Na Slovensko ako krajinu zo stránky kinematografie bolo len donedávna ľahké nadávať. Povýšenecky sa na nás mohli pozerať aj susedné štáty, ktoré svetu v poslednej dobe priniesli mnoho kvalitných snímok. Tak, ako všetko zlé, sa však aj táto stránka Slovenska obracia na svetlú stránku. Posledné obdobie trvajúce len zopár rokov môžeme s pokojným svedomím označiť za renesanciu našej domácej kinematografie. Z popola vstáva mnoho nádejných režisérov a hercov, ktorí na filmové plátna spoločným úsilím prinášajú klenoty, za ktoré sa nemusíme hanbiť. Dokázala sa medzi ne zaradiť aj nová snímka s názvom Čiara?
Čiara recenzia
Adam Krajňák je otcom rodiny i hlavou kriminálnej skupiny, ktorá pašuje cigarety cez slovensko-ukrajinskú hranicu. V kruhu svojich najbližších zohráva nenahraditeľnú rolu starostlivého dôverníka, ale aj zásadového a nekompromisného vodcu, ktorému ani v rozhodujúcich okamihoch nechýba temperament. Pokojné spolužitie dvoch prelínajúcich sa svetov sa však začne otriasať, keď novovybudovaná hranica Schengenského priestoru spôsobí nárast nervozity z nejasnej budúcnosti. Odrazu všetko zmení jedna nemilá udalosť, ktorá vedie ku lavíne problémov, pri ktorých budú musieť všetci spochybniť svoje vlastné hranice.
Z filmovej podstaty je Čiara chytľavý thriller, ktorého základom je až desivo realistický príbeh. Snímka nám ako divákovi i občanovi Slovenskej Republiky skvelo ukazuje realitu korupcie, nebezpečenstva ilegálneho obchodu a základ ľudských hodnôt. Od začiatku do konca sa príbeh pomaly odkrýva a špirálovitou cestou vyvíja nepredvídateľným smerom. Bez akéhosi zbytočného vysvetľovania režisér Peter Bebjak odhaľuje drsný svet, v ktorom žijú drsné i krehké osobnosti.
Zložito sa opisuje a komplexne sa naň pozerá
V podstate vám filmári pri Čiare dôverujú natoľko, že polovicu práce nechávajú na vás, na divákovi. Vašou úlohou nie je len sledovať krutý príbeh plný krvi, ale aj s napätím rozmýšľať a hádať, čo sa udeje ďalej. Či už sa vám to vo vašej hlave podarí, alebo nie, na plátne ste svedkami strhujúceho príbehu, ktorý je zameraný na postavy a podstatu ľudských bytostí.
Práve v tomto smere snímka (okrem ostatného) mimoriadne vyniká. Realistické postavy medzi sebou chovajú napätie i lásku zároveň. Rozdiely sa vyskytujú len v tom, kto koho nenávidí či miluje viac. V Čiare ide o počiatočnú inšpiráciu postáv, ktorá sa postupne pod nátlakom pašeráctva a prichádzajúceho nebezpečenstva premieňa na konflikt.
Zo stránky humoru, ktorý sa do podobného príbehu na prvý pohľad nehodí, by som film nemohol vychváliť viac. Vtipy sú do interakcií postáv zasadené dokonalo a vy pritom nemáte pocit, že by nejako odvádzali od hlavného deja či dokonca dialógu. V skratke, scenárista zvládol realistický a naozaj vtipný humor zakomponovať do unikátnej reči takmer každej z postáv.
Slasť v podobe ustanovenia postáv
Čo sa týka postáv samotných, sme svedkami absolútneho perfektovania základných vlastností, ktoré by mal príbehový charakter mať. Každý má svoju minulosť, ktorá ho ovplyvňuje. Nikomu nechýba jedinečnosť a nikto sa nezdá byť pre príbeh zbytočný. No a najdôležitejšie, každá z postáv má pevne stanovený cieľ, ktorý daný charakter spolu s príbehom vedie vopred.
Aby som však film iba nevychvaľoval, porozprávam vám o najväčšom negatíve Čiary. Až do samotného konca snímky som si totiž myslel, že ide o dokonalosť. Na čo ma v skutočnosti zamrzelo bol koniec samotný. Nebol nereálny a dával zmysel. Zanechal vo mne však prázdny priestor nedostatočnej spokojnosti. Úžasný príbeh nebol správnym spôsobom uzatvorený a s akýmsi sklamaním opustil postavy, ktoré doteraz boli jeho centrom. Narozdiel od zvyšku filmu bol nevyrovnaný a posledná časť dlhá zopár minút zdanlivo načala niečo, čo nestihla dokončiť. V sále bola po konci dokonca zvučná fráza v zmysle „to je všetko?“.
Vyniká vo filmárskom i hereckom umení
Naopak krásnym prekvapením bola skvelá práca s kamerou, ktorá svojim symbolizmom skvelo vyzdvihla či otupila súčasnú atmosféru. Filmár Martin Žiaran sa v tomto prípade nádherne pohral s kompozíciou, detailom a farbami. Veľmi dôležitým tónom ma nadchla aj hudba Slavomíra Solovica, ktorú dopĺňa titulná skladba Hej, Sokoly od skupiny IMT Smile.
Do výšin chcem však spomedzi všetkých jednotlivcov (okrem režiséra) vychváliť hlavne herca Tomáša Maštalíra, ktorý stvárnil charizmatického protagonistu. Je naozaj skvelý pocit byť na slovenských hercov hrdý. Vo filme si taktiež zahrali Emília Vášáryová, Zuzana Fialová, Milan Mikulčík, Eugen Libezniuk, Andrej Hryc, Stanislav Boklan, pôvabná Kristína Kanátová a ďalší. Všetci do jedného ponúkli famózne herecké výkony.
Zhrnutie
Slovenskému filmu Čiara sa dá vytknúť len naozaj málo vecí, pričom najväčším prešľapom je nedokonaný záver. Z takmer všetkých faktorov, podľa ktorých sa filmy hodnotia však snímka vyniká. Režisér Peter Bebjak aj zo zvyškom filmárov odviedol fenomenálnu prácu, ktorá v slovenskej kinematografii zažiari. Film ponúka unikátny žánrový dej a skvelé postavy zahrané perfektne, ktorých realistické dialógy doplňuje kvalitný humor. Na Čiaru by ste určite mali zájsť a na túto skvelú slovenskú snímku by ste mali byť hrdí. Vďaka mnohým dôvodom dostáva film Čiara hodnotenie 8,5/10.
