Najobľúbenejším Francúzom sa „oficiálne“ nedávno stal herec Omar Sy. Po ohromnom hite Nedotknuteľní (2011) sa zo zdanlivo neznámeho mena stal jeden z najznámejších európskych hercov súčasnosti a od vtedy sa objavil v mnoho veľkých filmoch, ako napríklad Jurský Svet, X-Men, Inferno atď. Teraz sme konečne mali možnosť pozrieť si jeho najnovší film, v ktorom hrá hlavnú úlohu. Oslovila nás snímka? Aké emócie, či už pozitívne, alebo negatívne v nás nová komédia/dráma vyvolala? Aj dvaja sú rodina recenzia vám na všetky otázky odpovie.
Aj dvaja sú rodina recenzia
Výstredný extrovert Samuel (Omar Sy) si užíva bezstarostný život na teplom juhu Francúzska. Jedného dňa ho však navštívi bývalý víkendový flirt Kristin (Clémence Poésy) a nadobro mu zmení život. Dieťa, ktoré žena drží v náručí je totiž jeho dcéra. Maličkú mu bez súhlasu otca nechá a navždy odíde – Samuel sa ocitá v beznádejnej situácii.
Toto všetko sa dozvieme v prvých minútach filmu, takže sa nemusíte báť, že som vám práve prezradil dôležitú zápletku. Čo nasleduje je prehnaný príbeh, ktorý však začne postupne dávať zmysel. Je ťažké vám vysvetliť pocity pri sledovaní tejto dramatickej komédie bez toho, aby som vás pripravil o príbehové prekvapenia. A presne to ma na príbehu veľmi milo prekvapilo. Za čas som si totiž už zvykol, že komédie zväčša nemávajú zložitý a emocionálne hlboký príbeh. Aj dvaja sú rodina ma ale presvedčil o opaku a ukázal mi, že výnimky stále existujú.
Zabodovala komediálna stránka?
Francúzsko vždy bolo, je a v budúcnosti pravdepodobne aj bude krajinou, kde sa rodia najlepšie filmové komédie. Herci ako Lous de Funès, Gérard Deroardieu, Jean-Paul Belmondo a mnoho ďalších budú navždy zapísaní v našich spomienkach ako legendy tohoto žánru. Dokáže sa s nimi však hviezda na vzostupe Omar Sy porovnávať? Odpoveď na extrémne subjektívnu otázku sa vám zrejme páčiť nebude: Záleží od človeka. Áno, presne tak. Komédie sú totiž žáner, v ktorom sa najviac líšia názory rôznych ľudí. Humor vždy bol a aj by mal ostať čisto subjektívnym.
Čisto teoreticky sa však skúsme na vtipnú stránku filmu Aj dvaja sú rodina pozrieť objektívne. Humor, vtipy a vzácny talent rozosmiať ľudí rečou tela je v snímke miestny a nie je prehnaný. Aj keď občasne trápny, je celkom inteligentný a nie je ho toľko, že by sa stal nudným. Tu dokonalo zažiari podžáner filmu: dráma. Na začiatku príbehu prevláda pozitívna a vtipná atmosféra, ku koncu sa však atmosféra stáva síce stále pozitívnou, ale zároveň smutnou a dramatickou. Striedanie medzi dobrými a zlými chvíľami vo filme pôsobí takmer ako metafora pre reálny život. Ten je taktiež veľmi premenlivý.
Príbeh
Ako som už skôr spomínal, príbeh, aj keď sa spočiatku zdá extrémne prehnaný, začína s vývojom dávať zmysel. Postupne, kúsok po kúsku sa nám odkrývajú detaily (miestami gýčové) a rázom sa nám pred očami začne komédia meniť na smutnú drámu. Niekto by túto zmenu mohol považovať za negatívnu, mňa osobne však celkom oslovila. Príbeh bol skvelý, veľmi sa mi páčil. Je plný cliché, na to som si ale už ako-tak zvykol a od väčšiny „obyčajných filmov na krátkodobé pobavenie“ ani ich absenciu neočakávam. Celkom dosť mi ho ale skazil neuveriteľne prehnaný, odfláknutý a nezmyselný koniec. Nepomohol mu ani fakt, že postavy boli napísané jednotvárne a nebolo vidieť príliš veľký vývoj ich osobností.
Herecké obsadenie
Celok bezpochyby dáva do pohybu a o tempe rozhoduje herec v hlavnej úlohe, Omar Sy (Samuel). Omarov štýl hrania je rovnako excentrický, ako bývajú postavy, ktoré stvárňuje. Buď si ho zamilujete, alebo ho budete nenávidieť a radšej si vydlabete nechtami oči a uši si zapcháte popcornom. Spolu s Antoine Bertrandom (Bernie) a Gloria Colstonovou (Gloria, Samuelova dcéra) vytvárajú sladkú trojicu s emocionálnym a humorným potenciálom, ktorý je zvučný počas celej dvojhodinovej dĺžky filmu.
Zvyšok hereckého obsadenia tvorili Clémence Poésy, Anna Cottis, Barrie Martin, Attila G. Kerekes a mnoho ďalších. Tí svoje roly zvládli skvelo a bezproblémovo nás presvedčili ich postavy zo srdca nenávidieť, alebo milovať.
Režisér Hugo Gélin svoju prácu zvládol skvelo a s pomerne veľkým produkčným rozpočtom naložil dobre. Scenáristovi Methieu Oullionovi chcem vytknúť už vyššie zmienený problém s postavami. Ich vývoj by mal byť vyjadrený lepšie, ako iba jednoduchým skokom 8 rokov do budúcnosti. Kameru mal na starosti skvelý Nicolas Massart, ktorý svoju prácu zvládol vskutku bravúrne. Film je natočený úžasným, až umeleckým vonkajším štýlom, ktorý by sa nestratil ani medzi tohtoročnými Oscarovými snímkami. Vzhľadom na to, že sa jedná „iba“ o komédiu je to pôsobivé.
Zhrnutie
Dramatický príbeh so správnou dávkou miestami prehnaného humoru ma zaujal. Zmeny medzi šťastnými a smutnými chvíľami takmer pôsobia ako metafora pre reálny život, s ktorým sa stretáva každý z nás. Herci svoje roly zvládli dobre, aj keď bezpochyby vyčnieva Omar Sy, ktorý celý film ťahal. Medzi komédiami sa určite nestratí nielen vtipmi, ale aj kvalitou vizuálneho spracovania. Celkový dojem mi radikálne znížil absurdný koniec príbehu. Film dostáva hodnotenie 6,5/10.
