Čokopoviedky #22
Máte pocit, že ste už starí na jedenie čokoládok z adventného kalendára? Nuž, pravda to určite nie je, nikto nikdy nebol príliš starý na jedenie čokolády. No ak máte taký pocit, otvárajte si s nami radšej náš REWIND Adventný kalendár, v ktorom sa každý deň dočkáte Čokopoviedky. Tie nám rozpovedia príbehy obľúbených superhrdinov počas vianočných sviatkov. Dnešné dvadsiate druhé okienko sa práve otvára:
Stromček, rozsvieť sa!
„Takže, decká, rozprávali sme sa s Victorom a myslíme si, že už ste dosť starí na to, aby ste nám pomohli s prípravami na Vianoce,“ povedala Rosa Vasquezová, manželka Victora Vasqueza a adoptívna matka šiestich detí.
„Radi pomôžeme, Rosa,“ povedala Mary, ich najstaršia adoptívna dcéra a usmiala sa na Rosu.
„Výborne, to rada počujem. Rozdelila som vás do dvojíc a každá dvojica zaobstará niečo iné. Mary, ty s Darlou,“ povedala Rosa a ukázala na svoju druhú adoptívnu dcéru, ktorá bola mladšia ako Mary, „vy pôjdete nakúpiť potraviny. Popravde, viac v tomto dôverujem ženám ako chlapom.“
Rosa sa zasmiala a Mary s Darlou sa k jej smiechu pridali. Mary im potom dala lístok s potravinami, ktoré majú nakúpiť, a taktiež peniaze. Dievčatá si to zobrali, odložili, obliekli si na seba teplé oblečenie a odišli do obchodu. Rosa sa potom obrátila na svojich štyroch adoptívnych synov.
„Pedro, Eugene, tu máte peniaze a choďte kúpiť vianočné svetielka,“ povedala dvom chlapcom, tí prikývli a rovnako ako ich adoptívne sestry odišli do obchodu. Potom sa otočila na na posledných dvoch chlapcov. Jeden z chlapcov mal v ruke barlu, pretože mal problém s nohou.
„Čo budeme robiť my?“ spýtal sa druhý chalan, ktorý nemal barlu a volal sa Billy.
„Vy, chlapci, zaobstaráte vianočný stromček. Myslíte, že to zvládnete?“ opýtala sa a neisto sa pozrela na chlapca s barlou, ktorý sa volal Freddy.
„Zvládneme to, neboj sa, Rosa. Nejak ho domov donesieme,“ usmial sa na ňu Freddy.
„Dobre teda. Ak by ste mali nejaké problémy, zavolajte,“ povedala Freddymu a Billymu, dala im mobilný telefón a peniaze a chlapci po vzore svojich súrodencov odišli z domu.
„Tak čo, Billy, kam pôjdeme?“ opýtal sa Freddy.
„Neviem ako ty, no ja neplánujem ísť peši,“ usmial sa Billy a zakričal: „Shazam!“
Billyho trafil blesk. Keď svetlo z blesku pominulo, na Billyho mieste už nestál chlapec, ale muž v červenom obleku, na ktorom bol vyobrazený blesk. Billy sa premenil na superhrdinu.
„Hah, dobrý nápad, Billy. Shazam!“ zakričal aj Freddy a podobne ako do Billyho predtým, aj do neho vrazil blesk. Freddy sa tiež zmenil na dospelého superhrdinu, no oblečený nemal červený oblek, ale modrý.
„Môžeme letieť?“ spýtal sa Billy.
„Samozrejme,“ povedal Freddy a vzlietol. Billy ho nasledoval.
Chvíľu leteli nad mestom, pretože presne nevedeli, kde sa predajňa s vianočnými stromčekmi nachádza. Keď ju už však videli, Billy sa šibalsky usmial na Freddyho.
„Dáme preteky?“ opýtal sa Billy.
„Že váhaš,“ zasmial sa Freddy a v lietaní ešte pridal.
Obaja leteli s vetrom opreteky, no nakoniec prileteli k predajni narovnako.
„Vyhral som!“ skríkol Freddy.
„No to určite! Vyhral som ja,“ povedal Billy.
„Prepáčte, prišli ste si kúpiť vianočný stromček?“ opýtal sa nejaký pán. Billy s Freddym sa na neho pozreli a prestali sa hádať.
„Vlastne áno, prišli sme si sem kúpiť stromček,“ usmial sa na pána Billy.
