Filmy sú na svojom vrchole, ak nám dokážu priblížiť inak nepredstaviteľný príbeh – taký, s ktorým by sme sa osobne len ťažko stretli. Samozrejme existuje mnoho žánrov, ktoré sú v tejto úlohe perfektné. Medzi všeobecne najobľúbenejšie však odjakživa patrili klasické noir, špionážne a inak agentmi preplnené dejové línie. Od Orsona Wellesa, cez Hitchcocka až ku klasickým postavám ako James Bond či John Wick – podobný typ filmov si vždy našiel svojich verných divákov. Pripíše sa ku dospelým špionážnym thrillerom aj novinka s Jennifer Lawrence v hlavnej úlohe? Či nás príbeh o ruskej „volavke“ nadchol, alebo ide o jedno veľké нет, sa dozviete v našej recenzii!

Červená volavka RECENZIA

Aby som vás dostal na rovnakú tóninu a mohol vám začať vysvetľovať výhry a nedostatky filmu, musím vás zasadiť do príbehu. Samozrejme, ako vždy, bez spoilerov. Vývoj deja je totižto veľká časť diváckeho zážitku – obzvlášť pri Červenej volavke. O tom však neskôr.

Dominika Egorova (Jennifer Lawrence) je hviezdnou balerínou v prestížnom divadle a dá sa povedať, že tanec je jej život. Sľubná kariéra však odrazu vyhasne potom, čo protagonistka utrpí vážne poranenie počas predstavenia. Aby sa jej život nerozpadol ako domček z kariet a zaistila svojej matke (Joely Richardson) lekársku pomoc, Dominika začne pracovať pre svojho strýka Vanyu (Matthias Schoenaerts). Ten je vysoko postaveným úradníkom v Ruskej rozviedke. Po tom, čo sa Dominika osvedčí, je Vanya ochotný ju aj jej matku zahrnúť opaterou. Ako sa však Rusi zamotajú s Američanmi a otázkou dvojitých agentov vám už neprezradím.

Žiaden ženský James Bond

Ak zájdete na Červenú volavku a budete očakávať klasický špionážny film, predpokladajte, že ostanete sklamaní. Tento príbeh je od ostatných snímok vcelku odlišný, za čo vďačíme knižnej predlohe Jasona Matthewsa. S ňou sa riadne pohrali a previedli ju do filmovej podoby scenáristi Eric Singer a Justin Haythe. V čom je teda samotná Červená volavka nekonvenčná v porovnaní s ostatnými špionážnymi thrillermi?

Ústredná špiónka príbehu sa v tomto prípade nestretla s nemožne vyspelými vynálezmi, nebola nijak extra trénovaná vo fyzickom boji a dokonca ani so sebou nenosí najničivejšie zbrane sveta. Miesto toho sa sama stala zbraňou. Lawrence vo filme vystupuje ako takzvaná „volavka,“ ktorá so svojimi nepriateľmi súperí pomocou psychológie. Myseľ používa za účelom omámiť a zmiasť cieľ, čím z neho dostane takmer čokoľvek, čo chce. Nečakajte teda žiadne veľkolepé skoky z helikoptér či explózie budov.

Červená volavka sa samozrejme ani nezačína s tým, že by hlavná postava vôbec tušila, že sa z nej stane agentka. Aj vďaka ďalším faktorom príbehu, ktoré by som vám nerád odhalil, sa tak môžeme na snímku pozerať ako na drámu, ktorá sa zameriava na príbeh prežitia jednej ženy. Čo ma teda na filme najviac uspokojilo? Bez pochýb pohľad na skvelú charakterizáciu a transformáciu nežne pôsobiacej baleríny na smrtiacu a manipulatívnu špiónku.

Povznesene domýšľavé nedostatky

Veľkolepo navrhnutý príbeh však žiaľ neznamená, že každá časť filmu zapôsobí dokonalo. Červená volavka uspela v tom, že nám dala to, čo sme chceli. Dala nám toho však veľmi málo a na krátke chvíle, ktoré rýchlo vystriedali dlhé a natiahnuté momenty. Samozrejme, najviac nám pri tomto probléme pomáha veľké množstvo nahoty, sexu a brutálneho násilia. Dojemne nám to však aj napriek veľkej snahe neuľahčí sledovanie 140 minútového thrilleru. Nechápte ma zle, s dlhými filmami problém nemám. V tomto prípade však dĺžka nezodpovedá obsahu témy ani hlbšiemu zmyslu príbehu. Červená volavka sa celkom dosť vliekla – a to úplne zbytočne.

