Loveless RECENZIA

Snímka Loveless – v poradí siedme dielo ruského režiséra Andreya Zvyagintseva – upozorňuje a opisuje zvláštnosť dnešnej doby, rodín, vzťahov a morálky. Poukazuje na prebytok egoizmu a úbytok empatie v modernom človeku. Inak nazývaný aj ako zázrak ruskej kinematografie, nositeľ filmovej lyriky Tarkovského menom Andrey Zvyagintsev neprestáva prekvapovať ruské a európske publikum. Svojou lyrikou si dokázal získať filmových nadšencov, kritikov a aj laikov po celom svete. Vo svojom najnovšom počine nám prezentuje pohľad na klasickú ruskú rodinu pozostávajúcu z manželského páru – Borisa, Eugénii a ich 12-ročného syna Alyoši. Divák sa počas prvých minút expozície dozvedá, že spolužitie tejto domácnosti je na pokraji definitívneho konca.

Dvanásť rokov spolužitia ich priviedlo do absolútne bezvýchodiskovej situácie. Na dennom poriadku sú nekončiace sa hádky a spory. Manželský pár si navzájom vyčíta premrhané roky, nedostatok lásky a pochopenia. Eugénia považuje svojho syna a manžela za životnú chybu, bez ktorej by podľa jej názoru bola oveľa viac šťastná, ako je teraz. V chladných sporoch figuruje potajme aj ich syn. Skrýva sa za dverami a počúva trpké slová z úst vlastných rodičov.

Druhé životy

Pri jednej opätovnej hádke Alyoša zachytí to, že jeho matka nastolí tému o opatere po rozvode. Nik z rodičov nejaví o výchovu syna záujem a neostáva im nič iné, ako ho poslať do detského domova. Obidvaja už totižto majú svoj druhý život, do ktorého svojho potomka nevedia a nechcú zakomponovať. Borisa trápi spoločenská mienka, kvôli ktorej si ako tak zastáva syna. Prenasleduje ho myšlienka na to, ako zareaguje šéf v práci, ktorý je mimochodom pravoslávny zástanca úplných rodín. Všetky tieto obavy ale utlmí jeho mladá, pekná a tehotná milenka Máša.

Eugéniu zas čaká jej bohatý a so životom vyrovnaný milenec Anton. Alyošovi rodičia končia s jedným vzťahom, vrhajú sa do ďalšieho s ideálom, že práve tento vzťah je ten, ktorý ich spraví šťastnými ľuďmi. Sú slepo zahladení do seba a do svojho osobného života, pri ktorom im neostáva ani minúta pre syna. Boja sa toho, že sa im už neujde lásky, hľadajú nehu v náručiach cudzích ľudí a pomedzi to si ani neuvedomujú, že ich vlastný syn Alyoša sa už dva dni neobjavil doma.

Alyoša zmizol z života rodičov

Nastáva zvrat, v ktorom vidíme, že sa Boris a Eugénia snažia nájsť ich syna. Nechýba ani policajný výsluch. Vyšetrovateľ následne pochopí, že vypočúvanie je márne. Obidvaja rodičia sú natoľko nezainteresovaní vo svojom synovi,  že ani nevedia povedať aké sú jeho záľuby. Poznajú len jedného kamaráta. Ten sa im následne snaží pomôcť vypátrať zmiznutého spolužiaka, ale po malom chlapcovi žiaľ nie je ani len najmenšia stopa. Jeho osoba sa akoby prepadla pod zem. Nezachytila ho kamera na prechode, ktorým každodenné prechádza a nenašiel sa nik, kto by ho zazrel.

Skúsia to následne aj u matky Eugénii, Alyošovej babky, ktorá je už dlhé roky zabarikádovaná vo svojom dome pri Moskve a nejaví absolútne žiaden záujem o svoju dcéru a vnuka. Pri nej sa opäť nestretávame s žiadnou materinskou láskou alebo empatiou. Vyčíta svojej dcére premrhaný život, opakuje, že mala ísť na potrat, považuje svojho vnuka za príčinu všetkých neduhov, ktoré sa dejú v živote Eugénii a svojho zaťa nenávidí azda ešte viac, ako vnuka. Zmiznutie chlapca jej príde ako nonsens, považuje to za výmysel, ktorého účelom je vyvolať v nej ľútosť. Vidí v tom manéver zo strany rozvádzajúceho sa páru, zavesiť jej výchovu chlapca na krk.

Roky plynú ďalej

Plynú roky a po Alyošovi nie je ani stopa. V pozadí ich krajiny sa dejú všetky možné neduhy a nepokoje. Od protestov až po vojnu na východe Ukrajiny. To všetko nám režisér nenápadne vnucuje cez média, ktoré si ale ani Boris ani Eugénia absolútne nepripúšťajú. Ich život sa akoby zastavil. Radosti, ktoré ich sprevádzali počas vzťahu s milencami sa vyparili. Už konečne majú to, po čom tak veľmi túžili, rozviedli sa, predali spoločný byt a aj tá najtemnejšia túžba – zbaviť sa vlastného syna a žiť svoj život sa svojim spôsobom naplnila. Po Alyošovi v ich svete neostala ani stopa. Nezostáva im nič iné, ako si vychutnávať vytúžený „sen“ so svojimi novými polovičkami. Namiesto sna sa ale zrodila velikánska čierna diera, ktorá sa nedá nijak zamaskovať, ani bohatým milencom a ani ďalším dieťaťom od mladučkej milenky.

Divák môže mať v určitých momentoch (alebo taktiež počas celého filmu) pocit akoby v živote hlavných protagonistov vyhasla akákoľvek farba. V priebehu 127 minút nás režisér sprevádza veľmi pomalým tempom. Scenár je dokonale vybudovaný. Postavy sú veľmi expresívne podané a dokonalé zobrazujú typológiu protagonistov. Imaginárna linka nás presvedčivo ťahá skrz postavy a príbeh. Vďaka vynikajúcim hereckým výkonom hercom hltáme každý jeden dialóg, ktorý akoby písal sám život.

Zhrnutie

Všetko je tak skutočné, že som v určitých situáciách mala pochybnosti, či sa pozerám na fikciu. Panoramatické a časovo dlhé zábery Kričmana umocňujú pochmúrnosť a chladnosť atmosféry celého filmu. Strih je vo filme minimálny, prostredie a scény sú zväčša ukázané dlhými švenkmi. Pred očami máme zväčša noc, chladné nad ráno alebo veľmi zatiahnuté, upršané dni.

Sprevádza nás minimalistická hudba, ktorá je podľa môjho vkusu v niektorých momentoch navyše, avšak s bravúrne zvládnutou kamerou doplňuje film o istú chladnosť a vážnosť. Príkra psychologická dráma Andreyovi opäť vyšla vynikajúco a nezaostáva za jeho Leviatanom a Návratom. Film zožal úspech zo strany divákov aj na košickom filmovom festivale – Art Film Feste. V Rusku je premietaný okrem festivalov aj v bežných sieťach kín, čo je veľmi prekvapivé, vzhľadom na to, že sa jedná o festivalový film. Zvyagintsev si taktiež odniesol domov Cenu poroty z prestížneho filmového festivalu v Cannes, Oscarovú nomináciu za najlepší zahraničný film a týmto počinom ešte hlbšie ukotvil svoju pozíciu na špičke modernej ruskej kinematografie. Vďaka tomu dostáva film Loveless hodnotenie 8/10.