Dojmy z The Falcon and the Winter Soldier pokračujú…
Ako som spomínal v našom prvom článku z tejto série, moje subjektívne dojmy zo seriálového The Falcon and the Winter Soldier, po vzore projektu samotného, pokračujú. Druhá i tretia epizóda sú za nami a preto vám prinášame nový prírastok v podobe ďalšieho článku.
Súčasne dodávame, že sa dočítate o drobnejších príbehových SPOILEROCH. Preto ak ste ešte najnovšie diely nevideli, mali by ste sa čítaniu pre tento moment vyhnúť. Pochopiteľne, platí to iba v prípade, že vám prezradenie kľúčových naratívnych momentov prekáža. Ak nie, v čítaní pokojne a bez výčitiek zotrvajte.
Je späť…
Nakoľko sa Falcon a Winter Soldier v úvode príbehu nestretli, očakával som, že si scenáristi pripravili zaujímavú scénu. Počas nej sa dá duo dokopy a poputuje na následnú misiu za porazením nových super vojakov. K tomu nanešťastie nedošlo. Ich stretnutie a následné spojenie vyznieva kŕčovito a zo scenáristického hľadiska nadmieru lenivo. Naozaj, nespomínam si, kedy naposledy pôsobilo spojenie dvoch charakterov takto násilne.
Taký príchod Barona Zema je na úplne inej úrovni. Ako predprípravou pôdy, tak aj samotným nástupom tradičného „antagonist turns hero“ charakteru. A síce to začína byť pomerne priehľadný stereotyp (ak ste obľúbeným hercom hrajúcim záporáka, čoskoro sa vrátite v úlohe sekundujúceho protagonistu), zrovna v tomto prípade si neočakávané trio užívam.
Už pilot bol na pomery takýchto záležitostí realistický. Nielenže nebol prehnane akčný (až na kolosálny úvod), primárne stál na psychologických problémoch ústredných postáv. To som osobne po stále rozsiahlejších a rozsiahlejších vesmírnych vojnách ocenil. Nie, nebola to dôkladná ľudská analýza ako od Bergmana, avšak takéto spracovanie je na komiksový projekt úplne dostačujúce.
V druhej epizóde už dochádza k dobre známemu mačka-myš naťahovaniu, ktoré je esenciou takmer každej buddy záležitosti, kde vystupuje herecky atraktívne dynamické duo. Scenáristi pracovali na plné obrátky a preto sú dialógy v mnohých miestach adekvátne vyhrotené i po humornej stránke funkčne vystavané. Stále sa ale nezabúda na psychologický pôdorys, ktorý je lemovaný minulosťou, odkazom štítu a v neposlednom rade aj terajšími udalosťami.
Za jeden z najzaujímavejších a najriskantnejších krokov ale považujem „inovovaného“ Kapitána Americu. Ten ešte väčšmi zaháňa doterajší čiernobiely pohľad na hrdinov a zloduchov patriacich do jednej z troch kategórií Sama Wilsona. Je to postava, ktorú nenávidím, respektíve mi je nesympatická? To určite áno, no chápem, že ide o naratívny zámer, ktorý výborne funguje ako rozporuplný element v temnejšie a realisticky ladenom seriálovom prostredí. A niečo podobné ocením omnoho viac ako všetky majestátne božstvá, ktorých jediným charakterovým atribútom je cieľ zničiť planétu Zem a následne ľudstvo ako také.
Dobrá akcia? Alebo zlá?
Ak je niečo na celom seriálovom evente skutočne polarizujúce, je to jeho réžia a strih prítomných akčných scén. Zatiaľ čo v pilote sme sa dočkali dynamického úvodu, kde pokrivkávali najmä vizuálne efekty, súbojová sekvencia z druhého dielu je tak diletantsky zostrihaná, že si ju vlastne ani nemôžete užiť. Pôsobí neprehľadne, chaoticky, pričom tým trpí i nepochybne solídna choreografia, pre ktorej krkolomné kúsky sa zjavne poctivo trénovalo.
Čo je ale na tomto neduhu najbizarnejšie? Zrejme fakt, že filmársky tím sa medzi epizódami príliš nemenil a režisérka (Kari Skogland) je dokonca v každej epizóde identická. Preto tak úplne klesajúcej a stúpajúcej kvalite akčných sekvencií nerozumiem. Ostatne, tretí diel opäť prináša výbornú a nadmieru zábavnú (nielen slovnú) prestrelku, ktorej sekunduje pomerne kontaktný fyzický stret.
