Cesta do Ameriky 2 RECENZIA – Pokračovaní máme v poslednom čase viac ako dosť. Možno sa zdá, že filmárom už dochádzajú nápady a tak sa vracajú aj k pokračovaniam starých hitov. Tento však mali v hlave Eddie Murphy a Arsenio Hall vraj už dávno. A samozrejme by to nebol kvalitný scenár, ak by na túto skutočnosť nepoukázali aj v samotnom filme. Ako si počínal medzi všetkými súčasnými hitmi?
Tak v prvom rade – absolútne vás potešia návraty všetkých postáv. A tým myslíme skutočne všetkých. Okrem hlavnej ústrednej dvojice tu nájdeme klasické obsadenie ikonického holičstva a keď do neho opäť vstúpime, premohne nás nostalgický pocit. Príjemné je, že si našli priestor aj na menšie postavy, ktoré krásne dopĺňali dej či komické prvky.
Cesta do Ameriky 2 RECENZIA
Väčší problém to mohol byť s novými postavami. Najlepšom na tomto sú dve pomerne neočakávané cameá, z toho jedno je v prípade, keď božský hlas uvádza výborne spracované hudobné čísla. A to chcete vidieť. Druhým je komik, pri ktorého mini úlohe sa príjemne pousmejete, ak poznáte jeho prácu.
Inak to však s charaktermi, ktoré prišli, nebola taká výhra. V podstate hlavná úloha dlho strateného nemanželksého syna sa ako jediná akosi vyvíja. Avšak jeho matka je stále rovnako otravnou a ukričanou. V podstate tradičná Leslie Jones. Pri generálovi Wesleyho Snipesa mám značne zmiešané pocity. Nedalo sa povedať, že by nezaujal, avšak niekedy bolo jeho predvádzanie sa až príliš. A skončil rýchlejšie ako bol celkovo na scéne, čo je trochu škoda, ale na druhej strane tomu rozumiem kvôli stopáži filmu.
Dejovo sa toho dokázalo stať dosť
Dej bol ale práve preto dosť svižný. Dokázali sme vidieť odvrátenie vojenskej krízy, ďalšie cesty do Ameriky a zároveň sa dosť toho odohrávalo v kráľovstve Zamunda. Je pravda, že niektoré dejové linky akoby sa opakovali z predošlej časti a tým sa dali trochu predvídať, ale filmári to vymysleli aj šikovne, keď priniesli zvrat, ktorý sme nečakali.
Tiež tu môžeme nájsť už často používaný motív malomešťanov či sedliakov, ktorí sa zrazu dostanú do luxusu. Videli sme to veľakrát, avšak predsa len – v kráľovstve, v ktorom vládne Eddie Murphy, je to iné. Tvorcovia nás často nechali fičať si na nostalgickej vlne, čo určite oceňujem. A keď dokážu flashback či scénu z predošlého filmu prerobiť tak, aby dávala zmysel, tak to sú určite body k dobru.
Moderné problémy a nekorektné vtipy fungujú dobre aj v jednom filme
Film stále dokázal odrážať moderné problémy (napríklad nerovnosť žien cez jednu z kráľovských dcér). Poviete si teda, že v modernej dobe a pri takýchto motívoch nemôžu fungovať vtipy, ktoré sme dostávali predtým. Boli nekorektné či nevhodné. Ale mýlite sa. Lebo dané holičstvo by nemohlo byť tým čím je bez podobného humoru. A že zapadne parádne.
Moderné odkazy na popkultúru ja osobne oceňujem. Hovorím si od začiatku – parodujú tak trochu Black Panthera? A zrazu bum – tu odkaz na Wakandu. A nie je to jediný prípad. Fanúšikom moderného hip-hopu síce nie som, ale do tónu filmu zapadá perfektne. Princ z Queensu predsa musí fungovať podľa vlastných pravidiel a toto k tomu rozhodne patrí.
Hudba, tance a kostýmy su obrovské plus
To je jeden z obrovských plusov vo filme. Veľmi dobre zvolená hudba (a často cez Spotify!), rytmy, ktoré rozhýbu pri pozeraní aj vás. A rozhýbu je to správe slovo. Pretože choreografia bola vytvorená perfektne. Bez preháňania. Išlo by jej to tak na 85-90 %, ale pridajte si k tomu ešte kostýmy a je to stovka. Ak aspoň nebude nominovaný na nejaké ocenenie kvôli kostýmom, budem značne prekvapený.
Eddie Murphy pri natáčaní vyzeral, že sa nesmierne baví. Vo filme som občas nemal ten pocit. Teraz už kráľ Akeem sa odklonil od svojich ideálov a zabudol na to, čo nasľuboval. Tiež celkom očakávateľná téma. Zároveň sa to prenáša aj na jeho syna, avšak spoločne nájdu cestu ako to zvrátiť. Neznamená to však, že to je nutne zlý prvok deja.
Cesta do Ameriky 2 RECENZIA – Zhrnutie
Ten nie je zbytočne naťahovaný, udeje sa toho dosť a vy sa bavíte. Pravda, nie tak ako pri prvej časti, ktorá bola unikát, ale stále bavíte. A to je predsa pri podobných filmoch dôležité. Pridajte si k tomu teda veľmi dobré herecké výkony a samostatné herecké esá, kvalitnú hudbu a skvelé pohyby, ktoré zaujmú aj takého netanečníka, akým som ja.
Áno, je pravda, že občas film pokrivkáva. Nových postáv nemuselo byť toľko a niektoré sú skôr otravné ako komické, ale to sa možno dá pri súčasnej úrovni humoru tiež čakať. Nestane sa však, že by vás nepobavili vôbec, pretože repliky sú im aj okolo nich napísané tak, že sa vám podarí nahlas zasmiať. Cesta do Ameriky 2 teda nie je prelomovým dielom, ale pri súčasných mnohých pokračovaniach slušne obstojí. Ja osobne by som jej dal hodnotenie 6/10.