„Výborne, ja som tu predavač, tak ak si ho vyberiete, prosím, dajte mi vedieť,“ povedal predavač a rukou ukázal smerom k stromčekom, z ktorých si mohli Billy s Freddym jeden vybrať.
Freddy s Billym sa prechádzali po chodníku lemovanom stromčekmi a snažili sa vybrať jeden, ktorý by bol dokonalý.
„Čo tento?“ opýtal sa Freddy Billyho a ukázal na nejaký strom.
„Nie, príliš malý.“
„A tento?“
„Príliš suchý.“
„A čo takto tento?“
„Veď toto ani nie je ihličnatý strom, to je palma! Kto to vôbec zaradil medzi vianočné stromčeky?“ rozčuľoval sa Billy.
„Možno majú nejakých zákazníkov, ktorí chcú mať exotické Vianoce.“
„Ach, to je jedno. Nie je tu žiaden dobrý.“
„Vybrali ste si?“ opýtal sa ich predavač.
„Bohužiaľ nie, nemáte tu ešte nejaké iné stromčeky? Tieto nie sú dostačujúce.“
Predavač sa najprv pozrel na Billyho, potom na Fredddyho a prikývol. Otočil sa a ukázal im, že ho majú nasledovať. Bratia na seba pozreli, no bez slova išli za ním. Predavač ich viedol k akejsi drevenej búde, ktorá bola trochu ďalej od vianočných stromčekov, no zrejme patrila ešte tomuto predavačovi.
Predavač prišiel k drevenej búde a chystal sa otvoriť dvere, no ešte pred tým sa otočil na Billyho a Freddyho.
„Viete, v tejto búde mám odložené tie najlepšie vianočné stromčeky len pre vybraných hostí. Ale vy vyzeráte ako superhrdinovia a to z vás teda naozaj robí vybraných hostí,“ povedal predavač, usmial sa a otvoril dvere. Keď chalani videli stromčeky vo vnútri, ostali v nemom úžase.
Tá stará búda totižto ukrývala asi pätnásť nádherných vysokých vianočných stromčekov, ktorým sa tie vonku ani zďaleka nevyrovnali. Billy a Freddy vošli dnu a pomaly prešli okolo každého stromčeka. Boli naozaj ohromení.
„Sú úžasné, pane,“ povedal Billy. „Takže si môžeme vybrať ktorýkoľvek chceme?“
„Áno, samozrejme. Nech sa páči,“ odpovedal mu predavač.
„Freddy, čo myslíš?“ opýtal sa Freddyho Billy.
„Mne sa páči tento,“ povedal Freddy a ukázal na najvyšší stromček v miestnosti.
„Dobre, tak berieme tento,“ povedal predavačovi Billy.
„Skvelá voľba, páni,“ s úsmevom im odvetil predavač.
Chalani potom zaplatili za stromček, Billy ho vzal do rúk a obaja vyšli von. Zakývali na rozlúčku predavačovi a vyleteli do vzduchu. Leteli priamo domov.
„Myslím, že sme vybrali dobrý,“ povedal Freddy.
„Áno, je super. Ostatným sa isto bude páčiť,“ povedal Billy a zahľadel sa na stromček. Chvíľu si ho za letku obzeral a skúmal, či má nejaké nedokonalosti. Zo zamyslenia ho ale vytrhol Freddyho krik.
„Billy, pozor!“
Billy sa stihol pozrieť akurát na to, ako do neho takmer narazilo lietadlo. S lietadlom sa navzájom vyhli, no bolo to iba o chlp. Pri tomto manévri však Billy pustil stromček a ten momentálne padal z obrovskej výšky na zem.
„Mám ho,“ skričal Freddy a zletel dole za stromčekom. Podarilo sa mu ho našťastie chytiť .
Billy si vydýchol a letel za svojim adoptívnym bratom. Priletel k nemu, obzrel si stromček a uistil sa, že je v poriadku.
„Dokelu, už som si myslel, že je po ňom. Vieš čo, asi nie je bezpečné večer lietať nad mestom, keď nič nevidno. Nie sme už tak ďaleko od domu, možno by sme mali ísť radšej peši.“
„Úplne s tebou súhlasím, Billy. Takýto adrenalín už nepotrebuje zažiť ani jeden z nás,“ nervózne sa zasmial Freddy a spolu s Billym zleteli na zem, odkiaľ pokračovali domov peši.
„Skôr, ako prídeme domov, nesmieme zabudnúť sa premeniť naspäť, inak Rosa a Victor dostanú šok,“ prerušil ticho popri chôdzi Freddy.
