X-Men v štýle Burton? | Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrínovej (recenzia)

Dokázal Burton ukočírovať svoje nové dielo?

Nemyslím si, že v dnešnej dobe existuje niekto, kto ešte nevidel ani jeden film od režiséra Tima Burtona. Talent s neskutočným pohľadom na svet za tie roky daroval kinematografii už veľmi veľa. Nehovorí sa síce o ňom ako o najlepšom režisérovi, no keď niekto spomenie jeho meno, každý si na niečo spomenie. Jeho filmy sú pre dospelých rozprávky a pre deti horor. Možno viete, možno nie, no to čo má na robení filmu najradšej, je vizuál. Doba sa ale mení a slovo „vizuál“ je už teraz viacej ponímané ako technológia. Tú si samozrejme Burton obľúbil hneď ako ju uvidel a jeho filmy sa stali technologicky krásnymi. Bohužiaľ, krása neznamená všetko a už vôbec nie vo svete kinematografie. Doplatilo na to veľa filmov a aj samotný Burton ich má na konte pomerne dosť.

Ak by som teraz písal po anglicky, na jeho filmografiu by som použil výraz „hit or miss“. Znamená to, že buď to nejaký jeho film trafí alebo nie. No a jeho filmy za posledné roky boli veľmi rozporuplné. Úspechy ako napríklad Batman (1989), Edward Scissorhands (1990) a Nightmare Before Christmas (1993) sú bohužiaľ už dávno preč. Namiesto toho sme dostali Planet of the Apes (2001), Dark Shadows (2012) a Alice in Wonderland (2010), ktorej tohtoročné pokračovanie bol opäť prepadák. Isto teda pochopíte, ak napíšem, že som na Domov pre neobyčajné deti išiel s veľmi malými očakávaniami. Ako to teda celé dopadlo? Ďalší neúspech, alebo je toto jeho návrat k úspechu? To si preberieme v nasledujúcich pár odstavcoch.

O čom to vlastne je? Film je spravený podľa rovnomenného knižného bestselleru od spisovateľa Ransoma Riggsa. Hlavný hrdina príbehu, Jacob, je odmalička fascinovaný čarovnými príbehmi o zvláštnych bytostiach na zvláštnom ostrove, ktoré mu rozprával jeho dedko ako rozprávky na dobrú noc. Myseľ malého chlapca je ale naivná a týmto príbehom verí až do veku, v ktorom by to už nemalo byť normálne. Jedna vec vedie k druhej a na výlete na daný ostrov, Jacob zistí, že tie príbehy možno predsa len nie sú až tak vymyslené a Jacoba čaká dobrodružstvo, o ktorom sa mu nikdy ani len nesnívalo.

Úlohu Jacoba sa zhostil už pomerne známy herec, Asa Butterfield, ktorého si asi väčšina z nás pamätá ako malého chlapca z filmu Hugo a jeho veľký objav. Nuž, dnes už to malý chlapec nie je a na to si so slzami v očiach musíme zvyknúť. Bohužiaľ, postava Jacoba je hneď prvé negatívum tohoto filmu. Či to bolo hercom, či to bolo scenárom, Jacob je jednoducho najnudnejšia a najnezáživnejšia postava celého filmu. Postava, ktorá sa v celom filme iba pýta otázky a aj po hodine filmu sa čuduje, kde to vlastne je. Hlavný hrdina, je jednoducho nezaujímavý a k príbehu vôbec nič nepridá, skôr mu iba uberá. Osobne verím v to, že ak vás nezaujme hlavná postava, pravdepodobne vás nebude zaujímať ani celý film. To našťastie nie je problém tohoto filmu.

Pretože tento film má veľa postáv, ktoré sú úžasne napísané, skvele zahrané a je radosť sa na ne pozerať. Ako prvú spomeniem pani riaditeľku neobyčajného domu, slečnu Peregrínovú, ktorú si na paškál zobrala vynikajúca Eva Green. No a jej výkon bol presne taký, aký som od nej aj čakal a Green si môže zaslúžene pripísať bod za najlepší výkon vo filme. Bola prísna, no vždy ste z nej cítili tú lásku, ktorú si k deťom za celý čas vybudovala. Ďalej vypichnem ešte Ellu Purnell, ktorá postavu menom Emma zahrala taktiež na výbornú. Krásna a krehká, s veľmi zaujímavou schopnosťou. Spolu s Peregrínovou sa radí medzi moje najobľúbenejšie postavy celého filmu. Ostatné deti toľko priestoru už síce nedostávajú, ale ich čas na plátne bol využitý veľmi trefne a každé dieťa dostane svoj „moment slávy“.

