Čierne na bielom koni RECENZIA – Režisér Rasťo Boroš prináša film, o ktorom hovorí, že ide o prvú slovenskú romantickú gangsterku. Tá zrejme v našich končinách naozaj nemá obdoby. Navyše ju uviedol do „strateného regiónu“ Malohontu, primárne do obcí miest Rimavská Sobota a Lučenec. Aj vďaka nim pridáva na komickej rovine. Dokáže táto kombinácia fungovať?
Čierne na bielom koni RECENZIA
Úvodom prichádza dvojica gangstrov z Brna, aby sa ubytovala v jednohviezdičkovom hoteli v RS, kde idú robiť biznis. Medzitým spoznávame rozprávača, úžerníka Lučána (Attila Mokos). Jeho jediným spoločníkom je prostoduchý a zasnívaný treťotriedny gangster Bandy (Milan Ondrík). Ten túži po najväčšej kočke regiónu, Csille Kitty Katone (Rebeka Poláková). Ona je ale družkou najobávanejšieho gangstra okolia, Šaniho (Zoltán Musci).
To je iba malá súčasť kolotoču, ktorý sa rozbehne v ôsmych, príhodne a trefne pomenovaných kapitolách. Ešte samozrejme netreba zabúdať na predmetného bieleho koňa z názvu. Na neho si nájdu najväčšieho idiota z okolia, Zsoltiho (Tomáš Mischura). Ale nie nadarmo sa hovorí, že sprostí majú šťastie…
Poetickosť až parodická komickosť
Začína sa však poetickou rovinou a veršov z čínskej poézie. V zápäti sa však mení na humornú cestu, kde dvojica z „veľkého mesta“ prichádza do prírody. Stagnuje až do parodickej roviny, keď je bordel v Lučenci vykreslený ako lukratívny nočný klub na Miami. Prekvapený som bol celkovo z toho, kde sa filmárom podarilo zohnať toľko ošarpaných interiérov.
Práve hlavné dve mestá sú často predmetom komiky z filmov. Vidíme, ako si ich obyvatelia myslia, že sú veľkými rybami, aj keď plávajú v malých rybníčkoch. Krásne podčiarknuté malomeštianske uvažovanie. Nesmú si však liezť jeden druhému do kapusty, teda do teritória, čím máme zvládnutú rovinu gangsterky. A maximálne prekvapivými (ale vtipnými) zvratmi ako „Kto je Šani?“ si nás dokáže režisér získať.
Balansovať sa snaží až príliš často
Ale zase žiadny slovenský Pulp Fiction sa nekoná. Aj keď mám pocit, že tvorca k tomu miernu snahu mal. Práve na to mi odkazovalo epizodické rozprávanie a opakovanie záberov, ktoré na konci na seba mali nadväznosť. To sa však ukázalo ako príjemný prvok. Naopak, nesúrodé tempo (niektoré veci sa naťahovali, iné udiali lusknutím prstov) dokázalo trochu škrípať.
Podobne nevybalansovaná sa javí aj snaha držať sa artovej aj vtipnej, až vulgárnej roviny. Síce si viem predstaviť, že recitovanie o tigroch v jednej scéne a poslanie do pi** v ďalšej môže mať svoj štýl, tu to však nefungovalo na 100 %. Rušivým prvkom boli aj statické „fotografické“ zábery, ktoré si nie vždy vedeli vybrať správny moment (a opakovali sa pričasto).
Hláškami sa dokážu trafiť do slovenskej mentality
Niektorými hláškami však dokážu tak perfektne trafiť, že sa sedadlá v kine otriasali smiechom. Popri všetkých hlúpych rozhodnutiach postáv (ktoré však boli ciele ukázané) vám predstavia aj správanie, s ktorým sa vie bežný človek stotožniť. V tejto rovine je dobré, že išlo o slovenské reálie.
Tri štvrtiny sľubovaného obsahu teda dostávame. Zostávala by už len posledná – romanca. Vzťah medzi Bandym a Csillou mal byť síce zobrazený ako tak silný, že zdolá všetky nepriazne, nebol však vykreslený ako jedna z hlavných tém. Ale kým oni sú fiktívni – vzťah bol reálny.
Čierne na bielom koni RECENZIA – Zhrnutie
Čierne na bielom koni teda mohlo byť sviežim prínosom do našej kinematografie. Film sa len potreboval rozhodnúť, čím chce byť. Namiesto balansu medzi poetickosťou a vtipnosťou tak spadá často len na jednu alebo druhú stranu. Ešte o trochu vyššie ho vyťahuje veľmi dobre zvolený a namiešaný soundtrack.
V ňom treba vyzdvihnúť aj skladbu Jany Kirschner, ktorá bola úvodnou piesňou (a premiérovaná pred filmom). Navyše prinesie zopár veľmi trefných a výstižných hlášok. Jedna za všetky: „Ak ide o lásku, trochu to bolieť musí. Najmä ak ide o lásku k peniazom,“. Aj vďaka nej sa snímka v našom hodnotení z priemeru prikláňa aspoň mierne na jednu stranu od priemeru. So svojím verdiktom 5,5/10 ale stále ide o kúsok, ktorý stojí za pozretie.
