Alan Wake Remastered RECENZIA
Recenzovaná verzia: PlayStation 4
Je to naozaj tak. Žijeme v dobe herných prerábok, remasterov a HD konverzií, ktoré sa neraz snažia priblížiť tie najväčšie klasiky modernej generácii. Netreba si, samozrejme, mýliť remake a remaster, čo je pre mnohých, najmä v tuzemsku, veľký problém. Remake by mal primárne prerábať pôvodnú hru (z ľubovoľného roku). Podrobí ju terajším gameplay štandardom a audiovizuálnym požiadavkám, pričom zasahuje do pôvodného materiálu, ktorý slúži iba ako koncept pre nový titul.
Úlohou remasteru je mierne osviežiť vizuál, zosilniť audio a zvýšiť rozlíšenie. Takže áno, je to o niečo ľahšia práca. A keďže už samotný názov hovorí o čo ide tentokrát, zostáva jediná otázka. Ako dobre zostarol originálny a podľa mňa aj najlepší titul fínskeho štúdia Remedy? To vám prezradí naša recenzia na Alan Wake Remastered.
Nakoľko ide o remaster, je asi zbytočné siahodlho približovať všetky jednotlivé súčasti a mechaniky, ktorými disponoval už pôvodný Alan. Ostatne, za desať rokov ste si už o ňom mohli niečo prečítať, a pokiaľ si aspoň matne nepamätáte vtedajšie vydanie, ešte by ste sa do tohto mystikou opradeného hororového dobrodružstva nemali púšťať. A to ani za svetla.
Dnešná recenzia Alan Wake Remastered sa primárne pozrie na to ako dobre svojho času výborné hodnotený projekt zostarol. Má vôbec zmysel púšťať sa do dekádu starého herného hororu? Koniec koncov, princípy strašenia a navádzania atmosféry museli za tú dobu zostarnúť? Dokážu byť vývojári zo zmieneného štúdia aktuálni aj po tak dlhej dobe? Možno vás tá odpoveď prekvapí, no dokážu. A dokonca s rovnakou efektivitou ako v roku 2010, kedy sa vlastníci konzol Xbox 360 po prvýkrát pustili do tejto virtuálnej nočnej mory.
Nočná mora, z ktorej niet uniku
Ak to neviete, Alan Wake je tradičnou akčnou adventúrou, ktorá je ale obalená hororovou témou. Zaoberať sa všetkými jej motívmi je pomerne zaujímavé. Aby ste chápali, Remedy Entertainment vtedy prišlo s viacvrstvovou dejovou líniou. Tá je prepchatá odkazmi na žánrové diela, avšak všetok tento pomyselný fan service vychádza z nášho ústredného hrdinu a tematického zasadenia.
Moderná doba a spisovateľ hororových románov, ktorý sa ocitol na pokraji kreatívneho bloku – Alan. Tento muž prichádza so svojou manželkou Alice do mestečka Bright Falls, kde sa ale čoskoro ocitá v zovretí temných síl. Ide o relatívne jednoduchý námet, ktorý ale vyčnieva práve atmosférou a fantastickým spracovaním jednoduchého konceptu.
Alan objavuje stránky svojej knihy (ktorú údajne nenapísal), no tá je pretavená do reality. A nakoľko ide o žánrového tvorcu, môžete si byť istý, že na ústrednú figúru čakajú problémy i množstvo smrť prinášajúcich stretnutí s neznámymi temnými bytosťami. To prečo sa ale niečo podobné deje si budete musieť zistiť sami, keďže práve odkrývanie onej mysticity je súčasťou celého zážitku.
A taktiež ide aj o dôvod, vďaka ktorému Alan Wake stále výborne funguje. Strašenie v ňom nie je prvoplánové a koncových užívateľov (hráčov, divákov alebo čitateľov) zrejme nikdy neomrzí prvok neznáma. A práve na tomto aspekte je založené celé rozprávanie. Na odkrývania a následnom skrývaní odpovedí. Rád by som zdôraznil aj to, že tvorcovia boli schopní svoje rozprávanie doviesť do uspokojujúceho zakončenia. Nemusíte sa teda báť akéhosi Lost syndrómu, kedy by autorské pero iba kopilo otázky, no odpovede by neprichádzali. Tu nič také nie je a je cítiť, že príbeh bol vopred pedantne navrhnutý a premyslený.
Hľaď do svetla a strieľaj
Ako som už napísal vyššie, hrateľnosťou ide o filmovú akčnú adventúru. V noci, kedy niet slnečných lúčov a bránite sa proti temným bytostiam, ide o typický akčný survival z pohľadu tretej osoby. Vašou najväčšou zbraňou budú lampy, baterky a ďalšie podobné zdroje umelého svetla, no aj rôzne brokovnice, lovecké pušky a malé revolvery.
Koncept bojovania je simplicitný – zamierite na oponenta svetlom a keď jeho temná aura opadne, zastrelíte ho zbraňou. Zákonite ide o niečo pomalšiu záležitosť, kedy nemôžete strieľať jedno monštrum za druhým. Hraniu to ale dodáva vítané spomalenie, ktoré zabíjaniu dodáva element reálnosti.
