kde v niekoľkých častiach sledujete postavičku výhradne z boku, zozadu alebo pre zmenu spredu. A aby som nezabudol, k dispozícii je i rozsiahly šatník, v ktorom si kupujete preddefinované kostýmy, prípadne vytvárate vlastné variácie vesmírnych bojovníkov s potápačskou helmou na hlavne a dreveným mečom v ruke.
Nejde pritom o náhodu, nakoľko tvorcovia evidentne a cielene kombinovali jednotlivé úseky a prišli tak s azda bezchybnou akčnou adventúrou, ktorá je vhodná pre všetky vekové kategórie. Slovíčko azda je ale v tomto prípade na mieste.
Bezchybnosť? Kdeže
Pestrofarebnosť, nápaditosť a kreatívnosť. Ide o ideálne adjektíva akejkoľvek hry pre vašu ratolesť alebo detské ja. Problém nastáva v momente, kedy si nie ste celkom istý aká je vlastne cieľová kategória pre ľubovoľný titul. Žiaľ, ani Sackboy sa nevyhol problémom spojeným s nevyrovnanou obťažnosťou, ktorá sa v hernom priemysle objavujú čoraz častejšie a častejšie.
Hra je príležitostne príliš náročná. A to hovorím ako človek, ktorý nie je sviatočným hráčom a bežne sa venuje Souls hrám, náramne som si užil Sekiro: Shadows Die Twice, prípadne typicky japonské Nioh. Neviem si predstaviť ako by som na podobné výkyvy obťažnosti reagoval vo svojich desiatich alebo dvanástich rokoch.
PlayStation 4 sa očividne zadýchava
Sú evidentné i rušivé a i napriek tomu, že úplnej prehry sa dočkáte iba málokedy, niektoré skoky vám dajú poriadne zabrať, čo zákonite povedie k menšej alebo väčšej frustrácii. Súčasne je vidieť, že chceli tvorcovia experimentovať s funkciami nového DualSense. Nie všetky tieto experimenty ale vychádzajú a napríklad ovládanie lietajúcich plošín pomocou fyzického hýbania s ovládačom pôsobí neuveriteľne krkolomne a obťažujúco.
A hoci je samozrejmé, že zážitok z hrania bude na konzolách PlayStation 5 a novom ovládači o poznanie veľkolepejší, nemyslím si, že by na pokročilejšom systéme pôsobilo manuálne narábanie s gamepadom jednoduchšie. Keď už nič iné, táto mechanika sa v celej hre nevyskytuje až tak často a väčšina úrovní sa bez nej zaobíde.
Na záver by som rád podotkol, že old-gen verzia miestami vyzerá rozmazane a nie úplne ostro. Prítomnosť takéhoto neduhu dokážem pochopiť v prípade obrovských AAA hier, ktoré zo staručkej konzoly vyťahujú absolútne maximum, avšak pri titule typu Sackboy tento grafický downgrade nedáva žiaden zmysel. Graficky ide o mimoriadne štylizovanú záležitosť, ktorej nechýbajú detaily, no tie sú ohurujúce a nemali by „žrať“ veľké množstvo výkonu.
Ostatne, i westernový kolos ako Red Dead Redemption 2 alebo posledné The Last of Us si vystačilo bez vizuálnych barličiek a preto tak úplne nechápem prítomnosť rozmazaného obrazu na starých platformách. Na druhej strane je zrejmé, že prioritou bola PlayStation 5 verzia, ktorá pre zmenu disponuje väčším množstvom drobnejších detailov, no a tie dodávajú svetu väčšiu hĺbku.
Dostane Sackboy i ďalšie samostatné dobrodružstvo?
Sackboy: A Big Adventure je nadpriemernou žánrovou záležitosťou, ktorá ma o svojich kvalitách presvedčila. Najmä preto dúfam, že vám ich moja recenzia dostatočne priblížila. Samozrejme, text sa nikdy nevyrovná osobnému zážitku s konkrétnym virtuálny projektom, no vedzte, že Sumo Digital odviedli dobrú prácu a dokázali tak priniesť skorý cross-gen hit.
Len ťažko nájsť niekoho komu by som rozprávkové dobrodružstvo nemohol s čistým svedomím odporučiť. V rámci svojho rokmi prevereného žánru totiž nerobí nič zle. A dokonca si dovolím tvrdiť, že v mnohých veciach akčné plošinovkové adventúry posúva na nový, doposiaľ nevidený level.
Nie nejde o revolúciu, no, podobne ako v prípade výborného hardcore akčného titulu Star Wars Jedi: Fallen Order, vývojári dodali žánrový projekt, ktorý v mnohom svoje originálne korene prekonal. I keď si samozrejme nemyslím, že by Respawn Entertainment dokázali zadupať pod zem dlhoročnú Miyazakiho tvorbu. Čo je tá pomyselná soľ, ktorá povyšuje vrecového chlapca nad iné žánrové počiny?
Takže jasný hit?
Dizajn, kombinovanie tradičnej hernej náplne, zhudobnenie úrovní a zapamätateľné vizuálne prevedenie. Že to všetko na pohľad pôsobí ako jeden veľký bordel bez jasnej vízie? To možno áno, avšak Craftworld je fantastický svet nekonečných možností a najmä preto si tvorcovia mohli dovoliť skombinovať tak veľké množstvo rôznorodých prvkov. A čuduj sa svete, nakoniec to veľmi dobre funguje.
Sám som bol spočiatku skeptický, avšak čím som sa dostával ďalej, tým viacej som si zvolený vizuálny štýl užíval. V sólo režime si celú kampaň náramne vychutnáte, pričom pre party hráčov je k dispozícii online i offline kooperácia, pri ktorej sa s priateľmi predháňate v skóre a neraz si robíte naprieky. Tvorcovia navyše pridali do hry i exkluzívne misie pre viacerých hráčov, ktoré si ako osamelý vek nezahráte.
Sackboy sa vďaka sebaistému vývoju a rozhodnej autorskej ruke stal plnohodnotnou hrou a nie iba akýmsi spin-off projektom veľkej série, ktorou Little Big Planet nepochybne je. A preto milý hrdina drobných rozmerov, no o to väčších činov odchádza s výsledným hodnotením 8/10 a stáva sa fantastickým launch titulom, ktorý si však v takmer rovnakej kvalite užijú i majitelia predchádzajúcej generácie konzol. Ak hľadáte ideálnu záležitosť pre mladšieho syna alebo dcéru, vaše pátranie sa môžu skončiť. Toto dobrodružstvo je pre vaše deti ideálne.
