Vydajte sa na cestu do fantázie japonského anime v zábavnej prednáške
Popkultúrny fenomén, ktorý k nám dorazil z Japonska ako tsunami. Spoznajte kreslené príbehy o láske i zrade, histórii, snoch aj problémoch, ktoré zachvátili svet. Streda 19. februára v KC Dunaj bude patriť prepracovaným filmom a seriálom, ktoré ukázali, že komerčnej animácii nekraľuje len Hollywood. S historikom a nadšencom Petrom Kolesíkom vstúpia návštevníci do sveta japonského anime, kde sa dozvedia, ako to celé vzniklo. Čím všetkým si museli prejsť tvorcovia napríklad v 30. či 40. rokoch minulého storočia? Kedy sa začalo anime masívne šíriť? Aké sú dnes trendy? Ktorí tvorcovia tvarovali tento žáner? Aké anime nás najviac ovplyvnilo a prečo? Prečo má takýto typ kinematografie úspech? Aj na tieto otázky prinesie odpoveď zábavná prednáška.
Zdroj: youtube.comOdkiaľ sa vzalo anime a čo vlastne tento pojem označuje?
Peter Kolesík: Pod pojmom anime rozumieme animovanú tvorbu z prostredia Japonska, kde je tento typ kresby a animácie špecifický a jedinečný. Vyvinulo sa z kresleného komiksu, tzv. mangy. Oproti európskej animovanej tvorbe sa vyznačuje zásadnými rozdielmi – postavy v japonskom anime majú veľké oči, malé ústa, skoro žiadny nos, vlasy sú rôznofarebné a postavy často majú aj zvieracie znaky. Takisto platí pravidlo pri tvorbe animovaného videa, filmu či seriálu, že ak nie sú tvorcovia tohto počinu, resp. tí, ktorí ho kreslia, Japonci, ale režisér je japonského pôvodu, dielo sa označuje ako anime. Japonské anime si prešlo mnohými fázami a jeho vývoj bol poznačený nielen cudzími, ale aj domácimi vplyvmi, sociálnou situáciou v Japonsku a pohľadom na svet, ako taký. Možno ešte jedna zaujímavosť, ktorá sa vzťahuje na japonské anime: väčšinou v ňom neplatia fyzikálne zákony, alebo iba niektoré, a to aj iba čiastočne.
Ktorí tvorcovia a ktoré diela boli najzásadnejšie v histórii anime?
Peter Kolesík: Tých tvorcov je naozaj veľa, mnohé mená zanikli v toku času, aspoň čo sa týka úplných začiatkov animovanej kinematografie v Japonsku. Avšak najzásadnejšie mená, ktoré možno poznajú fanúšikovia japonského anime sú Shimokawa Oten, Kitayama Seitaró, Yamamoto Sanae. To boli prví tvorcovia animovanej kinematografie so svojimi vlastnými štýlmi tvorby animácií. Ďalší, ktorých pozná svet i slovenský fanúšik sú Osamu Tezuka – tvorca Astro Boy alebo Kimba the White Lion, ďalej Hajao Mijazaki – tvorca oscarového filmu Cesta do fantázie, Ponyo či Howlov chodiaci zámok. Čo sa týka zásadných filmov, spomeniem napríklad anime z roku 1958: The tale of the white Serpent. Je to vôbec prvé farebné anime, ďalej spomínaná Cesta do fantázie, ktorá získala Oscara, alebo i známy film Môj priateľ Totoro, ktorý sa dodnes využíva v Japonsku pri liečbe depresie. Viac prezradím v prednáške.
Čím to je, že táto animácia, ktorá má iný kultúrny kontext ako na Západe, zaujala svet?
