S historickými filmami bol odjakživa problém. Ak sa filmári rozhodnú previesť skutočné udalosti na plátno, musia opatrne rozmýšľať nad tým, ako sa k tomu postavia. Buď budú svoj výtvor prezentovať iba ako inšpirovaný realitou, čo im dá voľnosť meniť si príbeh podľa svojho uváženia; alebo dopodrobna okopírujú učebnice dejepisu a príbehu dodajú len vizuál. Paradoxne ale najlepšie a najúspešnejšie epické filmové, či dokonca seriálové príbehy, vznikajú zlúčením reality a fikcie. Vtedy si užijeme ohromný dej založený na skutočnosti, no aj s vymyslenými prvkami, bez ktorých sa žiaden veľkolepý film nezaobíde. Ako sa k tejto výzve postavili Holanďania a ich dobrodružná novinka Redbad?
Redbad RECENZIA
V roku 700 po Kristovi je severná Európa rozdelená na dva odlišné svety: nad riekami sú Frízovia, Sasi a Dáni. Dolu pod riekami sa nachádzajú Frankovia, ktorí v tejto oblasti vládnu. Ale chcú urobiť to, čo ani Rimania nikdy nedokázali: podmaniť si celú Európu nasadením novej zbrane, ktorou si podrobia všetkých neveriacich – Kresťanstvo. Tento film je historickou epopejou o vzostupe kresťanstva, ságach a starovekej legende menom Redbad.
Aby som sa mohol radšej zamerať na samotný film, musím najprv dostať z cesty jednu základnú otázku. Je Redbad historicky presný? Jednoduchá odpoveď je nie. Holandský režisér Roel Reiné a scenárista Alex van Galen dávnu legendu o severskom kráľovi celkom dosť pozmenili. Navyše nedávali pozor ani na detaily, keďže vo filme sa nachádzajú veci, zbrane či ľudia, ktorí v tom čase ešte neexistovali. Redbad je teda historicky nepresný, no to samé o sebe nie je zlá vec. Dôležité je, či tieto zmeny prospeli samotnému filmu a samozrejme aj nám, divákom.
Holandské Statočné srdce?
Mel Gibson už pred vyše 20 rokmi natočil historický film, ktorý skutočný dej pozmenil pre prospech filmového zážitku. Priblížil sa tým k dokonalosti, no Holandskí filmári žiaľ túto úroveň ani zďaleka nedosiahli. Samotný príbeh snímky Redbad, bez ohľadu na jeho reálnosť, je jednoducho zlý, nudný a príliš pomalý. Žiaľ sa v ňom objavujú takmer všetky klišé zo zoznamu. Tie sa nám predstavujú tak, že už vlastne prestaneme vnímať, či niekam dej smeruje.
Asi po polovici filmu sa to začalo zhoršovať. Dej už nejaký čas stál, prakticky nič sa neudialo a aj na ostatných divákoch som videl, že sa mrvia v sedadlách len z čistej nudy. Dôvodom je samozrejme 160-minútová dĺžka, ktorej len malá časť bola venovaná epickým bojom. To by samé o sebe nevadilo, teda pod podmienkou, že zvyšný čas by bol využitý na dialógy, širšie budovanie sveta a postáv. Redbad žiaľ nepriniesol ani jedno, ani druhé.
Nepochybný umelecký kúsok
Dobré správy sú to, že Redbad vyzerá fantasticky, odlišne a naozaj zaujímavo. Na filme je jasne vidieť, že nepochádza z vysoko-rozpočtovej hollywoodskej produkcie, ale od zameraného európskeho filmára s vlastným štýlom. Redbad má unikátny vzhľad, ktorý zapadá do chladnejšieho severského prostredia a krutých podmienok. To zahŕňa skutočne nádherné zábery na krajinu a aj osobnejšiu úpravu kamery.
Je mi jasné, že mnohí budú kritizovať obraz s prehnaným kontrastom, úzkymi a tesnými close-upmi na tváre hercov a pod. Do celkovej tematiky filmu a nudného deja to však zapadá. Rovnako vnímam aj bojové scény, ktoré samozrejme neboli na úrovni Game of Thrones. No i napriek tomu sa objavuje viac momentov, kedy vyniká choreografia. Samotné bojové sekvencie sú natočené chaoticky, pre niekoho až príliš. Mnoho záberov pôsobilo jemne klaustrofobicky, no nikdy nebolo ťažké vnímať, čo presne sa na plátne deje a kde sa nachádzajú jednotlivé prvky deja.
