Čierny telefón RECENZIA
Čierny telefón RECENZIA – Do kín práve dorazila filmová novinka hororovej spoločnosti Blumhouse Productions, ktorá je zodpovedná za filmy ako Insidious, Očista, alebo Ouija: Zrodenie zla. Tieto divácky úspešné snímky predstavujú stabilnú, no častokrát predvídateľnú líniu moderného hororu. Najdôležitejšiu úlohu tu zastávajú hlučné jump scare momenty, duchárčina a strašidelné domy. Čierny telefón je ale trošku iný.
Na režisérsku stoličku zasadol Scott Derrickson, ktorý je podpísaný pod filmami ako napríklad V moci diabla, Sinister, ale aj prvý Doctor Strange. Trailer na Čierny telefón sľuboval okrem hlavnej detskej dejovej linky aj zaujímavo vyzerajúceho ľudského antagonistu, ktorého mal stvárniť stále viac a viac prominentný Ethan Hawke. Do kina som vlastne prišiel len kvôli nemu. V tejto recenzii sa môžete dočítať, či filmu dodal niečo naviac, alebo bola jeho úloha sklamaním.
Americky pokrivený detský svet
Film sa odohráva v sedemdesiatych rokoch a sleduje malé americké mestečko, ktoré je terorizované záhadným Chytačom. Ten, ako naznačuje jeho prezývka, chytá školákov a zabíja ich. Ich telá ale nikto nevie nájsť a jedinou stopou, ktorá spája zmiznutia s Chytačom, sú čierne balóny. Tie po sebe veľmi výstredne maskovaný vrah necháva na mieste únosu. Policajti nevedia ako zasiahnuť, no keď počet zmiznutých detí znova narastie, neočakávane sa obrátia na mladú Gwen, sestru nášho hlavného hrdinu.
Gwen a jej brat Finney sú dvaja súrodenci, deti agresívneho vojnového veterána a hlavne alkoholika. Ich matka zomrela, no dozvedáme sa, že bola mentálne chorá. Aspoň to je to, čo deťom predkladá ich pokrivený otec. Gwen po nej zdedila zvláštnu, vo filme nie tak presne popísanú schopnosť. Vie sa cez sny skontaktovať s mŕtvymi. Keď sa v jednom z jej snov objaví zmiznuté dieťa, polícia ju okamžite vyhľadá. Otec ju za to samozrejme kruto potrestá.
Skvelo budovaná atmosféra a detskí herci
Hneď na začiatku filmu vás čaká veľmi dobrá dobová montáž s mrazivou hudbou, ktorá nastavuje nepríjemnú, až démonickú atmosféru zvyšku snímky. K tomu pridajme aj to, že svet školákov je z počiatku zobrazený ako násilný a krutý. Že Chytačovu čiernu dodávku vidíme jazdiť na úzadí scény a to, ako je pokrivený vzťah otca a jeho dvoch detí zobrazený realisticky a nekompromisne. Osobne som najväčšiu hrôzu pociťoval, keď otec trestal mladú bezbrannú dcérku opaskom. Jej brat sa mohol iba prizerať tomu, ako ona kvílivo narieka. Tá scéna trvala aspoň päť minút. Mňam.
Vtedy som si povedal, že ústredná detská dvojica má moju plnú pozornosť. Madeleine McGraw a Mason Thames to zahrali úžasne. Gwenina schopnosť nadviazať kontakt s mŕtvymi mi veľakrát pripomínala schopnosti mladého Dannyho Torrancea z Kubrickovho Osvietenia. Film je aj podobne stavaný. Nevykladá odpovede na dôležité otázky a mnohé necháva na diváckej predstavivosti. Veľakrát som si ale počas filmu povedal, že namiesto zbytočných ľakačiek mohli tvorcovia radšej objasniť a preskúmať viac z nejakej témy, alebo postavy. To je presne prípad nášho antagonistu, pána Chytača.
Chytač to schytal!
Očakával som film, ktorý bude zameraný hlavne na túto z trailerov excentricky a záhadne pôsobiacu postavu. Jeho ojedinelá maska vytvárala dojem, že v sebe bude niesť oveľa viac, než len čudáka, čo chce prostoreko zabíjať a znásilňovať maloletých. Samozrejme, tieto vlastnosti sú dosť hrozné a boli by aj dostatočné, kebyže ich film adekvátne ukáže. Jeho činy na unesených deťoch sú nám okrem pár malých výnimiek iba povedané, čo je veľká chyba.
Možno som mal priveľké očakávania, no Chytačova maska nemá žiadnu väčšiu hodnotu. Jeho vyčíňanie nie je nijakým spôsobom napojené na životy hrdinov okrem toho, že si náhodne vyberá hocijaké dieťa a zhodou náhod si vybral práve nášho Finneyho. Vo filme je ho málo a dalo by sa povedať, že som bol spokojnejší s tým, keď som videl iba jeho zlovestnú čiernu dodávku úplne v pozadí scény, než jeho vizuálne znepokojujúcu, no emočne prázdnu masku v jej popredí.
Nevyváženosť žánrov a postáv
Na jednej strane sa mi veľmi páčilo to, že sa tvorcovia viac zamerali na drámu medzi otcom a jeho dvomi deťmi. Rodinné napätie plynúce z Gweniných schopností, otcovho alkoholizmu a Finneyovej chýbajúcej odvahe fungovalo. Potom sa ale filmu zmocnila istá zmes trileru a hororu, ktorá mi až tak dobre nezapasovala. Pravdepodobne to bolo kvôli tomu, že dvaja hlavní hrdinovia dostali tak veľa pre drámu typického priestoru na rozvinutie a odhalenie svojho charakteru, až hororovo ladená postava Chytača za nimi proste zaostala. Jeho motivácie a charakter zostal v podobe náčrtu.
Ako sa hovorí, film je tak dobrý, ako je jeho antagonista, alebo, horor je tak dobrý, ako je jeho príšera. Ak sa tvorcovia rozhodli ísť cestou masového vraha, ktorého masku ukazovali celému svetu pred premiérou filmu, prečo aspoň neukázali jeho hrozné činy priamo na plátne? Potom sa môže ľahko stať, že postava, ktorá nás mala desiť, nás iba nudí a otravuje, pretože sme nevideli a tým pádom asi ani neuvidíme to, čoho sa máme tak báť.
Čierny telefón RECENZIA – Zhrnutie
Čierny telefón funguje ako dráma, trocha aj ako triler. Akonáhle ale zavíta do územia hororu, jeho dovtedy pekne budované kvality sa scvrknú. Záporná postava nedostala dostatok priestoru a pod bielou maskou sa skrýva obyčajný úchyl, ktorého okrem jedného okamihu nevidíme robiť nič zlé.
Film ma veľmi zasiahol svojou úvodnou skladbou. Tá mi pripomenula drsné úvodné titulky filmu Sedem. Dvaja detskí herci boli skvelí a taktiež sa mi rátali asi neúmyselné podobnosti s Osvietením. Dalo by sa povedať, že tieto kladné aspekty nie sú ničím novým, ale sú aspoň dobre spracované, na rozdiel od Chytača, na ktorého som sa tešil asi najviac. Preto dávam filmu 6.5/10.