Peter Kolesík: Odpoveď sa skrýva v samotnej otázke. Japonské anime má úplne iný štýl, rieši úplne iné témy, sú v nej prvky aj japonskej histórie, rovnako, ako prvky mystiky, náboženstva, ale aj psychologické aspekty. Postavy majú svoju jedinečnú úlohu, každá postava má svoj názor, svoju filozofiu. Celkovo sa mnohé diela japonskej animovanej kinematografie stali kultovými, pretože sa snažili dať odpovede na otázky, ktoré západný svet nezačleňoval do ich diel. Preto som skalopevne presvedčený, že japonská animovaná kinematografia nie je „niečo iba pre deti“, ale aj pre dospelých a má svoje miesto v kultúrnom svete.
Anime a manga boli na Slovensku populárne už pred 15 rokmi. Ako je to s ich popularitou dnes?
Peter Kolesík: Popularita, samozrejme i vďaka internetu a ľahšiemu prístupu, neustále rastie, a nielen medzi mladými ľuďmi a mládežou ako takou, ale i medzi dospelými. Takisto, ako sme mnohí vyrastali so Star Trekom alebo Harrym Potterom, tak i mnohé generácie vyrastali s japonskou kinematografiou a dodnes, už ako dospeláci, nezanevreli na tieto diela a neustále objavujú ďalšie a ďalšie animované projekty. A samozrejme, nezabúdajme na rôzne kultúrne podujatia a tzv. cony, kde sa program zameriava čisto na anime a mangu.
Čo baví vás na japonskej animovanej kinematografii?
Peter Kolesík: Už ako malý chlapec som popri americkej a európskej animovanej tvorbe objavoval postupne aj tú japonskú. Samozrejme, páčili sa mi hlavne postavy, farby, efekty, grafika ako taká, súboje, atď. Na japonskú animovanú tvorbu som však nezanevrel ani vo vyššom veku. Niektoré diela ma ovplyvnili a boli dôvodom, prečo anime pozerám dodnes, napríklad Neon Genesis Evangelion alebo filmy Akira či Ghost in the Shell. Samozrejme, dej bol dôležitý, rovnako i spracovanie, ale mnohé diela navyše poukazovali na históriu Japonska alebo na rôznu psychológiu postáv, čo ma naozaj zaujímalo a začal som sa viac venovať tejto tvorbe. Keď sa to tak vezme, tak už viac ako dve desaťročia sledujem japonské anime a môžem povedať, že ma to neprestalo baviť, práve naopak, čoraz viac ma fascinuje. Mnohé diela som si pozrel nanovo, pretože ako mladý chalan som presne nechápal dej alebo zložitú štruktúru postáv a ich psychiky.
Na čo sa zameriate vo svojej prednáške?
Peter Kolesík: Veľmi dobrá otázka, dovolím si odpovedať iba čiastočne, pretože si zakladám na prekvapeniach, v ktorých sa skrýva kvalita mojich prednášok. Avšak môžete očakávať prierez japonskej animovanej kinematografie, vývoj v Japonsku, vývoj jednotlivých tvorcov, problémy, ktorým čelili, pozrieme sa na cenzúru, na začiatky kinematografie, rovnako tak aj na propagandu pred 2. svetovou vojnou. Pozrieme sa aj na postavenie žien v kinematografii alebo zapracovaniu dejín, a takisto i na vznik prvých sci-fi anime filmov a seriálov, ale nakukneme aj na rozdelenie a pohľad na súčasnosť. Už teraz sa teším na všetkých a verím, že budú z prednášky odchádzať spokojní.
Peter Kolesík
vyštudoval odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pracoval aj ako kultúrny sprievodca v meste cisárov – Carnuntum. Už roky prednáša na rôznych kultúrnych podujatiach, hlavne conoch ako Istrocon, Comics Salón, Parcon, Slavcon, Animeshov, Conec Con či Paffcon. Pri japonskej animovanej histórii spojil príjemné s užitočným a pripravil pre všetkých zaujímavú “sondu” do sveta tohto fenoménu, ktorý zasiahol svet.
19. 2. (streda)
Štart: 19:00 hod.
Vstupenky: bit.ly/Anime1902
Event: https://www.facebook.com/events/1461700237333190/
Zdroj: Kulturmarket TS