„Súhlasím. No musíme si vymyslieť nejakú výhovorku, aby nám uverili, že sme ten stromček naozaj priniesli sami.“
„Čo takto taxík? Vzali sme si taxík, aby sme sa so stromčekom dostali rýchlejšie a ľahšie domov.“
„To nám neuveria. Ktorý taxikár by si vzal do auta takýto obrovský stromček?“
„No, asi máš pravdu. A čo tak metro? Tam by sa vošiel a k tomu ešte ani nemáme zastávku tak ďaleko od domu.“
„To je výborný nápad, Freddy. Musíme ale ešte minút nejaké peniaze, aby nám uverili, že sme naozaj cestovali metrom.“
„Myslím, že to nebude problém. Poď, poznám tu neďaleko jeden obchod, ktorý sa ti bude páčiť.“
„Tak to som zvedavý. Veď ma!“
Ešte chvíľku išli pešo, až prišli k akejsi cukrárni. Billy otvoril dvere a nechal vojsť dnu prvého Freddyho, ktorý dovnútra vošiel aj so stromčekom. Vo vnútri to príjemne voňalo a Billy s Freddym sa postavili do dlhého radu prevažne detí, ktoré čakali, kedy prídu na rad a budú si môcť kúpiť niečo dobré pod zub. Aj keď všetci na dvoch dospelých mužov v čudných kostýmoch a so stromčekom po boku pozerali akosi divne, im dvom to nevadilo a trpezlivo čakali v rade.
Niektoré deti aj odvážne prišli a spýtali sa Billy, či sa s ním môžu odfotiť. On sa zaškeril na brata, no deťom vyhovel a nechal ich, aby sa s ním odfotili. Freddy mal celý čas o seba opretý stromček a už si v hlave predstavoval, čo dobré si kúpi.
Po dvadsiatich minútach čakania sa konečne dostali Freddy a Billy na rad a mohli si vybrať. Prekazili im to ale traja muži v maskách, ktorí vošli do cukrárne so zbraňami v rukách.
„Toto je prepad! Všetci si ľahnite na zem!“ zakričal muž, ktorý stál v strede a v jednej ruke držal tašku, do ktorej chcel asi dostať peniaze od predavačky.
Všetky deti a dospelí, ktorí tam boli, si poslušne ľahli na zem, rovnako ako predavačky. Jediní dvaja ľudia, ktorí zostali stáť, boli Billy a Freddy.
„Hej, vy dvaja! Vy ste ma nepočuli? Na zem!“
Billy sa pozrel na Freddyho so zdvihnutím obočím, Freddy na neho pozrel a len pokrčil plecami.
„Pane,“ začal Billy pomaly, „myslím, si, že tu nie je nutné násilie. Keď si chcete niečo kúpiť, kúpte si to a nekradnite peniaze. To ste zlodeji a k tomu ešte bez štipky súcitu, keď chcete okradnúť cukráreň na Vianoce? No my vám to nemôžeme dovoliť. Sme totižto superhrdinovia.“
Billy dopovedal, zatváril sa vážne a dal si ruky v bok. Zlodej, ktorý bol v strede a ktorý predtým rozprával, sa neveriacky pozrel na svojich spoločníkov a všetci traja sa začali smiať.
„To snáď nemyslí vážne? Tento hlupák v pyžame sa hrá na superhrdinu? A čo vôbec ten blesk vpredu znamená? Že bleskovo pustí do gatí, keď na neho namierime zbrane?“ rozprával a pomedzi to sa smial prostredný zlodej tak, že sa mu v očiach objavili slzy. Po chvíľke smiechu si ich však utrel a namieril zbraňou na Billyho. Billy zdvihol ruky do výšky ramien a pomaly išiel k útočníkovi.
„Pane, ako som vravel, násilie nie je potreb…,“ nedopovedal Billy, pretože po ňom začal prostredný zlodej strieľať. Vystrieľal celý zásobník, no všetky guľka narazili do Billyho superhrdinského tela a následne na to spadli na zem.
„Čo to…?“ chcel povedať zlodej, ktorý strieľal, no nestihol. Billy k nemu pribehol a vrazil mu päsťou do bruchu. Zlodej preletel cez otvorené dvere a pristál na druhej strane ulice v bezvedomí.
