Denník Anny Frankovej RECENZIA
Denník Anny Frankovej RECENZIA – Zrejme najznámejší denník, ktorý vyšiel v knižnej podobe, sa k nám teraz dostáva v podobe komiksu. Mnohí sa pritom začudovane pozrú ako môže niekto preniesť hrôzy 2. svetovej vojny a prenasledovanie Židov do kreslenej podoby. Je pritom možné, aby zostala zachovaná citlivosť témy a celková emočná vyťaženosť diela?
V prvom rade si treba uvedomiť, že podobnú otázku si položil aj samotný autor, Ari Folman. Sám mal výhrady, keď bol oslovený Nadáciou Anny Frankovej, čo vysvetľuje v úplnom závere, akomsi svojom dohovore. Viacero vecí tam šikovne vysvetľuje a naráža na to, ako prevádzal kúsky textu z denníka na komiksové panely prostredníctvom ilustrátora Davida Polonskeho a výtvarníčky Hily Noamovej.
Od počiatku Frankovcov po úkryt
Do deja vás asi nemusíme príliš dlhosiahlo uvádzať. Otto Frank uteká so svojou manželkou a dvomi dcérami pred okupáciou nemeckého režimu do Holandska. Avšak aj tam ich dostihne nacistické prenasledovanie a tak rozšíria zvesť, že prekročili hranice Švajčiarska. V skutočnosti sa však ukrývajú v zadnej časti jeho firmy v Amsterdame.
V roku 1942, počas prvých týždňov ukrývania, dostáva 13-ročná Anna denník, do ktorého si zapisuje nielen fakty a priebeh ich dňa, ale aj svoje pocity a myšlienky. Dokonca mu dá meno – Kitty. Neskôr ho prepíše do ucelenejšej podoby, ktorú neskôr knižne vydáva jej otec. Takto poskytuje veľmi priame svedectvo o tom, čo sa dialo za stenami firmy na marmeládu.
Netrvá ani 30 strán, kým nám Anna prostredníctvom nového autora a ilustrátora popíše udalosti od stretnutia jej rodičov až po ukrytie sa. Vidíme z jej vlastných myšlienok ako berie stále sa sprísňujúce zákroky proti Židom. V jeden deň nesmú jazdiť električkou, o pár dní na to už ani bicyklom. Okrem toho stále viac a viac z nich odvážajú. Vidíme tu zaujímavú paralelu, keď je predstava táborov zobrazená ako práca starovekých otrokov.
Témy vedia odľahčiť
Toto sa nám v komikse zobrazuje častejšie. Používa myslenie ústrednej hrdinky na to, aby sa situácia akosi odľahčila. A ja som pritom ďakoval autorom ako šikovne to zvládli, aby nebol tlak emócií taký obrovský. Anne nie je cudzí cynizmus a sarkazmus a práve do neho sa často utieka, aby čelila hrozným faktom. Tu si dovolím aj priamo jeden citát:
„Aj keď sa na niečom zasmejem, o chvíľu sa zarazím, že by som sa mala za svoju veselosť hanbiť. Ale mám od rána do večera plakať? Nie, to sa nedá, a smútok raz musí pominúť.“
A presne takto sa cítite pri prechádzaní jednotlivých strán. Nebudeme si klamať, ak nemáte srdce z ľadu, môže sa stať, že na stránky dopadne zopár sĺz. Ale aby vás z toho vytrhli, prepletajú to niečím, čo by sa dalo nazvať humorom. Či už je to opis takých každodenných činností akými môže byť kúpanie alebo zosmiešňovanie ostatných obyvateľov domu.
Okrem Frankovcov tu totiž máme aj rodinu van Daanovcov (v skutočnosti sa volali van Pelsovci). Matka sa snaží byť za každých okolností dámou aj keď na to nemá dostatok intelektu, otec je nenapraviteľným pesimistom a ich syn je jediným chlapcom v dome. Preto nie je prekvapením, že príde aj k milostným vzplanutiam.
Vnútorné pocity prostredníctvom kreatívnych fantastických scén
Toto je práve zaujímavým motívom. Anna je na svoj vek naozaj vyspelá a svojimi myšlienkami by sa dokázala rovnať aj dvojnásobne starším. Avšak stále je aj pubertálnym dievčaťom, ktoré túži po láske a zaujíma sa o sexuálne otázky. A to aj keby mala prísť do konfliktu so svojou sestrou Margot. Ich stály konflikt, medzi preferovanou staršou sestrou a Annou, je tu tiež veľmi dobre vykreslený.
