Rozmýšľate niekedy nad tým, čo všetko sa muselo udiať, aby ste si v rádiu mohli vypočuť pesničku alebo v kine pozrieť film? Ako hudba, tak aj kinematografia sú druhy umenia, pri ktorých môže daný umelec vyjadriť vlastnú myšlienku, kus zo svojho sveta. Samotnou tvorbou umenia sa ale jeho príbeh ani zďaleka nekončí. Je toho omnoho viac, čo treba spraviť pred tým, ako speváčka vydá horúci singel alebo kino začne premietať nový film.
Na druhej, častokrát podceňovanej strane sveta umenia, stoja ľudia ako Mgr. Adriána Čahojová. Práca takzvaných PR manažérov spočíva v komunikácii medzi umelcom a médiami, čiže aj verejnosťou. Určite vás zaujíma, čo všetko zahŕňa táto profesia. Nám je teda potešením predstaviť vám Adriánu, ktorá nám prezradila niekoľko zaujímavých vecí o práci PR manažéra a všetkým, čo za tým stojí!
Adriána Čahojová – ROZHOVOR
V rámci svojej agentúry s názvom Soul For Show klientom poskytuješ marketingové a personálne poradenstvo, zastupovanie a podporu, čiže v skratke sa venuješ PR (public relations). Ako by si ľuďom jednoducho vysvetlila, čo tvoja práca obnáša?
Úplne najjednoduchšie moju prácu vystihuje doslovný preklad termínu Public relations. Ide o vzťahy s verejnosťou. Svojich klientov zastupujem v komunikácii s médiami, som niečo ako ich hovorca, budujem povedomie o nich a zodpovedám za ich vzťahy s verejnosťou. Moja špecializácia je umelecké PR, čiže propagácia hudby, filmov, knižiek…
Počas štúdia žurnalistiky v Bratislave si pracovala pre rôzne časopisy, internetový portál či Slovenský rozhlas. Prečo si sa po ukončení štúdia vydala iným smerom a teda u teba nakoniec zvíťazilo PR?
Počas univerzity som pracovala ako kultúrna a šoubiznisová redaktorka. Práve táto práca ma priviedla k bubeníkovi Martinovi Valihorovi, s ktorým som robila rozhovor. Spontánne mi ponúkol brigádu, v rámci ktorej som mu vypomáhala. Keďže som mala v každej redakcii praxujúcich spolužiakov – žurnalistov, skúsila som Martinovi robiť PR. To ma začalo tak veľmi baviť, až som pri tom napokon ostala. Prechod do umeleckého PR bol pre mňa niečo ako prirodzený vývoj tej kultúrnej novinárky vo mne. Naďalej som v dennodennom kontakte s redakciami, naďalej pracujem s umelcami, naďalej píšem, kreujem, tvorím, komunikujem.
Niektorí ľudia v dnešnej dobe stále podceňujú PR. Ako by vyzerala kariéra verejne známych osobností bez manažérov ako si ty?
Keby museli zvládať všetko sami, tak by to jednoducho zvládali aj bez manažérov, nič iné by im neostávalo. Museli by ale sedieť jedným zadkom asi tak na desiatich stoličkách, čo by určite nebolo príjemné. Faktom je, že kredit a image umelca okamžite stúpa vo chvíli, keď ho začne zastupovať manažér či PR manažér. V praxi to znamená, že ak príde novinárovi tlačová správa napríklad s titulkom: „Emma Drobná vydáva najočakávanejší album roka“, vyznelo by zvláštne, ak by tento e-mail prišiel do redakcie od samotného umelca. Ale ak príde od PR agentúry alebo PR manažéra, médiá ten titulok prijmú ako fakt, pretože daného PR manažéra vnímajú tak, že má určitý prehľad a kvalifikáciu na to, aby si mohol dovoliť vyhodnotiť a verejne označiť napríklad nejaký album ako debut roka…
Momentálne sa staráš aj o známych hudobných umelcov, ako napríklad Celeste Buckingham či Majk Spirit. Ako s nimi prebiehal kontakt a samotný začiatok práce?
So Celeste som sa spoznala vďaka jej producentovi Martinovi Šrámekovi zo štúdia Littlebeat. On je ten, kto Celeste objavil. Ako jej producent sa rozhodol zohnať jej manažéra a oslovil mňa. To bol začiatok našej spolupráce. Potom, čo Celeste raketovo vystrelila s hitom Run Run Run, som sa stiahla do funkcie PR manažérky. Jej úspech si žiadal okamžitý rast a diverzifikáciu tímu a ja som si ponechala funkciu, ktorá mi bola najbližšia a tú mám dodnes.
