Čas RECENZIA
Čas RECENZIA – Ešte pár rokov dozadu by som o možnom návrate režiséra M. Night Shyamalana za kormidlo pochyboval. Po úspechoch filmov The Visit, či Rozpoltený, prichádza s ďalším komorným hororom Čas. Predlohou k snímke sa stal francúzsky komiks s názvom Sandcastle, ktorý Shyamalanovi dala jeho dcéra ku Dňu otcov. Režisér vyjednal podmienky so štúdiom Universal Studios a pri tej príležitosti si v blízkej budúcnosti dohodli ešte jeden spoločný film.
Tvorcovia stihli snímku natočiť počas komplikovaného roka 2020 na pláži v Dominikánskej republike v Karibiku. Hlavných postáv sa zhostili Vicky Krieps (Dievča v pavúčej sieti, Niť z prízrakov), ktorej prízvuk vás bude strašiť viac ako film, Gael García Bernal, Rufus Sewell (Bohovia Egypta, Otec) a Alex Wolff (Prekliate dedičstvo).
Life is a beach
Utrápená mama rodiny Prisca berie svojich najbližších na letnú dovolenku do vychýreného prímorského rezortu. Otec Guy a deti Trent a Maddox sa tešia na chvíle odpočinku, ani jeden z nich však netuší, že sa dovolenka zmení na boj o prežitie. Spolu s nimi sú v rezorte ubytovaní ďalší hostia a niektorých z nich si vytipuje samotný Manažér na prežitie najväčšieho zážitku ich života.
Osloví ich s lukratívnou ponukou, aby navštívili odľahlú pláž, ktorá je na svete jedinečná. Predovšetkým je vzácna skalami, ktorými je obklopená. A tak ich šofér (sám režisér Shyamalan) vezie na miesto plné mystiky a nevysvetliteľných javov. Čas na tomto mieste totiž plynie oveľa rýchlejšie.
Zlobři mají vrstvy, Shyamalan má vrstvy
Vždy, keď vidím Shyamalanov film, pýtam sa sám seba, či je ten chlap génius, alebo blázon. Misky váh sú naklonené raz na jednu, raz na druhú stranu, ale rovnakú otázku sa pýtam aj teraz. Fakt, ktorý sa jeho snímkam nedá odoprieť, je mnohovrstevnatosť tém. Každý z jeho filmov je malý rébus, ktorý divákovi scénu za scénou postupne vyskladá ich mozaiku. Snímka Čas otvára dve základné témy.
Scenár nám väčšinu stopáže predostiera rôzne variácie tej najhoršej ľudskej črty – nevážime si čas a plytváme ním. Režisér (a autor komiksu) sa pohrávajú s myšlienkou, čo by sa stalo, keby ľudská bytosť prežila všetky krásy a nástrahy celého svojho života za 24 hodín. Až na to, že tých krás nám v takom prípade veľa nezostane. Chaos, napätie a bezmocnosť, ktoré takáto modelová situácia so sebou prináša, vedú ľudí k istému zániku.
Druhá nosná téma, o ktorú sa Shyamalan opiera, by pri mojom vysvetľovaní odhalila zápletku filmu, takže sa do nej nebudem príliš púšťať. V závere, keď sa nad ňou na konci filmu zamyslíte, však vyvstáva veľmi kontraproduktívne. Týka sa vplyvu medicínskeho prostredia na život človeka a dovolím si povedať, že v súčasnej epidemiologickej situácii si ju divák môže vysvetliť všelijako. Režisérov názor na problematiku je jedna vec, jeho rozhodnutie vo filme nepredostrieť viaceré uhly pohľadu na ňu, je až zarážajúce.
Deje sa to znovu
Pokiaľ patríte medzi odvážlivcov, ktorí videli Shyamalanov film The Happening (Udalosť), môžete podobný zážitok čakať aj v tomto prípade. Celý film totiž stojí na toporných dialógoch a replikách, ktoré nie sú schopné, aby uniesli čo i len jedinú scénu a predostreli významnejšiu, či zmysluplnejšiu konverzáciu medzi postavami.
To, ako Shyamalan vytvoril scénosled a vystaval gradáciu napätia na pláži, je funkčné. Na druhej strane tak však vrhol postavy do nesmierne závažných a ťažkých rozhodnutí ich života. Týmito momentami film iba preletí a divák dostatočne nemôže pochopiť démonov, s ktorými každá jedna z postáv vo svojom vnútri bojuje. A práve tu prichádza kameň úrazu. Mnohé kľúčové (a hororové) scény vyznejú vtipne. Sála, počas premietania (kde som sa nestretol so žiadnymi vyrušovateľmi) niekoľkokrát vybuchla do smiechu a oprávnene. Natočiť horor, zatiaľ čo sa vám na ňom diváci smejú, nie je pre režiséra najlepšia vizitka.
Film s príchuťou amatérizmu
Shyamalanovi sa s opäť narastajúcim egom podarilo do filmu obsadiť silných a kvalitných hercov. O to smutnejšie je vidieť, ako s nimi nevie pracovať. Všimnite si – predovšetkým v prvej polovici filmu – nemohúcnosť hercov a komparzu v pozadí scén. Samotné konflikty mnohí z nich nezvládajú, ale za vinu to možno dávať v prvom rade scenáru. Jednoducho povedané – keď sa má herec rozplakať, tak sa rozplače, ale keď pochopí dôvod prečo plače, tak plače aj divák. V tejto snímke však nič také nefunguje.
Zarazila ma aj kamera. Mike Gioulakis sa niekoľkokrát pokúša o jej významové použitie, výsledný efekt je však, žiaľ, rovnako smiešny. A keď som už spomínal The Happening, rovnako aj tu je mnoho záberov, ktoré sú rozbité, nemajú fokus a pôsobia amatérsky. O zvuku a jeho strihu sa je aj škoda vyjadrovať.
Čas RECENZIA – Zhrnutie
Shyamalanov najnovší film je ako otlak na nohe. Aj je vám to nepríjemné, aj to trochu bolí, ale ste zvedavý, kam dôjdete. A tak kráčate ďalej. Výborný námet s umnou gradáciou napätia, niekoľkými dobrými nápadmi, ale toľkými postavami, že by si skôr zaslúžil minisériu na HBO ako dvojhodinový kinofilm. Herci, ktorí častokrát varia z vody, hlúpe dialógy a krívajúca technická stránka filmu. Starý dobrý Shyamalan. 3.5/10.