Tam, kde to nebolo nutné
Redbad má mnoho takmer neprijateľných nedostatkov, ktoré znižujú celkový zážitok z pozerania. Samotný príbeh a celková prezentácia deja, v ktorom ide o boj medzi národmi, majú veľa chýb. Reči, ktorými postavy v príbehu rozprávajú, vôbec nedávajú zmysel. Frankovia či Dáni rozprávajú anglicky a prízvuky sú absolútne mimo. Ďalším veľkým nedostatkom sú momenty, ktoré mali pôsobiť epicky, no svoj zámer nesplnili. Scény, ktorými sa skončili dve najväčšie bitky vo filme, pôsobili skôr komicky. Navyše nám muselo byť všetko do detailov vysvetlené, lebo napríklad zo záberov na zvyšujúcu sa hladinu mora a vĺn nám nedošlo, že prichádza príliv.
Niektoré veci teda Redbad nedotiahol tam, kam vcelku ľahko mohol. Ešte väčším problémom však boli prehnané prvky filmu, pri ktorých je výstižné jednoduché „proste príliš.“ Narážam tým na neprestajnú epickú hudbu a zbytočné množstvo rôznych vizuálnych trikov, vrátane faktu, že polovica času bojových scén je v slow-motion. Aj samotnej hudby bolo príliš, aj keď nebola zlá. Ide však o to, že epické kompozície by mali byť exkluzívne pre podobne epické scény. Miesto toho nám skladateľ Trevor Morris ničí uši aj pri momentoch, ktoré mali pôsobiť pokojne.
Divadelné postavy
Príbeh by mali rozprávať postavy a ich akcie, no aj z tohto hľadiska Redbad neuspel. Keď máte k dispozícii 160 minút času, no ten venujete len takmer-umeleckým záberom a hercom s mŕtvym pohľadom, niečo je zle. V príbehu chýbajú rozumnejšie dialógy až na pár výnimiek a väčší dôraz na akcenty a vyjadrovanie postáv. Frankovia sú vyobrazení ako dvoj-dimenzionálni zlí vojaci, ktorých jediný záujem je zabíjať. Keď už režisér potvrdil, že na historickej presnosti mu nezáležalo, prečo nevymyslel spôsoby ako humanizovať nepriateľov našich hlavných postáv a tým predstaviť zaujímavejší dej?
Tónom filmu je odboj proti prikázanej viere a odopretí slobody. Redbad podľa všetkého v skutočnosti povedal, že „radšej by bol v pekle so svojimi priateľmi ako v nebi so svojimi nepriateľmi,“ čo ma veľmi potešilo. Vo filme je predstavovaný ako legenda, ktorou reálne je.
Silnú hlavnú rolu celkom dobre zvládol holandský herec Gijs Naber, ktorý zo slabého scenára vyčaroval skvelý výkon. Aby filmári zaujali aj zahraničných divákov, do úlohy zlovestného Pepijna bol obsadený Jonathan Banks (Breaking Bad), ktorý sa očividne snažil najviac zo všetkých. Ako jeden z mála svoje texty nerozprával tak, ako keby bol v divadelnej hre. Obsadenie dopĺňajú sympatické herečky Loes Haverkort (Frea) a Lisa Smit (Fenne). Okrem nich a vyššie spomenutých hercov nikto ďalší nezaujal, čo je veľká škoda. S lepším scenárom si viem predstaviť, že aj ostatní by dostali lepšie šance zažiariť.
Zhrnutie
Pozeranie filmu Redbad je ako plavba Severným ľadovým oceánom na vikingskej lodi. Plne si uvedomujete, že konštrukcia je pevná a bez obáv vás doručí do cieľa. Nemáte sa teda čoho obávať a snažíte sa užiť si nádherný výhľad na zamrznuté kraje. Po ceste vám ale mnohokrát príde zle a po tom, čo druhýkrát narazíte do ľadovca, sa začnete sami seba pýtať, či ste vlastne mali nastúpiť. Najväčšou záchranou je unikátne vizuálne čaro, ktoré si vás buď získa, alebo ho budete nenávidieť. Holandské Statočné srdce sa nekoná, no stále ide o priemerný historicko-epický počin, ktorý si svojich fanúšikov nájde. Z toho dôvodu dostáva film Redbad hodnotenie 6/10.
