Bojnický zámok vo filmoch
Slovensko možno nevnímame ako filmársku destináciu číslo 1, a predsa sa pri mnohých miestach neraz zastavuje aj pozorný filmový fanúšik pre ich filmové prepojenia. Jedným z miest, pri ktorom sa ani nemožno čudovať, že očarili filmárov, je romantický Bojnický zámok. Azda najkrajšia stavba svojho druhu na Slovensku nadchne svojou architektúrou, interiérom aj nádvoriami, ktoré pozorným očiam pripomínajú filmové scény. Nejeden film sa tu totiž skutočne nakrúcal.
Hoci samotný Bojnický zámok ponúka v rámci vlastnej histórie množstvo zaujímavostí, nemenej môže byť pre návštevníkov zaujímavé aj to, aké slávne mená na hrad prichádzali v jeho novodobej histórii. Áno, nie v súvislosti s politikou, ale práve kinematografiou a ešte k tomu v rozprávkových kostýmoch a róbach ako za dávnych čias. Za sprievodu režisérskych pokynov a za spoluúčasti množstva ľudí mimo záber filmových kamier, ktorých nevidíme. Iba ak ich mená v titulkoch v závere filmu. Nejedenkrát si pritom filmovú scénu skombinovali s okolím a nádvorím Smolenického zámku. Jednoducho pre podobnosť a prístupnosť miest pre scény, ktoré filmová scéna potrebovala.
Najkrajší slovenský zámok bol miestom nakrúcania mnohých snímok
Je pravdou, že na Bojnickom zámku sa v skutočnosti slávna hudobná rozprávka Šialene smutná princezná (1968) s Helenou Vondráčkovou v hlavnej úlohe neodohráva. Predsa len sa však zámok s rozprávkou spája. Práve jeho architektúra a exteriéry zámku slúžili filmárom na vytvorenie potrebnej atmosféry „z vonka“. Skutočný filmový zámok bol ten v českej Blatnej. Zato pri úvodných titulkoch si môžeme v tejto hudobnej rozprávke vychutnať pohľad na Bojnický zámok naozaj dokonale.
Do vnútra zámku v Bojniciach sa však oveľa dôkladnejšie pozreli tvorcovia a herci v slávnej rozprávke Pán a hvezdár z roku 1959 s Františkom Dibarborom v hlavnej úlohe. Zo zámku aj jeho okolia tu vidíme viacero miest, podobne ako slávne točivé schodisko, aké zaručene spoznáme aj v mnohých iných rozprávkach ľahko vďaka jeho sochám a tvaru schodov.
Od filmových rozprávok až po drámy
V talianskej rozprávke Princezná Fantagirhó 2 z roku 1992 hral Bojnický zámok dôležitú úlohu ako sídlo zlej Čiernej kráľovnej. V podaní dánskej herečky Brigitte Nielsen, predstaviteľky kultovo slávnej Červenej Sonje a bývalej Stalloneho manželky, sa hlavná záporná postava druhého dielu zlostí a prechádza po hrade. Rytiersky sál, zámocká studňa, nádvorie, ale najmä nezameniteľné nízke Jazdecké schody na druhom nádvorí spoznáme veľmi ľahko pre ich detailné zachytenie. Fantagirhó nakrúcali ešte v čase, keď niektoré priestory zámku slúžili na ubytovávanie. Zaujímavosť uvádza kniha Filmové miesta z roku 2021. Dnes už to možné nie je.
Nie každý divák a nadšenec slovenskej rozprávkovej tvorby si dnes ešte možno spomenie na zaujímavý príbeh O ľuďoch a čarodejníkoch (1999). Prvá federatívna Miss Ivana Christová ako víla milujúca smrteľníka, Milan Bahúl ako onen smrteľník a aj ďalšie známe herecké tváre sa pri nakrúcaní objavili na viacerých miestach. Že medzi nimi bolo aj točivé schodisko a ďalšie interiéry zámku pozornému oku nemohlo ujsť. Architektúra zámku sa koniec koncov nemení a celé desaťročia je tak ľahko identifikovateľná. Poslúžila aj novšej rozprávke Johankino tajomstvo z roku 2015 a rozprávke O liečivej vode (2020).
Kniha Filmové miesta (1. diel z roku 2021) spomína aj ďalšie diela. Je takým napríklad seriál Safari odohrávajúci sa z veľkej časti v susednej zoologickej záhrade, ale aj hudobný seriál Stratená melódia alebo seriál Svet bez konca podľa námetu Kena Foletta, v rámci jeho série Piliere zeme. Stále by pritom zoznam nebol celkom úplný.
https://www.facebook.com/greenlogy/photos/a.133246138058756/374566343926733/?type=3
Keď filmári nemusia vytvárať kulisy
Využitie podobných stavieb a kultúrneho dedičstva znamená aj pre filmárov značnú úsporu. Ak si filmová scéna nevyžaduje výbuchy a požiare, pre pokojnejšie scény nie je nutné vybudovať kulisy a interiéry vo filmových štúdiách. Vytváranie dojmu historickej stavby si totiž žiada nákladné úpravy, nátery, materiály a patinovanie povrchu tak, aby bol uveriteľný.
Za prísnych bezpečnostných podmienok vznikajú filmové scény mnohých žánrov od rozprávok po horory v priestoroch skutočných hradov aj preto, že napodobniť skutočný hrad, architektúru kamenných stien, stropov a celých nádvorí je náročné, alebo s rozpočtom nemožné. Práve tu nachádza príležitosť kultúrne dedičstvo na Slovensku.
Podobne ako historické jadro Banskej Štiavnice zaujalo tvorcov nového slovenského filmu Piargy, alebo autorov novodobého spracovania Draculu pre Netflix, než sa presunuli na Oravský hrad. Ten ako miesto využívajúce film vo vlastnej propagácií neprestáva prekvapovať. Pestrosťou žánrov, ktoré ho ako filmovú scénu použili, ale tiež ako miesto svojimi exteriérmi vyslovene stvorené pre tajomné scény vo filmoch. O filmoch, ktoré sa nakrúcali na Oravskom hrade, sa dočítate v osobitnom článku.