S veľkým údivom ale musím povedať, že Samuelovi L Jacksonovi táto rola absolútne nevyšla. Svojou charizmou svoju postavu síce obohatil, no jedná sa možno o najslabšieho záporáka, akého som v tomto roku videl. To by bolo asi tak všetko o hercoch, pretože nechcem moc zachádzať do vyzrádzania deja a podobne. Prichádzame už teda k tomu hlavnému, aký dojem som z filmu celkovo mal. Hneď na začiatok vyvrátim vetu v nadpise. O X-Menoch v štýle Burtona sa naozaj nejedná. Trailer tak na nás pôsobil, no film bol odlišný, za čo som neskutočne rád.

Musím povedať, že som si film užíval už od prvých pár minút. Burton jednoducho svoje čaro v sebe stále má a dokazuje to hneď v úvodných titulkoch. Vykreslenie celého domu aj postáv bolo naozaj čarovné a to čaro pretrvávalo v každej scéne. Možno sa dej zo začiatku trochu ťahal, no nikto sa na hodinky pozerať nemusel, pretože Burtonov štýl ohromí vždy každého. Krása tam jednoducho bola, je to tak ako som na začiatku spomínal, toto je proste Burtonova parketa. Lenže, dej sa pomalinky musel aj rozvíjať a následne nám aj načrtávať finálne vyústenie. No a tam už nám film začína zlyhávať.

Raz sa niečo začne, rozvije, no odpoveď zostáva skrytá vo hviezdach. Film samotný nevie, či chce riešiť záporákov, vzťah Jacoba s Emmou, vzťah Jacoba s dedkom a podobne. Vo filme teda často vidíme scény, ktoré by mali divákovi sprostredkovať nejaké emócie, no ani jedna sa nepodarí. Smutné telefonáty ani prejavovanie náklonnosti jedného k druhému jednoducho nefungujú a divák zostáva „prázdny“ tak ako aj postavy, ktoré sleduje. Ale aj tak si film vďaka štýle udržiava svoju kvalitu a divák sa stále zaujíma, čo príde v treťom dejstve. Ako jeden z divákov ale vravím, že ľutujem, že som videl to, čo v ňom prišlo. Začne tretia tretina a začína sa absolútny chaos na plátne.

Z hrôzou v očiach som sledoval, ako sa tá krása, čo sa celú hodinu a pol budovala, vytratila v zlomku sekundy a začalo niečo, čo vidíme v každom druhom filme. Veľká bitka! Ten, kto ju však koordinoval asi zabudol, že žije v roku 2016. Každý úder, každý pád zloducha a jeho „kumpánov“ na zem, vyzerá ako scéna z filmu Sám Doma. No okrem veľkej bitky samozrejme musíme riešiť aj finálny konflikt s hlavným zloduchom. Ten dokonca zlyhal ešte viacej. Záporák ich neničí fyzicky ani psychicky. Záverečné konfrontácie sú iba okopírované scény z ostatných filmov a ešte k tomu sú urobené horšie. Jednoducho, to čo malo byť vo filme najzaujímavejšie, sa stalo tým najhorším a už len čakáte, kedy prídu záverečné titulky.

Dalo by sa tomu síce vytknúť ešte oveľa viacej, to mi verte, ale to už by som musel vyzrádzať dej filmu a to naozaj nechcem. Tretia tretina proste film stiahla na dno obyčajných béčkových filmov, ktoré tu máme každý mesiac a Burton dokázal, že okrem pekného prostredia a čarovnej atmosféry už proste nič iné nevie. To ale neznamená, že by sa jednalo o najhorší film roka, to zase nie. Atmosféra je v prvých dvoch tretinách úžasná, rovnako ako aj postavy. Plusy tomu ešte pridáva hudba od Mika Highama, ktorá vám v hlave vynorí spomienky na staré filmové klasiky. Takže, ak ste veľkí fanúšikovia Tima Burtona, šancu tomu dať môžete, pretože prvé dve tretiny vám pripomenú, že si Burton vašu návštevu naozaj zaslúži. Pripravte sa však, že nič neobyčajné nepríde a sami si poviete, že neviete, či ešte na nejakú burtonovku zájsť v budúcnosti chcete.