Aj napriek zjavnej jednoduchosti to ale výborne funguje. Jednak aj úplne obyčajná činnosť ako vybitie sa baterky dokáže navodiť nepríjemný strach a taktiež sa cítite v skľúčení temnoty slabo i zraniteľne súčasne. A v prípade, že to neviete, v tme ste tu takmer neprestajne. Gunplay ako taký je slušný, avšak nemali by ste očakávať zázraky, kde by vám každý výstrel odpálil ušné bubienky. Pre potreby žánrovej záležitosti je ale prítomná streľba plne dostačujúca a adekvátne efektná. Navyše, ťaží z audiovizuálnej prezentácie aj hry svetla a tmy, čím mnohé efekty vyniknú viac ako v iných podobných projektoch.
Rozprávajúce televízie a stránky z knihy…
Čo sa týka adventúrnych pasáží, tie sa spravidla skladajú z jednoduchého chodenia po lokáciách, interagovania s postavami a rozširovania dejového podhubia. Takzvaný lore a všetky textovo odprezentované udalosti okolo Alanových dobrodružstiev sú podané veľmi dobre a filmovo. To znamená, že väčšina prítomných javov dáva z príbehového hľadiska zmysel a to osobne oceňujem.
Nachádzať náhodne rozmiestnené papieriky je vo väčšine hier skôr smiešne a nelogické, avšak tu to zmysel dáva, lebo scenár a autorská šikovnosť. Schválne, skúste mi ukázať hru, kde by fungovalo rozprávanie príbehu prostredníctvom hovoriacich televízií. Alebo titul, v ktorom by poletujúce knižné stránky dokázali formovať atmosféru a naratívnu líniu bez toho, aby to vyznievalo kŕčovito.
V noci máte pre zmenu pred sebou množstvo prekážok aj v podobe logických rébusov, ktoré treba pokoriť pre postup v príbehu. Adventúrne časti sa v prirodzenej a príjemnej súhre striedajú s tými akčnými. V praxi a vo výsledku to znamená, že sa nikdy neprejete ani jedným zmieneným. Ku gameplay základu si viete pripočítať aj parádnu hororovú atmosféru, z ktorej neraz mrazí. A to je pre takýto žáner azda najideálnejšia kombinácia.
Wake up, Alan. Wake up
Alan Wake, neprekvapivo, funguje aj po desiatich rokoch od svojho úplne prvého vydania na staručkej konzole Xbox 360. Samozrejme, niektoré súčasti zostarli trochu viac, iné pre zmenu menej, avšak všeobecne platí, že počin od fínskeho Remedy odolal nepríjemnému nahlodávaniu zubu času. To z čoho totiž ťaží najviac je fantastická a neopakovateľná atmosféra, ktorá v divákovi, respektíve v hráčovi, zostáva dlho po dohraní poslednej naratívnej pasáže.
Sam Lake mal víziu a hoci tá vychádzala z početných hororových klasík (medzi nimi je aj Twin Peaks od Davida Lyncha), je prevedená tak umne a kompaktne, že to vlastne vôbec nevadí, práve naopak. Príbeh Alan Wakea a jeho nočných môr síce odkazuje a do nejakej miery sa aj inšpiruje tým najlepším, čo sa v tomto žánri urodilo, no vo svojej podstate je originálny, unikátny a neopakovateľný. Práve posledné adjektívum Alana odlišuje od bohatej konkurencie a dodáva mu špecifický punc, ktorý inde nenájdete.
A keď už sme pri tej neopakovateľnosti, Remedy má aktuálne ideálnu príležitosť nadviazať na svoj unikát (a za mňa osobne aj ich najlepšiu hru doterajšej doby). Ostatne, prezentácie nikdy nevydaného titulu Alan Wake 2 pôsobili výborne. A ja som naozaj zvedavý, kam by sa špecifické univerzum uberalo a ako by bol neskôr Alanov príbeh definitívne ukončený. Možnosti, aj vzhľadom na úplný záver jednotky, sú azda nekonečné a ja dúfam, že ich niekedy uvidíme vo veľkej AAA hre. Lepšiu príležitosť na to autorské srdce v podobe Lakea a fínski vývojári už mať nebudú.
Alan Wake Remastered RECENZIA – Zhrnutie
A aby som nezabudol, recenzia Alan Wake Remastered odchádza so solídnou známkou 8/10. A teda ako ideálny typ na dlhé jesenné večery plné hrania. Na úplný záver recenzie prosím tvorcov z Remedy Entertainment, aby v najbližších rokoch konečne prišli s dôstojným pokračovaním nekonvenčného a očividne nadčasového virtuálneho príbehu. American Nightmare, nanešťastie, nemôžem považovať za plnohodnotnú hru a dúfam, že na titul Alan Wake 2 niekedy reálne dôjde. Táto značka si sequel zaslúži.
