Po desiatich rokoch od vydania prvého Iron Mana prišiel čas na najväčší, dosť možno aj najočakávanejší film v histórii kinematografie. Konečne sa prepája nevídane obsiahle univerzum MCU, v ktorom na plátne ožili tie najznámejšie komiksové postavy Marvelu. My sme už mali tú česť vidieť sľubované vyvrcholenie tejto úžasnej púte. Je mi cťou vám predstaviť našu recenziu na najväčší film všetkých čias, v ktorej sa nenachádza žiadny spoiler mimo informácií, ktoré sme sa dozvedeli z traileru. Pusťme sa teda do toho!

Avengers: Infinity War RECENZIA

Po skončení Infinity War vlastne nikto nevedel reagovať inak, ako potleskom. Túto recenziu píšem síce len chvíľu po mojom príchode domov z predpremiéry, no stále si neviem v hlave usporiadať myšlienky. Nejde totižto len o nejaký ďalší náhodný film, ale kus histórie. Nielen najväčší, no dosť možno aj najočakávanejší. Tento príbeh je tak veľký a obsiahly, že ani neviem kde začať. Myslím si preto, že najlepšie bude, ak najprv preberiem koniec.

Ako sa skončil Avengers: Infinity War vám samozrejme nepoviem. A to nielen preto, lebo by ma všetci naokolo roztrhali, ale hlavne preto, lebo nechcem. Spätne sa zamýšľam nad tým, ako by som na film reagoval s tým, že už viem ako skončí a úprimne viem povedať, že nevedomosť je v tomto prípade zárukou dokonalého zážitku. Som si istý, že čím menej toho budete dopredu vedieť, tým viac si to užijete – podobne ako ja. Infinity War je tak pre mňa od začiatku až do konca (a aj o niečo ďalej) prakticky perfektný.

10-ročná púť v 160 minútach?

Je mi jasné, že asi nikomu, kto tvrdí, že má rád komiksovky od Marvelu, tento film neujde. Samozrejme, že si ho pozrú všetci. Všetci sa ale zároveň pozastavujú a rozmýšľajú nad tým, či je vôbec možné uspokojenie našich prianí a očakávaní splniť stopercentne. Aká je odpoveď? Avengers: Infinity War je vyvrcholenie jedinečného univerza, ktoré navždy zmenilo svet – inak povedané, ide o kus histórie – a ktoré si po svete našlo neskutočné množstvo fanúšikov, teraz uspokojených z perfektného nielen záveru, ale aj vyhliadky do budúcnosti.

Infinity War mi nedá spať, pretože okrem uzatvorenia histórie otvára vcelku nový svet, na ktorý sa už teraz neviem dočkať. Thanos sa konečne dostavil a naozaj s ničím sa nebabral. Do filmového univerza MCU priniesol strach, zúfalstvo a reálne pocity – také, ktoré sme si vrámci Marvelu doteraz nevedeli predstaviť. Akokoľvek zlé môžu byť pre naše obľúbené postavy, ako diváci dúfame, že ich uvidíme opäť. A to čo najskôr.

Thanos, alebo za hranice komiksovky

Neúplný fanboy musí zakaždým priznať, že to, čo má rád, má aj nejaké chyby. Inak sformulované, takmer vždy by sme si mali vedieť povedať, že to mohlo byť aj lepšie. Vrámci Marvelu nás odjakživa trápilo zopár vecí. Aj keď nás zakaždým uspokojovali z vizuálneho a príbehového hľadiska, veľakrát nám chýbala hlbšia myšlienka a emocionálny záväzok. Tie sú vo väčšine prípadov dosiahnuté pomocou tragédie, smrti. Tie nám zasa prinášajú záporáci. Čo sa Marvelu týka, o jeho situácii ohľadom antagonistov už bolo povedané vlastne všetko. Dnes to ale Thanos celé zmenil.

Šialený titán Thanos je jedinečný záporák, ktorého sa naozaj bojíme. Nielen že vesmíru sľubuje krutú budúcnosť, ale tieto sľuby aj vykonáva. A postupom času, ako v jeho rukavici rastie počet Kameňov Nekonečna, je stále desivejší a desivejší. Zároveň to ale nie je postava, ktorá do príbehu prináša len zlo. Práve naopak je samotný Thanos veľkým zdrojom emócií a myšlienok, ktorými na nás Infinity War pôsobí. Inak povedané, obávaný titán má na chod vecí úplne iný názor, ktorý vo svojej podstate niekedy nie je odlišný od superhrdinov.

Tu nám Anthony a Joe Russovci hneď v niekoľkých situáciach ponúkli paralely medzi zdanlivo čierno-bielymi otázkami a odpoveďami. Čo z toho vyplýva? Infinity War je zatiaľ najkomplexnejší, najviac dospelý a najtemnejší film Marvelu. Ako nás Kevin Feige varoval, stávky sú tentokrát reálne.

