Dokonalá lož RECENZIA – Herci Ian McKellen a Helen Mirren sa poprvýkrát stretli na plátne. Zahrali si v hlavných úlohách filmovej adaptácie knižného príbehu spisovateľa Nicholasa Searleho. Z traileru nie je jasné, či ide o romantickú takmer komédiu, temný thriller alebo kombináciu týchto dvoch žánrov – pred premiérou som teda bol pripravený na všetko. Tak či tak však novinka režiséra Billa Condona dokázala prekvapiť. Bol to však ten dobrý štýl prekvapenia?
Dokonalá lož RECENZIA
Roy Coutnay (McKellen) je rodený podvodník a nechce uveriť tomu, koľké šťastie ho postrehlo, keď sa cez online zoznamku spozná s dobre situovanou vdovou Betty McLeishovou (Mirren). Tá ho vpúšťa nielen do svojho domu ale aj do svojho života. Roy je prekvapený sám zo seba, koľko starostlivosti venuje Betty. Všetko sa však môže zmeniť a z usadlého života sa môže razom ocitnúť na zradnom tenkom ľade.
Film začína viac-menej vtipnou sekvenciou, počas ktorej si dve hlavné postavy – vdovci, dôchodcovia – si v roku 2009 zakladajú profily na online zoznamke. Jeden začiarkne políčko „nefajčím“ popri tom, ako má v ruke cigaretu, zatiaľ čo druhý z nich popíja víno a zaškrkáva „nepijem“. Už od začiatku sa tak tvorcom podarilo vytvoriť medzi dvoma hlavnými postavami isté puto a podobnosť, a to ešte predtým, ako sa stretli v spoločnej scéne.
Samotný príbeh je postavený na tom, že šarmantný Roy nie je také neviniatko, na aké sa hrá. To ako diváci zisťujeme už v prvých chvíľach filmu, kedy zistíme, že ide o celkom zručného podvodníka a fantastického klamára. Napätie v nás vzbudzuje len otázka toho, či na to príde Betty, a ak áno, ako zareaguje.
Žáner
Veľmi rôznorodý príbeh sa ťažko opisuje jedným žánrom. Začína romanticky a trochu hravo. Rýchlo však naberie na obrátkach a stane sa prekvapivo temným, pričom ku koncu to začne byť až prehnané.
Dokonalá lož sa tiež správa ako psychologická dráma, keďže v podtóne konverzácií medzi postavami, obzvlášť keď do obrazu vstúpi aj vnuk Betty menom Stephen (Russell Tovey), sa ukrývajú náznaky toho, že všetko je trochu inak. Máme jasno v tom, kto sa snaží koho oklamať? Vieme vôbec, akú majú jednotlivé postavy motiváciu konať tak, ako konajú? Odpoveď znie nie, no tak nejak to aj tak ako diváci tušíme, nakoľko príbeh nie je až tak dobrá dráma a dá sa ľahko predvídať. O tom viac nižšie.
109-minútový film spríjemňujú aj krátke momenty humoru, ktorý nie je silený. Neuveriteľné postavy hovoria uveriteľné vtípky a aj situácie, ktoré sú zo scenáristického hľadiska plné napätia, sa v kontexte príbehu stávajú vtipnými.
Scenárista Jeffrey Hatcher pojal originálny materiál – knihu – z viacerých uhlov a príbeh pretavil na niečo, čo by potenciálne malo baviť prakticky každého. Je to však zároveň Achillovou pätou akejkoľvek kreatívnej činnosti. Aj Dokonalá lož sa totižto snaží hrať až na toľko strán, chce sa zapáčiť starým či mladým, trpezlivým alebo netrpezlivým i toľkým divákom, že sa vo svojej vízii stáva nejasnou a nakoniec žiaden z primiešaných žánrov nezvláda na sto percent.
Zvrat
Príbehové zvraty, ktorým sa v angličtine bežné hovorí „plot twists„, sú horúcou témou modernej kinematografie. Za posledné roky sa stalo nepísaným pravidlom, že pokiaľ je niečo nečakané a šokujúce, je to automaticky dobré. To je však pomýlený názor, ktorý vychádza z plytkej analýzy predchádzajúcich úspešných snímok.
Príbehový zvrat na konci filmu je dobrý len vtedy, pokiaľ naňho príbeh nepriamo ukazoval. Tzv. „foreshadowing„, teda predzvesť plot twistu dôkladne umiestnená naprieč celým príbehom zapríčiní, že po veľkom odhalení si divák povie „fíha, to som nečakal, ale vlastne to dáva zmysel„. Divák musí byť schopný spätne sa dopátrať k momentom, ktoré by mu naznačili (ak by bol pozornejší) pravdu.
Zlý príbehový zvrat je taký, ktorý sa udeje iba preto, aby nejaký bol, pričom spätne pri pohľade na príbeh divák zistí, že nebol nijak naznačený.