Zvyšní dvaja zlodeji si nabíjali zbrane a chystali sa na Billyho začať strieľať, no v tom momente k nim pristúpil Freddy (ktorý medzitým oprel stromček o pult a poprosil skrývajúcu sa vystrašenú predavačku, nech mu na neho dohliadne) a vytrhol im zbrane z rúk. Zbrane vďaka supersile stlačil do jednej veľkej kovovej gule, takže to pôsobilo, ako keby boli z gumy, a potom svoj výtvor hodil na zem.
Nakoniec pristúpil k dvom zlodejom, chytil ich za goliere búnd a rovnako ako predtým Billy ich vyhodil von dverami za ich šéfom. Všetci traja zlodeji ležali na druhej strane ulice a nevládali sa pohnúť. Billy s Freddym si oprášili ruky a prišli k skrývajúcej sa predavačke.
„Takže, zavolajte políciu a povedzte im, čo sa tu stalo a nech si prídu pre týchto nespratníkov. Predtým si však poprosím jeden čokoládový muffin. A pre teba bude čo?“ otočil sa Billy k Freddymu.
„Ja si dám dve vanilkové rolády.“
Predavačka im roztrasene dala ich objednávku, chlapci zaplatili, Billy zobral stromček pod pazuchu a obaja vyšli z cukrárne a zamierili domov.
„Celkom rušná noc na to, že sme išli iba po jeden vianočný stromček,“ poznamenal Freddy, keď sa nachádzali už len približne kilometer od domu.
„To si píš. A teraz si predstav, aká by bola rušná, keby sme kriminálnikov vyhľadávali schválne. Strašná je tá dnešná doba, keď si zlo nedá pokoj ani na Vianoce,“ krútil neveriacky hlavou Billy.
„Billy, už znieš ako dospelý,“ zasmial sa Freddy.
„To bude asi tým, že som v tele dospelého superhrdinu. Och, skoro sme zabudli. Sme už takmer doma a ešte vyzeráme ako dospelí. Nesmú nás takto vidieť Rosa a Victor. Rýchlo, premeňme sa,“ povedal Billy. Freddy prikývol a obaja spolu naraz zakričali slovo Shazam, oboch ich trafil blesk a potom už na ceste nestali dvaja superhrdinovia, no už len dve obyčajné deti so stromčekom, pričom jedno z nich bolo nútené chodiť o barle.
„Ach, skoro som zabudol, že ja to bez podpory nezvládnem,“ povedal Freddy, keď sa pozrel na svoju barlu. „Ako ten stromček dotiahneme až domov s našou detskou silou?“
„Jednoducho,“ žmurkol na adoptívneho brata Billy. „Použijeme mobil.“
Zavolali Victorovi, ktorý pre nich prišiel autom a spoločnými silami naložili strom do auta. Prešli zvyšný kilometer autom a pred domom ho už pomerne ľahko dotiahli až dovnútra, pričom najväčšiu zásluhu na tom mal ich adoptívny otec. Keď zvyšok rodiny videl, aký nádherný stromček chlapci kúpili, zostali v nemom úžase.
„Chlapci, ako sa vám podarilo nájsť taký nádherný stromček?“ opýtala sa prekvapene Rosa.
„To je tajomstvo. Vianočný zázrak,“ usmial sa Billy, no zvyšné štyri deti si domysleli, ako to asi bolo.
„A ako ste ho dotiahli až tak blízko k domu?“
„Ako som povedal. Vianočný zázrak. Ale dosť bolo otázok o nás. Čo ostatní? Splnili svoje úlohy? A kde si vlastne bola ty s Victorom?“
„Áno, všetci to zvládli na jednotku. Kúpené ingrediencie sme už dokonca stihli s dievčatami aj pripraviť a urobiť z nich vianočnú večeru. Nuž, a kde sme boli my s Victorom? No predsa kupovať darčeky,“ povedala Rosa, za čo si vyslúžila prekvapené pohľady. „No veď to nemôžem nechať všetko len na Santu. A teraz poďte, ozdobíme stromček, nech máme pod čo tie darčeky položiť.“
Nasledujúcu pol hodinu tak zdobili stromček rôznymi ozdobami a nakoniec pridali aj vianočné svetielka. Billy potom zobral koniec svetielok, strčil ho do zásuvky a povedal:
„Stromček, rozsvieť sa!“
A stromček sa rozsvietil.
KONIEC
Pokiaľ si chcete prečítať aj ďalšie Čokopoviedky, navštívte náš REWIND Adventný kalendár a každý deň až do Vianoc si otvorte jeden unikátny príbeh.
Zdroj: Ondrej Kačkoš
