Dankove kontroly diskutérov a komentujúcich sa nebudú týkať konšpiračných webov
Moderované diskusie na internete. Téma nie je nová a je predmetom verejnej diskusie už viac ako dvadsať rokov. Odkedy sa aj na slovenskom internete rozšírili komentáre pod príspevkami v médiách a na blogoch, vyzývalo sa na identifikáciu komentujúcich. Hlavným zámerom malo byť vyvodzovanie zodpovednosti za zverejnený obsah, ale aj kultivácia verejného internetového priestoru.
Po masívnom rozšírení sociálnej siete Facebook sa zdanlivo zabila anonymita na internete.
Dovtedy používatelia internetu vystupovali buď pod prezývkou, alebo vôbec netvorili obsah. Po expanzii Facebooku sa na tejto sieti pod vlastným menom registrovali stovky tisíc Slovákov a spoločne s vyhľadávaním cez Google ste si mohli dohľadať takmer čokoľvek o komkoľvek.
TIP: Revolučné tlačidlo v Google je už na Slovensku, zbaví vás otravného obsahu
Andrej Danko a boj za kultiváciu komentárov
Zmienky o regulácii internetových diskutujúcich sa vyskytujú už roky, ale najväčšiu razanciu získali až po atentáte na Roberta Fica. V horizonte niekoľkých hodín po atentáte podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky informoval o zámere identifikovať diskutujúcich na internete.
Už poznáme návrh zákona
Dnes už poznáme konkrétny návrh zákona pre diskusie na internete doručený na Národnú radu SR. Pod návrh zákona z dielne SNS sa podpísali Roman Michelko, Rudolf Huliak, Andrej Danko a Adam Lučanský. Návrhom sa má meniť a doplniť zákon č. 265/2022 Z. zákona o publikáciách. Nejde teda o novelu takzvaného mediálneho zákona (zákon o mediálnych službách č. 264/2022).
Návrh zákona objasňuje predovšetkým dôvody a spôsoby vydávania opráv spravodajských príspevkov. Uvádza napríklad, že prevádzkovateľ média má viditeľne uvádzať adresu pre doručovanie návrhov na opravy, akceptovať ich a zverejniť, ak sa preukáže mylnosť publikovanej informácie.
Návrh pritom zmieňuje pojem „prevádzkovateľ spravodajského webového portálu“. Pojem „spravodajský webový portál“ sa pritom v slovenskej legislatíve nevyskytuje, respektíve nemá definíciu, konštatuje denník SME.
Kontrola diskusií existuje už dnes
Rozmach sociálnych sietí a diskusií na webstránkach si vynútil moderovanie obsahu diskusií, ktoré je dnes dobrým zvykom najmä na mainstreamových médiách. Prevádzkovatelia Facebook stránok majú možnosť moderovať komentáre takisto.
Facebook im k tomu ponúka sofistikované nástroje, ktorými možno komentujúcich hodnotiť, mazať ich konkrétne príspevky, prípadne im celkom znemožniť ďalší prístup. Táto zodpovednosť spravidla ostáva v rukách administrátorov danej stránky na Facebooku.
Aj samotný prevádzkovateľ sociálnej siete, americká spoločnosť Meta, má vlastné nástroje na kontrolu obsahu. Ak sa na sociálnej sieti šíri nebezpečný obsah, pomocou „technológie“, ako Meta túto funkciu nazýva, ju identifikuje a vymaže. Často pritom dochádza k mazaniu aj celkom bežných spravodajských príspevkov bez bulvárneho charakteru, s čím majú skúsenosti aj médiá na Slovensku.
Napriek tomu mnohé príspevky extrémistov a politikov vyvolávajúcich nenávisť a polarizáciu spoločnosti ostávali zverejnené naďalej.
Osobné údaje získané vo verejnom záujme
Druhou dôležitou oblasťou, ktorou sa zaoberá návrh zákona, sú diskusie na internete. SNS navrhuje nasledovné:
1) Ak prevádzkovateľ spravodajského webového portálu umožní na spravodajskom webovom portáli zverejňovanie komentárov ku komunikátom novinárskej povahy, je povinný vopred získať a overiť identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorej umožní zverejňovanie komentárov, na účel preukázania totožnosti tejto fyzickej osoby vo verejnom záujme.
Prevádzkovateľ spravodajského webového portálu by tak mal od používateľa vyžadovať napríklad aj rodné číslo alebo dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, meno s priezviskom či telefónne číslo.
Ďalej návrh uvádza, že prevádzkovateľ spravodajského webového portálu je povinný uchovávať identifikačné údaje fyzickej osoby získané podľa odseku 1 na účel preukázania totožnosti tejto fyzickej osoby vo verejnom záujme.
Či sa pod týmto verejným záujmom rozumie odhalenie identity širokej verejnosti, sme sa z návrhu nedozvedáme.
Návrh zákona nerieši sociálne siete
Zatiaľ to vyzerá tak, že akékoľvek zmeny súvisiace s väčšou kontrolou médií sa majú týkať štandardných médií, ktoré už sú regulované zákonom. Táto legislatíva sa ale nezaoberá alternatívnymi médiami, teda konšpiračnými webstránkami. Tie sú založené na publikovaní dezinformácií, misinformácií, tendenčných interpretácií a vôbec neoverených informácií.
Má sa pritom za to, že najvášnivejšie diskusie vznikajú pod príspevkami agresívne sa vyjadrujúcich verejne činných osôb a alternatívnych médií.
Návrh zákona z dielne SNS sa napokon nezmieňuje o sieťach ako Facebook, Telegram, YouTube, Instagram a ďalšími.