Tu už kamerové vedenie a jednotlivé strihy nepripomínajú chaotický found footage horor, ktorý by si takto lacným spôsobom vypomáhal, aby musel ukázať naozaj iba to najnutnejšie (ostatne, rozpočet obdobných indie záležitostí autorov nepustí). To ale problém Disney a ani Marvelu nie je, takže prítomnosť zmieneného prešľapu z druhého dielu je pre mňa väčšou záhadou než Lynchov Eraserhead.
Každopádne, som rád, že sme sa dočkali onej prestrelky, ktorá výborne kombinuje napätie a využíva výstavbu ústredného dua k tradičnému žánrovému doťahovaniu z buddy filmov (It’s in every action movie). Žarty sú nielenže uvedomelé, no súčasne akceptujú svoju dlhoročnú tradíciu a efektne stavajú nielen na MCU udalostiach, ale aj na náležitostiach, ktoré si spájame s legendami žánru (Smrtonosná zbraň).
Adekvátne násilné?
Je zrejmé, že ide o tradičný Marvel mainstream projekt, ktorý sa odohráva v gigantickom MCU univerze. Odkazujú na to udalosti, postavy a dokonca i situácia okolo hlavných antagonistov priamo súvisí s vyvrcholením. Kolosálne rozuzlenie svojho času priniesol film s podtitulom Endgame. Asi viete, že na surovosti sa v týchto počinoch príliš nehralo. Preto som rád, že tvorcovia si takpovediac neberú servítok pred ústa a zabíjanie je adekvátne brutálne a nekompromisné.
Samozrejme, okolo takého finále Punishera s Jonom Bernthalom strasti Zema, Winter Soldiera a Falcona ani nekrúžia. No i tak ide o azda najsurovejší projekt, ktorý sa v kinematografickom univerze Marvel doposiaľ objavil. Až mi to dáva nádej, že Blade by mohol skutočne byť solídnou záležitosťou, ktorá si vystačí i s nižším ratingovým hodnotením. Potom si ale spomeniem na úvod prvého upírskeho filmu a začínam sa opäť báť. To sem ale samozrejme nepatrí.
Ostatne, i The Falcon and the Winter Soldier je obmedzený iba do štrnástich rokov a hoci odseknuté hlavy alebo ruky v akčných stretoch neuvidíte, šťavnatosť prestrelkám a bitkám rozhodne nechýba. Súčasne grafické násilie výborne funguje s pochmúrnejším a serióznejším poňatým postáv, ktoré vďaka psychologickému podhubiu opustili nerobustné schránky karikaturistických hrdinov a stali sa naratívne hodnotnými postavami, pričom tie pôsobia zaujímavo nielen po dramatickej stránke ale aj po tej hereckej.
Zvedavý na pokračovanie?
Už som to povedal minule a poviem to opäť. Moje dojmy z The Falcon and the Winter Soldier sú omnoho pozitívnejšie než v prípade WandaVision, ktorej nejasné projektové vedenie a očividné naťahovanie pripomínali nepríjemnú španielsku telenovelu smerujúcu odnikiaľ nikam. Našťastie, v práve preberanom projekte je cieľ zjavný, pričom autorské snaženia sa vyznieva sústredenejšie.
V každom dieli totiž nejakým spôsobom napreduje dej aj postavy, takže nemáte pocit, že by ste sledovali nudnú výplň, kde je dôležité iba samotné rozuzlenie. Inými slovami, nemáte pocit, že by ste sledovali Wandu a jej rozorvanosť, pri ktorej sú ale dôležité zhruba dve epizódy, maximálne dve a pol.
A aj napriek tomu je Falcon a Winter Soldier prijímaný horšie než komédiou rámcované dramatické obraty Wandy Maximoff a zosnulého Visiona. Nie som si tak celkom istý z akého dôvodu (žeby všetkým až tak prekáža zámerne antagonistický Captain America?). Tak či onak, na nasledujúce udalosti som zvedavý a dúfam, že si tvorcovia zachovajú vzostupnú príbehovú kvalitu a adekvátne zakončia úspešne rozbehnutý seriálový vlak.
Aké sú vaše dojmy z nových epizód The Falcon and the Winter Soldier? Sedí vám zvolený rozprávací štýl alebo by ste predsa len chceli niečo tradičnejšie vo formáte veľkolepých MCU filmov? Určite sa s nami podeľte o svoje názory a domnienky prostredníctvom dostupnej komentárovej sekcie.
