Na pravidelne vychádzajúce české komédie sme si už dávno zvykli, no to neznamená, že by sme sa na ne nemohli tešiť a dúfať, že sa opäť raz pozrieme na onedlho ikonickú snímku. Tentokrát do našich kín dorazila nová teenagerská komédia s názvom Bajkeri. Film sľubuje sprostú zábavu pre mladých, s príbehom plným športu a nádherných dievčat. Nie je teda náhoda, že názov samotný odkazuje na populárne české komédie Snowborďáci a Rafťáci. Dokáže nás teda „letná“ novinka dostatočne zabaviť, alebo ide o bezduchý počin, ktorý sám nevie, akú ma cieľovú skupinu? Tak šup, prevod na jedničku, a pusťme sa do toho.

Bajkeri recenzia

Nevlastní bratia Jáchym (Jan Komínek) a Dávid (Adam Mišík) spolu s kamarátom Sašom (Vojtěch Machuta) trávia väčšinu svojho času vo svete sociálnych sietí. Pre jedného vzťahy znamenajú len chaty s dievčatami, ktoré nikdy nevidel. Ďalší sa zasa živí natáčaním módnej šou, v ktorej predstiera, že je homosexuál. No a ten posledný si zasa nevie predstaviť život s vybitým mobilom či bez internetu. Na nátlak rodičov sú teda mladíci rodičmi donútení vyraziť na dvesto-kilometrový cyklovýlet pod vedením Dávidovej nevlastnej mamy Terezy.

Ak by som mal vytvoriť zoznam štýlu filmov, ktorých sa najviac obávam, tak „komédia, ktorej cieľom je poukázať na to, aká je mládež neschopná a nájsť spôsob, ako ich vyliečiť“ by bol celkom blízko prvej priečky. Niečo tu však nesedí. Pre koho bol počin Bajkeri natočený, ak je preplnený typickým teenagerským humorom? Znamená to vlastne, že si snímka uťahuje z vlastných divákov? Nie. Aby ste mali pocit, že zosmiešňovanie je smerované na vás, museli by ste sa najprv stotožniť aspoň z jednou z postáv. Nemusíte sa však báť, to sa celkom určite nestane.

Odlož už ten mobil

Hlboký potenciál dnes veľmi relevantnej témy ostal nevyužitý z hľadiska konfrontácie zvykov ako vašich, tak aj zvyšku ľudí. Namiesto toho, aby príbeh troch hlavných postáv – chlapcov závislých na mobiloch a sociálnych sieťach – využil z hľadiska testovania hodnôt mladej aj staršej generácie ľudí, šlo o mierne urážlivý prejav toho, akí sú teenageri skazení. Postavy mohli pritom pokojne slúžiť ako brána medzi divákom a filmovým príbehom, čo by celkovému dojmu radikálne pomohlo.

Myšlienka teda uletela a miesto toho ide o príbeh toho, akí sú chlapci kvôli mobilom neskutočne divní, pričom záver jasne poukazuje, že akonáhle ho odložia, stávajú sa z nich dospelí muži, ktorí sú neprekonateľnými magnetmi na dievčatá. A mne je to veľmi ľúto. Dej samotný akoby nebral vlastné postavy a ich vývoj do úvahy, no zdá sa, že samotné mobily sú začiatkom, jadrom i záverom vývoja príbehu. V scenári by sa slovo „smartphone“ mohlo pokojne zameniť za dočasný syndróm sociálnej dysfunkcie a film by ostal rovnakým.

Kto to má sledovať?

Vráťme sa k prekliatej otázke, ktorá sa pýta, pre koho bola vlastne komédia Bajkeri natočená. Mladí herci totižto vo filme predstavujú tak nereálne hlavné postavy, že vás ich osud akosi vôbec nezaujíma. Ironicky sa zdá, že ani postavy samotné o seba nemajú záujem. Na vykonanie nejakej činnosti či dohnanie nejakého cieľa totižto len málokedy nájdu iný dôvod, ako pokus o vtip. Keďže by vám už teraz malo byť jasné, že väčšina stránok, ktoré pri filme bežne hodnotíme neuspeli, uspokojil nás aspoň ten vysľúbený humor?

Asi najlepším vtipom je fakt, že scenárista filmu Bajkeri sa volá Petr Kolečko. Určite tým však nechcem tvrdiť, že snímku považujem za nevtipnú. Väčšina momentov, ktoré majú diváka rozosmiať však pripomínajú neunikátny skeč, ktorý nemá čo robiť vo filme. O to smutnejšie je, ak sa ukáže, že šlo o dôležitú príbehovú chvíľu.

Zasmiať sa na tom dá

Niekedy to však naozaj stálo za to. Jedným zo skvelých príkladov je nervózne odhalenie jedného z chlapcov, ktorý po zistení, že spať sa bude v stanoch skupinu varuje, že je veľká šanca, že ich v spánku prejde kombajn. Hneď po udusení kvôli zapnutému plynovému horáku totižto ide o druhú najčastejšiu príčinu smrti v stane. Čuduj sa svete, vlastníčka penziónu nádejným cyklistom po príchode neponúkne nič iné, ako plynový varič do stanu. A aby sa predpoveď naplnila stopercentne, na dvor plný stanov v strede noci zamieri opitý kombajnista. Vy sa popri tom všetkom cítite šťastní, pretože postavy sa konečne dostávajú do situácie, na ktorú môžu značne vtipne reagovať.

Ako by chlapci z filmu povedali, typ humoru Bajkerov sa dá opísať ako totálny „cringefest.“ Niekedy je totižto naozaj ťažké rozoznať, či sa postavy dostali do trápnej situácie, alebo sú centrom vtipného momentu. Tomu nepomáha ani fakt, že okrem Machutu sa chalani v oblasti hereckých výkonov nepredviedli. Možno však Adam Mišík chcel zahrať odpornú, nepresvedčivú a nesympatickú postavu. Na druhej strane spektra sú však Hana Vagnerová a Pavel Nečas, ktorí sú herectvom na vcelku inej úrovni. Ich postavy aspoň dávali zmysel a nemuseli sa spoliehať na neovplyvniteľnú situáciu, aby docielili vtipu.

Zhrnutie

Bajkeri režiséra Martina Koppa sa usilovne snažili stať niečim podobným, ako sú už dlhé roky ikonickí Rafťáci. Žiaľ vďaka dutému scenáru Petra Kolečka sa úspech nekoná a dočkali sme sa tak akurát prijateľnej komédie. Herecké výkony mladých postáv poväčšine nestoja za zmienku, pričom situáciu zachránil skvelý Pavel Nečas, ktorý sa spoliehal na klasickejší humor. Spôsobom technického spracovania film viac pripomína hudobný klip letnej pesničky o bicyklovaní, ako veľký celovečerák. Ľúto je mi taktiež nevyužitého potenciálu, ktorý príbeh mohol využiť na to, aby zmysluplne poukázal na správanie dnešnej mládeže. Ak však máte chuť na teenagerskú letnú komédiu aj koncom októbra, za uváženie to možno stojí. Z prekvapivo presvedčivých dôvodov dostáva film Bajkeri hodnotenie 5/10.