Recenzia na film Aquaman a stratené kráľovstvo
Po piatich rokoch a masívnych pretáčkach (ktorých množstvo sme prestali už počítať) prišiel konečne druhý Aquaman. Suchozemec Arthur Curry a zároveň vládca Atlantídy v ňom niesol aj ďalšie dôležité žezlo – musel priniesť aj dôstojnú bodku za starou érou DC filmov. Podarilo sa mu to alebo sme dostali iba bezduchú komiksovku s recyklovanými nápadmi?
Film prináša rovnakého záporáka ako v jednotke. Späť je Black Manta, ktorého opäť stvárňuje Yahya Abdul-Mateen II. Skôr ako si poviete, že sa rovnaká téma znovu opakuje a neprináša novátorské prvky, tuto je to tak trochu inak. Pri stálom hľadaní svojej pomsty narazí na mocný čierny trojzubec. Tým ovládne dušu prastarej bytosti, čím sa v podstate pozeráme na rozdielneho súpera, aj keď ide o tú istú postavu.
Vládca Atlantídy na súpera nestačí sám
Proti Black Mantovi nebude stačiť samotný Aquaman, ktorého azda Jason Momoa hral lepšie ako kedykoľvek predtým. Mal som pocit, že si rolu náramne užíval a pôsobil úplne odviazane, čo sa k postave úplne hodilo. Musí však znovu vyhľadať svojho uväzneného brata Orma v podaní Patricka Wilsona.
Jeho príbehová linka je tak línia vykúpenia z prvej časti a musím povedať, že tá tu funguje skvele. Pri rodinnej dynamike však zostávame aj s Arthurovým synom. Dôležitosť rodiny ako vystrihnutá z Rýchlo a zbesilo však pôsobila trochu nasilu a v podstate smerovala iba k pár prvoplánovo komickým chvíľam a jedinému zvratu (ktorý sa dal v podstate vyriešiť aj inak). Na druhej strane však budovanie vzťahu so zatrpknutým bratom malo veľmi príjemné momenty.
Nevie sa rozhodnúť, akým žánrom sa vydať
Celkovo sa film zo začiatku snaží byť multižánrový. Chce spojiť rodinný príbeh, komédiu a dokonca aj lúpežnícky nádych. Kde to však prvému Ant-Manovi perfektne vychádzalo, tu to viac škrípe a povestné kolieska začínajú do seba zapadať až v momente, keď sa snímka stáva presne tým, čím by mala byť – priamočiarou akčnou komiksovkou.
Tu si iste príde na svoje nejeden vyznávač oku lahodiacich vizuálov (aj keď som mal miestami pocit, že na CGI boli najaté dve rozličné štúdiá). Dostávame nové zákutia Atlantídy aj svetových oceánov, a aj keď súboje pod vodou pôsobia chaoticky, tie na súši sú s jedinečnými nápadmi a žiadanou akčnou jazdou.
Wan nemohol vynechať horor, požičiava si od iných filmov
Režisér James Wan samozrejme nezabudol do filmu prepašovať aj svoje obľúbené hororové prvky. Samotné Stratené kráľovstvo pôsobí maximálne hrozivým dojmom a už som sa len obával, kedy príde nejaký jump scare. Dokonca aj jeho obyvatelia boli skvele spracovaní a ak by ich tvorcovia ešte viac vyladili, prirovnával by som ich k monštrám od Lovecrafta.
Tvorca sa však nechal viac ako inšpirovať aj inými filmami. Nemohol som sa zbaviť pocitu, že čierny trojzubec je až príliš nápadne podobný jednému prsteňu z Pána prsteňov. Scéna z vrakového mesta pirátov bola takmer 1:1 Jabbov palác zo Star Wars a starodávne mechanické „chobotnice“ boli zjavnými sentinelmi z Matrixu. Ale tak darmo, ako sa hovorí, ak to funguje, neopravuje to…
Amber Heard a veľká reklama na pivo
Pretáčky, ktoré film realizoval počas svoje strastiplnej púte odstránili postupne oboch Batmanov, sľubovali nám však aj menej Amber Heard po jej prehranom súde s Johnny Deppom. Určite tam bolo viac ako avizovaných 10 minút, ale koniec koncov si uvedomíte, že vám tam absolútne nevadí. Jej postava Mery prináša okrem nápaditých prvkov do súbojov aj nutnú dramatickosť. Hrať síce nevie, ale ako povedal môj kolega z kina – „Aspoň sa bolo na čo pozerať“.
Opäť raz príjemne potešia aj rola od Nicole Kidman, ktorá sa v novom Aquamanovi síce vyskytovala pomenej, ale jej jazda na mechanickej rybe bola jedinečná. Vidieť sme tiež mohli herca Temuerra Morrisona. Ten ma baví kdekoľvek a aj keď bola väčšina scén s ním iba reklama na pivo Guinness, aj to dokázal podať presvedčivo a prirodzene. Samozrejme, práve s ním prichádza väčšina rozhovorov o rodine.
Logika opustila sedem morí
Film miestami nedáva logicky zmysel a buď scenár neposkytol odpoveď alebo len veľmi vágnu (naozaj mi nestačí rušenie satelitu na to, aby si nikto nevšimol sopku so zeleným dymom). Tu však nejde o to, aby ste sa nad vecami hlbšie zamýšľali, ale aby ste si užili stále prúdiacu akciu a žasli nad vizuálmi, ktoré nás na chvíľu zavedú do iného sveta.
Momoa zvládal túto rolu perfektne a prišlo mi až ľúto, že ho v nej už neuvidíme. Celkovo je tá bodka za DCEU akási horkosladká. Poviete si, že mohla byť oveľa lepšou, ale pookrejete, keď viete, že je to skutočný záver tohto sveta. A tým, ako ho začal Wan budovať by vám vôbec nevadilo, keby ste z jeho mytológie uvideli aj viac.
Recenzia na film Aquaman 2 – Zhrnutie
Aquaman 2 mal nejednu chybu a zjavne okato vykradol niekoľko ďalších filmov. Mal pomalší rozbeh, v ktorom si tvorcovia nevedeli určiť, akým žánrom sa vydajú. Potom sa však stáva zábavnou, dynamickou a nefalšovane akčnou komiksovkou, ktorá vám na necelé dve hodiny dovolí vypnúť rozum a len si užívať. Nabudúce si pri domácom sledovaní nemôžem zabudnúť dať burger a pivo… Odnáša si tak hodnotenie 6/10 (a bonusové body za to, že sme mohli vidieť Momou jazdiť na obrovskom morskom koníkovi a hlavonožcovi).