Najviac mi však na filme vadil pocit, že snímka sa k divákovi nesnaží priblížiť. Režisér Francis Lawrence bol pri natáčaní až prehnane zamyslený a snažil sa, aby výsledok pôsobil veľmi povznesene – z tohto hľadiska však zlyhal. Film preto z dramatického hľadiska pôsobí neúprimne a veľmi arogantne, čo niektorí diváci považujú za urážku. Je pravda, že snaha sa cení. Červená volavka je ale natočená štýlom, ktorý nás ma oklamať a presvedčiť, že dej je omnoho epickejší a zmyselnejší, ako sa zdá. (Možno to bol zámer a filmár chcel nadviazať na tému manipulácie a psychologických vplyvov? Ktovie…)

Jennifer „akčná hrdinka“ Lawrence?

V roli zvodnej špiónky Dominiky sa, ako už viete, objavila Jennifer Lawrence. Od začiatku som sa bál, či sa herečka na tento typ úlohy hodí. Nie že by nevedela zahrať silnú protagonistku – nechcem ani povedať, že je zlá herečka – Lawrence ale v tomto prípade stavila na nevhodný typ postavy. Neustále sa snaží pôsobiť okázalo a povznesene nad ostatnými postavami. V knihe to asi aj vcelku dobre fungovalo. Vo výslednom filme nás to ale vôbec neuspokojuje a od Dominiky sa cítime vzdialení – sami ani nevieme, o čo jej ide. Vyzerá to neprirodzene.

Polovica zvyšku obsadenia vás taktiež nijako neočarí. Tvoria ju pritom skúsení herci, od ktorých sme čakali niečo viac. Ruské prízvuky pôsobili ako z paródie len s niekoľkými výnimkami. Celkovo ma herci ako Jeremy Irons či Matthias Choenaerts na moje prekvapenie sklamali. Očividným vinníkom sú dialógy, ktoré sa podobne ako réžia, hrajú na povznesený kus umenia. Špionážny film by mal byť plný záhadných výmien slov medzi postavami, metaforických vyhrážok a viet, ktoré môžete analyzovať. Spolu s anti-reklamou na Ruskú vládu sme sa však nedočkali nijakého skrytého významu v slovách, ktorých počet mohol byť pokojne polovičný.

Aj napriek tomu, že ma film nudil, však nemôžem povedať, že som si jeho sledovanie neužil. Áno, motivácie väčšiny postáv sú absurdné a mnoho veci je zbytočne skomplikovaných, nech sa príbeh zdá byť inteligentnejší. Dostal som však presne to, čo som žiadal – extrémne temný, brutálny, vulgárny, neslušný a atypický špionážny film. Nemám problém v hlave spočítať hneď niekoľko skvelých momentov, cez ktoré revala nádherná a mocná inštrumentálna hudba Jamesa Newtona Howarda. Hlavným sklamaním ale ostáva nevyužitý potenciál.

Zhrnutie

Aby sa vám Červená volavka páčila, musíte si najprv uvedomiť zopár vecí. Nejde o nijak extrémne akčnú jazdu, ale skôr o drámu, ktorá (polo-úspešne) vsádza na napätie. Príbeh pôsobí dvojako – na prvý pohľad začne veľmi zaujímavo, čo sa len stupňuje, zároveň je však vidieť jeho neustále prítomnú aroganciu. Jennifer Lawrence vsadila na neuspokojivý štýl herectva, čo nezachránili ani ostatné hviezdy – nepomohli im ani neprirodzené a okato namyslené dialógy.

Ak sa však naučíte predstierať, že niektoré veci nevidíte a dávate pozor len počas najlepších častí (tréning na škole volaviek), film si dozaista užijete. Podarilo sa mu byť prekrásnym, nevedel, že sa nestane tajuplným, hral sa, že je zmyselný, neslušný je smrtiaco a ku divákom sa správa manipulatívne – kvôli mnohým dôvodom dostáva film Červená volavka hodnotenie 6,5/10.