S Majkom som sa spoznala vďaka tomu, že jeho mladší brat Tomáš, ktorý je dnes úspešným scenáristom, bol môj spolužiak na žurnalistike. Vďaka Tomášovi som počas vysokej školy narazila na Majkov mixtape Mladý rebel, čo je dnes už totálny underground :) vtedy som si povedala, tento chalan bude jedného dňa veľká hviezda. O pár rokov neskôr prišiel Nový človek, vznikla Soul For Show a ja som sa rozhodla cez Tomáša Majka skontaktovať. Rovnako ako Celeste aj Majk v tej dobe raketovo stúpal a preto rád uvítal v tíme človeka, ktorý prevzal jeho komunikáciu s médiami.
Je samozrejmosťou, že ťa oslovujú aj ľudia, ktorí sa jednoducho chcú stať slávnymi. Čo by ale mali klienti o svojej tvorbe vedieť pred tým, ako za tebou prídu?
Je celkom osožné, ak vedia pomenovať posolstvo, ktoré chcú fanúšikom odovzdať. Ešte osožnejšie je, ak vedia presne, v čom spočíva ich pridaná hodnota na scéne. V čom sú práve oni výnimoční…
Ktoré ďalšie osoby agentúra Soul For Show zastupuje?
Ako PR agentúra zastupujeme speváčky Máriu Čírovú, Emmu Drobnú, Celestinu sestru Carmel Paradise, Veroniku Strapkovú alias VeronikaS, kapely Polemic, Lavagance, portfólio českého vydavateľstva Supraphon na Slovensku, robíme PR festivalu One Day Jazz Festival, huslistke a speváčke Miriam Kaiser, speváčke Janais, zastupujeme českých umelcov a kapely Human Face, Jakuba Ondru, Divokého Billa, Matěja Vávru… A komunikujeme aj tzv. betaprojekty našich umelcov, čiže popri Lavagance aj sólový projekt RAKOVICKY, alebo okrem sólo projektu Majk Spirit aj jeho domovský projekt H16 a podobne.
Okrem spolupráce so slovenskými i českými umelcami sa môžeš pochváliť aj prácou PR manažérky pre filmy ako Masaryk, Tlmočník, Dve nevesty a jedna svadba či Dôverný nepriateľ. Bol prechod do tejto sféry PR sveta samovoľný, alebo cielený?
Bolo to tak 50:50. V rámci potreby prirodzeného rastu a vývoja som cítila, že popri hudobnom PR by som rada takpovediac „zabrdla“ aj do toho filmového. Asi to vo mne driemalo od mojich študentských čias, kedy som asi rok a pol písala filmové recenzie pre portál Aktuality.sk. Jedného dňa prišla ponuka, aby Soul For Show spropagovala ročník, kedy sa Art Film Fest sťahoval z Trenčianskych Teplíc do Košíc. Po tomto projekte prišla ponuka spropagovať film Masaryk. Po Masarykovi si k nám našli cestu Bajkeri, po nich Tlmočník, Dve nevesty a jedna svadba a najnovšie film Dôverný nepriateľ.
V čom sa líši zastupovanie hudobného umelca od zastupovania filmového projektu a čo uprednostňuješ?
Bavia ma obe. Mnohé ich spája a zároveň sú v mnohom odlišné. Zastupovanie umelca si žiada väčší osobný a subjektívny vklad a tým pádom aj silnejší mediálny lobing. Filmové PR sú neutrálnejšie vody. Slovenské médiá o filmoch informujú radi. Občas mám pocit, akoby pri filmoch pociťovali viac svoju povinnosť informovať, než pri hudbe. Ďalší dôležitý rozdiel je v trvaní kampane. Pri filme je úplný pilier kampane prvá dvojtýždňovka filmu v kinách. Je to najdôležitejšia etapa životnosti filmu. Hudobné kampane sú flexibilnejšie. S ich trvaním sa dá pracovať a ich životnosť je dlhšia.
Ako sa ti pracuje na filmových projektoch? Čo je na filmových projektoch zaujímavé a čo naopak „otravné?“
Nenapadá mi nič, čo by bolo otravné. Keby ma na to niečo otravovalo, nevenovala by som sa tomu. Zbožňujem prácu na filmoch. Každý film mi prinesie do života nový príbeh. Rovnako ako pri hudbe každý album, klip alebo singel.
Ako približne prebieha práca na filmovom projekte a ako vyzerá tvoj klasický pracovný deň?
Každý môj deň je úplne iný. Náplň môjho dňa sa odvíja od toho, v ktorej fáze sa práve nachádzajú naše aktuálne projekty alebo kampane. Podľa toho sa venujem buď budovaniu mediálneho plánu a komunikačnej stratégie, alebo kreatíve a písaniu tlačových správ, mediálnemu lobingu, prípadne organizácii tlačových konferencií, slávnostných krstov a premiér, alebo chodím s umelcami na rozhovory. Vo všeobecnosti väčšinou počas dňa komunikujem s médiami a v noci s umelcami, pretože kým novinári sú skôr denné tvory, umelci ožívajú v noci.