Annine pocity zúfalstva, ťažkých snov, či dokonca depresií sú tu zobrazené v podobe scén z fantázie. Napríklad ju vidíme ako namaľovanú Klimtom, prechádzajúcu sa rajskou záhradou alebo vstupuje do antických reálií. Nechce sa vidieť ako obeť, vidí sa ako autorka, ako členka rodiny, príslušníčka židovskej komunity či milovníčka (ako kultúry, tak aj osôb). Toto všetko dokázali nádherne preniesť do ilustrovanej podoby, pri ktorej si poviete, že je na to ako stvorená.
Zachytený tu je aj jej vzťah k jedlu. Autor sa dokonca vyjadril, že bola ním posadnutá. Vďaka tomu sa dozvedáme ako často obyvatelia trpeli hladom, ale aj ako dokázali byť kreatívni pri vymýšľaní svojich jedálničkov. Vidíme tu konkrétne potraviny, ktoré niekedy zoraďuje do akýchsi období. Netreba ani hovoriť, že najhorší bol týždeň, keď mali všetci fazuľu.
Kde bolo treba vedeli ponechať aj pôvodné texty
Zápisky Anny Frankovej sa však stávajú menej stručnými a úsekovitými, aj pri nich sa akýmsi spôsobom vyvíja alebo zdokonaľuje v písaní. Aj toto musel Ari Folman zohľadniť a preto nám necháva miestami celé strany (či dvojstrany), v ktorých sú priamo texty vyňaté z denníka. Sú vhodne umiestnené, lebo na niektoré z nich by boli ilustrácie príliš trúfalé alebo by iba pokazili atmosféru.
A tu sa musím po niekoľký raz vrátiť ku kresbám. Sú krásne, o tom žiadne pochyby. Dopĺňajú celkovú atmosféru a nielen to, ale dokážu primerane podtrhnúť pocity, ktoré pri tom prežívame. Vďaka nim si dokážeme niektoré veci nielen prestaviť, ale ich aj priamo vidíme. Jeden príklad za všetky – výborne je tu zobrazený aj popísaný priamo dom a jeho štruktúra, v ktorom sa skrývali.
Človek by si povedal, že toto dokáže menej vniesť do príbehu, lebo si ho menej predstavujeme. Nie je to ale pravdou, aj napriek tomu, že máme niektoré veci zobrazené, tak sme do príbehu naplno vtiahnutí. A nepustí nás až do záverečných slov, v ktorých je popísané, čo sa dialo po skončení denníka. A vy si zase raz uvedomujete hrôzy, ktoré tá doba priniesla a cítite úplnú beznádej.
Denník Anny Frankovej RECENZIA – Zhrnutie
Takže veľmi v krátkosti – áno, aj takouto formou sa dá zobraziť jemná, až chúlostivá tematika. Ani formát komiksu s ilustrovanými panelmi neublíži denníku Anny Frankovej, ale práve naopak. Dokáže ho rozvinúť tam kde treba, zostručniť, kde nepotrebujeme siahodlhé opisy a pritom udrieť na naše zmysly krásou, ktorú si to vyžaduje.
Autor rozhodne vie ako vyvolať tie správne pocity. Pasáže z originálneho denníka ponecháva, kde majú zmysel. A Polonsky, ilustrátor, nám ukáže Annu v oblakoch v literárnom vyznení, ale stále naplno prežívajúcu svoj osud. A dokážu použiť aj humor, kde by ste to aj nečakali, pričom tam nepôsobí nasilu. Jeden – dva fantastické momenty mi už prišli príliš, ale to je tak jediné, čo mi chýbalo k dokonalosti. Preto dávam hodnotenie 9.5/10
Ak si chcete aj vy vytvoriť vlastný obraz a nahliadnuť na tematiku unikátnym štýlom, zabezpečte si vlastný výtlačok skvelého komiksu. Nájdete ho na webstránke vydavateľstva Slovart, odkiaľ si ho môžete hneď objednať. Vrelo odporúčam!