Napriek tomu farebný a zábavný

To, že Infinity War je vážny, ešte neznamená, že nie je extrémne zábavný. Úprimne som sa začal trochu báť po tom, ako sa na internete objavili správy ohľadom toho, ako veľmi je vtipný. Teraz vás už však môžem uistiť, že to bolo zbytočné. Moje obavy sa naozaj nevyplnili, pričom vážnosť a vtipy k sebe neskutočne dobre pasovali.

Humor je kvôli scenáristom McFeelymu a Markusovi, no samozrejme aj vďaka hercom, absolútne skvelý. Dokážem dokonca zájsť tak ďaleko, aby som povedal, že najlepší z celého univerza MCU. Nechcem tým ale ani prinajmenšom naznačiť, že Infinity War je komédia. Schuti sme sa totižto tentokrát zasmiali na úprimnom správaní postáv a nenútených chvíľach, kedy viacerí superhrdinovia o niečom diskutovali. To priamo nadväzuje na absolútne famózne dialógy, podané s veľkou precíznosťou. Vzišiel z toho pocit reálnosti, kvôli čomu je všetko čo sa stane o niečo desivejšie. Humor tak teda k lepšiemu ovplyvnil serióznosť filmu.

Nekonečný zástup hercov, pripravený na vojnu

Asi si viete predstaviť, koľko veľkých mien sa v Infinity War objavuje. Bolo by teda veľmi obtiažne vybrať jedného herca, ktorý doslova „vystúpil z davu“ a našu pozornosť zaujal najviac. Nemožné sa ale pri tomto filme stáva skutočnosťou a som hrdý priznať, že Josh Brolin ma v úlohe Thanosa neskutočne prekvapil. Nielenže je jeho postava perfektne vytvorená a napísaná buď objektívne, no i presne pre tento príbeh, ale je aj dokonalo zahraná. Thanos je tu, prekonáva všetky očakávania, je zlovestný, priam hrôzostrašný, vie si zachovať chladnú hlavu, rozumne premýšľať a dokonca uroní slzu – kedy som si pomyslel len jediné – táto postava je dokonalá, dokonalo zahraná.

Zvyšok, na strane superhrdinov, pozostáva zo 100-slovného zoznamu známych hercov. Robert Downey Jr. (Tony Stark), Chris Evans (Steve Rogers), Chris Hemsworth (Thor), Mark Ruffalo (Bruce Banner), Chris Pratt (Peter Quill) a kopa ďalších – dokonca aj Peter Dinklage, ktorého rola bola neopísateľne dokonalá a vtipná. Všetci do jedného vo filme Avengers: Infinity War nehrali, ale sa stali postavami, ktoré znázorňujú. A áno, opäť si svoje cameo strihol aj Stan Lee. Jednoducho, v tejto oblasti filmu niet čo vytknúť.

Nemohlo to byť lepšie, zo žiadnej stránky

Volajte to chronický fanboizmus, ale na Avengers: Infinity War naozaj neviem nájsť jednu zlú vec, jediný detail, ktorý zhoršuje celkový zážitok. Samozrejme, že ak ste si nikdy nevytvorili apetít na komiksovky Marvelu, tento film nebudete vedieť oceniť tak, ako niekto, pre koho to doslova tvorí veľkú časť života. Osobne by som ale v žiadnych botách nevedel prísť na vec, ktorá Infinity War schádzala. Plne objektívne je tento film z každej stránky perfektný.

Nech už ide o čoraz sýtejšie farby, temnejší podtón príbehu, ľahký humor, komplexné postavy. Teraz je aj vďaka kamerovej práci Trenta Opalocha vizuál ešte lepší a superhrdinovia sa zdanlivo ocitajú v dejisku, na pódiu veľkolepého predstavenia životnej práce, do ktorej hrá hudba Alana Silvestriho, prekračujúc medze predchádzajúcich nezhôd medzi divákmi. Jednoducho povedané – Marvel si na všetkom dal extrémne záležať – čo je vo výsledku vidieť.

Zhrnutie

Kus histórie je za nami, kus pred nami. Presne v strede sa ocitá Avengers: Infinity War, ktorý toho spočiatku sľuboval naozaj veľa. Naše túžby a očakávania sa však absolútne vyplnili. Ako som spomínal vyššie, každý fanúšik by si mal vždy priznať, že nič nie je dokonalé a predsa vždy to môže byť lepšie. Toto pravidlo má ale oddnes jednu jedinú výnimku. Na tomto veľkolepom počine sa naozaj nedá nájsť nič zlé, vďaka čomu dostáva film Avengers: Infinity War hodnotenie 10/10.