Aké máš inšpirácie, čiže osoby, vďaka ktorým sa ti lepšie pracuje? Dalo by sa dokonca povedať, že máš nejakých mentorov, ktorí ti pomohli začať a usmerniť kariéru?
Mám. Všetko sú to bezkonkurenčne najlepší hudobní manažéri a producenti v našom teritóriu. V mojich začiatkoch to boli štyria páni, Lumír Mati, ktorý je dnes Celestiným manažérom, ďalej moja veľká inšpirácia, Majkov manažér Michal Matejovič. A tiež Juraj Cocher a Miloš Oríšek – hudobní agenti zo spoločnosti Gentle Groove Production. Dnes je moja agentúra veľmi blízko spätá s veľkým produkčným domom Creative Music House, ktorý tvorí trojica Peter Graus, Tomáš Zubák a Marián Kachút. Títo páni sú tiež moja veľká inšpirácia. A napokon – hoci sa nikdy profesne nevenovali umeniu – moji rodičia, pretože obaja majú nemalé skúsenosti s podnikaním. Vďaka nim som sa odvážila postaviť na vlastné nohy a risknúť cestu biznisu a nie zamestnanca.
V živote je dôležité, aby mal človek rád to, čo robí. Čo teba na tvojej práci najviac baví a uspokojuje?
Som rada, že mám stále priestor na písanie, pretože odjakživa som vedela, že to, čo ma bude živiť, bude písanie. A som vďačná za to, že mám úplne flexibilnú prácu, v ktorej nie je ani milimeter priestoru na rutinu, a zároveň totálna časová sloboda. Keď si zmyslím, zbalím si počítač a odletím na týždeň kamkoľvek, kam ma to ťahá a pracujem na diaľku. Som úprimne rada, že moja práca mi takéto úlety umožňuje. Veľkou výhodou je aj práca s umelcami. Človek sa nikdy nenudí, je s nimi veľa zábavy a je to práca plná silných emócií, ktoré vás prevalcujú. Preto mám s mojimi umelcami silné putá. Po čase sa z klienta vždy stane blízky priateľ. To je u nás už priam pravidlo :)
Keďže sme filmový portál, nevyhneš sa otázke, aká ja tvoja Top 5 obľúbených filmov. Ktoré sú teda podľa teba najlepšie a prečo?
Mám TOP šestku :)
1) Môj absolútny top je Inception kvôli skvelému námetu, obsadeniu i soundtracku. Môžem ho pozerať tisíckrát a vždy v ňom nájdem niečo, čo som si pred tým nevšimla.
2) Zbožňujem Matrix, je to klasika, videla som ho určite už stokrát. Bola to revolúcia vo svete filmu, ktorá všetko zmenila.
3) Moja veľká srdcovka je Captain Phillips. Je to jeden z najlepších výkonov Toma Hanksa, fascinuje ma skutočný príbeh, na ktorom je ten film postavený a množstvo zaujímavostí z nakrúcania. Napríklad, že režisér Paul Greengrass, aby dosiahol maximálnu autenticitu pri scéne, kedy piráti prepadnú loď, rozdelil hercov na dve skupiny, a po celú dobu príprav filmu ich od seba držal oddelené – somálski herci zvlášť a americkí zvlášť. Herci sa reálne videli prvýkrát tvárou v tvárou naozaj až na ostrej na pľaci, keď hrali prepadnutie lode. Pokladám to za dokonalú filmovú alchýmiu a prácu s emóciami pred kamerou.
4) Z česko-slovenských snímok je mojím favoritom Masaryk. To, čo dokázali spoločne Karel Roden, Julius Ševčík a Rudolf Biermann, je pre mňa osobne kvalitou široko-ďaleko jediná hollywoodska produkcia v našich končinách.
5) Úplne najnovšie vo mne zarezonovala dráma Light Between Oceans, príbeh vojnového veterána, ktorý odíde hľadať životný pokoj stratený vo vojne na opustený ostrov, dobrovoľne tu žije sám a stáva sa strážcom majáka uprostred oceánu.
6) A samozrejme, mám aj jednu hudobnú filmovú srdcovku – biografiu Johnnyho Casha Walk The Line.
Ďakujeme za rozhovor a do budúcnosti ti prajeme iba viac úspechov! Je ešte niečo, čo by si našim čitateľom na záver chcela odkázať?
Ja ďakujem. Určite áno, nech idú do kina! Pretože film bol stvorený na veľké plátno.