Crimes of the Future RECENZIA
Crimes of the Future RECENZIA – Je to už osem rokov od posledného filmu kultového kanadského režiséra Davida Cronenberga, ktorý sa vo svete preslávil snímkami ako Mucha, Videodrome, Prísľuby z Východu a mnohými ďalšími. Jeho skoršie filmy sa zaoberali ľudskými úchylkami, využívali veľa praktických efektov a body hororu. Práve tieto aspekty jeho nízkorozpočtových diel mu pomohli získať status kultového tvorcu. Cronenberg sa neskôr zameral na žáner drámy a opustil sféru body hororu, v ktorej bol dlho ako doma s ďalším majstrom Johnom Carpenterom.
Preto bola správa o Cronenbergovom návrate do starých koľají veľmi osviežujúca. K projektu sa potom pripojili aj veľké herecké mená a známy filmový skladateľ Howard Shore. Predstava nového majstrovského diela bola na svete. Či sa to starnúcemu Cronenbergovi, ktorého syn Brandon Cronenberg medzičasom taktiež stúpa v podobných šľapajach ako on podarilo, vám prezradí táto recenzia.
Surgery is the new sex!
Dej sa točí okolo dvojice umelcov predvádzajúcich nový druh avantgardného umenia – operáciu. Jeden z aktérov je umiestnený v organicky pôsobiacej kapsule a druhý zatiaľ operuje, teda tetuje prebytočné orgány našej hlavnej postavy Saula (Viggo Mortensen). Caprice (Leá Seydoux) je zodpovedná za tetovanie a následné odobratie orgánu zo Saulovho tela. Ich diváci sú týmto procesom fascinovaní. Prečo?
Crimes of the Future zobrazuje dystopický svet, kde ľudia prestupujú do ďalšej fázy evolúcie a rastú im nové orgány. To pri niektorých jedincoch spôsobuje to, že necítia bolesť a pri ďalších zas to, že jedia plast. Okrem týchto zvláštnych deformácií sú nové orgány zodpovedné aj za to, že ľudia začínajú vnímať rozkoš úplne inak, než predtým. Či je to už romantické sebapoškodzovanie, alebo mrzačenie vlastnej tváre ako kozmetický doplnok.
Ľudský druh sa posunul do novej, zatiaľ nepoznanej éry a mnohí sa boja toho, čo môže priniesť. Príbeh sa preto odohráva v akomsi „undergrounde“. Postavy sa stretávajú v rozpadnutých domoch, plesnivých miestnostiach a tajomných halách, kde potichu riešia svoje nezákonné plány. Jedna nedôveryhodná organizácia strieda druhú a masochistické pohnútky sa pomaly dostávajú do popredia.
Viac body hororu a menej emócií?
Film má veľmi pomalé tempo a väčšinu svojho času trávi buď dialógovým filozofovaním, alebo pôžitkárskym skúmaním pre nás bolestivých a pre postavy vzrušujúcich aktov. Devianti si prídu na svoje a môžu sa tešiť na chrumkavé rozrezávanie chodidla a špáranie sa v potetovaných vnútornostiach. Vo filme ale ani tohto nie je oproti chladným dialógovým scénam priveľa. Hlavný konflikt je odsunutý na vedľajšiu koľaj a presne pre toto som sa počas filmu cítil veľakrát až príliš znudený.
Cronenberg nevykresľuje svoj svet do úplných detailov a tak sa počas filmu dookola vynára niekoľko otázok, ktorých zodpovedanie by podľa mňa film trocha vylepšilo. Napríklad z kade pochádzajú organicky pôsobiace postele, na ktorých vidíme iba Saula? Je v tomto svete aj nejaká vyššia, viac kultivovaná spoločnosť? Ak je väčšina organizácií a činov vo filme nezákonná, existuje aj nejaké prostredie, kde platí zákon?
Cronenberg necháva mnoho na diváckej predstavivosti, čo môže zapríčiniť dve veci. Jednou je to, že v divákovi zanechá chuť vidieť a vedieť viac. Druhou je to, že činy postáv nemusia mať žiadnu váhu. Ako môžeme emocionálne reagovať na niečo, čoho hodnotu vo vzťahu s okolitým svetom nemáme šancu poznať? Film na niektoré spomenuté otázky dáva odpovede, ale iba v malých náznakoch.
Typicky komorný dej
Jednou z hlavných vlastností Cronenbergových filmov je ich uzavretosť. Drvivá väčšina scén je okupovaná minimom postáv a aj keď je na obrazovke nejaká skupina ľudí, tak je odkázaná na úroveň nezaujímavého komparzu. Hlavné postavy sa tak stávajú terčom všetkej našej pozornosti. Vnímame a skúmame ich každú interakciu a reakciu. Leá Seydoux a Viggo Mortensen sú skvelí herci a ako obvykle podávajú výborný výkon, no svet filmu Crimes of the Future je tak nevysvetlený a prevrátený hore nohami, že niekedy ani nevieme, či sú ich pocity pravdivé, falošné, alebo rozpoltené. Je teda dosť ťažké sledovať ich motivácie a zosobňovať sa s nimi.
To bol možno aj Cronenbergov úmysel. Snaží sa nás preniesť do podivného sveta, kde ľudské emócie a impulzy znamenajú niečo úplne iné, než na čo sme zvyknutí. Najlepším zosobnením deformovaných ľudských hodnôt nie je nikto iný, než postava Timlin (Kristen Steward). Jej emócie sú na hranici zrútenia, nemá žiadne „kozmetické“ úpravy a do už tak dosť podivného vzťahu Saula a Caprice prináša neistotu.
Koniec filmu, ktorý je dosť otvorený diváckej interpretácii, nám o nej prezrádza dostatok informácií na to, aby sme ju umiestnili medzi pochmúrnych zločincov budúcnosti. Herecký výkon Kristen Stewardovej môže niekomu pripadať emočne znepokojivý, umelý a otravný, ale taká je presne téma filmu Crimes of the Future.
Crimes of the Future RECENZIA – Zhrnutie
Od Cronenbergovho návratu som mal veľké očakávania. Na jednej strane sa mu znova podarilo priniesť zaujímavú víziu pochmúrnej budúcnosti a využiť pri tom svoju záľubu v body horore, popri čom načrel do veľkej palety filozofických, sociologických a ekologických tém.
Cronenbergov film ale trpí veľmi pomalým tempom, tematickou roztrieštenosťou, a emocionálnou chladnosťou. Niekomu to môže vyhovovať, no ja som očakával viac znepokojenia nad nechutnosťou budúcnosti, než nad nudou, ktorú mi ponúkalo pre mňa nedostatočné spracovanie filmu s potenciálom omnoho väčším, než naplnil. Film akoby nič nedotiahol do niečoho nadpriemerného. Väčšinu svojho času sa točí okolo obyčajnej komornej drámy, ktorá uberá priestor oveľa zaujímavejším prvkom.
Tými prvkami mali byť atmosféra a body horor, hlavné aspekty predošlých Cronenbergových diel, ktoré v tomto filme nezaujímajú až tak dôležité postavenie. Moje očakávania neboli naplnené a na druhé pozretie sa to síce trocha zlepšilo, no stále mám pocit, akoby Cronenberg iba zrecykloval niekoľko svojich predošlých námetov a tresol do nich zopár príťažlivých mien. Preto dávam filmu hodnotenie 4,5/10.
